Apollodóros z Atén (maliar): Rozdiel medzi revíziami
Vytvorená stránka „'''Apollodóros''' ({{vjz|grc|''|Ἀπολλόδωρος''}}) bol grécky maliar z prelomu 5. a 4. storočie pred Kr.|…“ |
dBez shrnutí editace |
||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Maliar Apollodóros pochádzal z [[Atény|Atén]]. Činný bol približne v rokoch [[430 pred Kr.|430]] až [[390 pred Kr.]]<ref name="Apollodóros, 398"/> Známy bol vďaka technike ''skiágrafie'' (umenia tieňovať), maľovaniu so svetlom a tieňom za použitia farebných prechodov<ref>[[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchos]], '' De gloria Atheniensium'', 2.</ref> na vyjadrenie plastičnosti zobrazovaných postáv, čím im dodal „''skutočnú podstatu''“. Všetky jeho diela sú však už stratené.<ref name="Antické umenie, 75"/> |
Maliar Apollodóros pochádzal z [[Atény|Atén]]. Činný bol približne v rokoch [[430 pred Kr.|430]] až [[390 pred Kr.]]<ref name="Apollodóros, 398"/> Známy bol vďaka technike ''skiágrafie'' (umenia tieňovať), maľovaniu so svetlom a tieňom za použitia farebných prechodov<ref>[[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchos]], '' De gloria Atheniensium'', 2.</ref> na vyjadrenie plastičnosti zobrazovaných postáv, čím im dodal „''skutočnú podstatu''“. Všetky jeho diela sú však už stratené.<ref name="Antické umenie, 75"/> |
||
O maliarskych dielach Apollodóra nám zanechal svedectvo [[Staroveký Rím|rímsky]] spisovateľ [[Plínius Starší|Plínius]], ktorý uvádza: „''Za 90. olympiády žilo už mnoho slávnych umelcov, ako [[Aglaofón Mladší|Aglaofón]], [[Kéfisodóros (maliar)|Kéfisodóros]], [[ |
O maliarskych dielach Apollodóra nám zanechal svedectvo [[Staroveký Rím|rímsky]] spisovateľ [[Plínius Starší|Plínius]], ktorý uvádza: „''Za 90. olympiády žilo už mnoho slávnych umelcov, ako [[Aglaofón Mladší|Aglaofón]], [[Kéfisodóros (maliar)|Kéfisodóros]], [[Hérillos (maliar)|Hérillos]], [[Euénor (maliar)|Euénor]], otec [[Parrhasios|Parrhasiov]], a pravdaže jeho učiteľ, tým ale ešte nepririekneme miesto na hviezdnom nebi maliarstva. Právo na to má však (93. olympiáda) aténsky Apollodóros. On vraj zaviedol zobrazovanie rysov v tvári, a dodal svojmu štetcu veľkej slávy. Od neho je modliaci sa kňaz a [[Aias (syn Oilea)|Aias]] zasiahnutý bleskom, obraz, ktorý môžeme do dnešného dňa vidieť v [[Pergamon|Pergame]]. Pred ním ani jeden obraz neupútal toľko diváckych zrakov.''“<ref name="Plinius Starší, 271">{{Citácia knihy | autor = [[Plínius Starší]] | titul = Kapitoly o přírode | id = 25-006-74 | miesto = Praha | vydavateľ = Svoboda | rok = 1974| strany = 271}}</ref> |
||
Po Apollodórovi sa v gréckom maliarstve rýchlo pokročilo v riešení problematiky doladenia plastičnosti pomocou farieb, čo otvorilo cestu priestorovej maľbe.<ref name="Antické umenie, 76">{{Citácia knihy | autor = Donald Strong | titul = Antické umenie | id = 94-073-70 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Pallas | rok = 1970| strany = 76}}</ref> |
Po Apollodórovi sa v gréckom maliarstve rýchlo pokročilo v riešení problematiky doladenia plastičnosti pomocou farieb, čo otvorilo cestu priestorovej maľbe.<ref name="Antické umenie, 76">{{Citácia knihy | autor = Donald Strong | titul = Antické umenie | id = 94-073-70 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Pallas | rok = 1970| strany = 76}}</ref> |
||
Verzia z 06:26, 22. február 2017
Apollodóros (starogr. – Ἀπολλόδωρος) bol grécky maliar z prelomu 5. a 4. storočia pred Kr.[1][2]
Maliar Apollodóros pochádzal z Atén. Činný bol približne v rokoch 430 až 390 pred Kr.[1] Známy bol vďaka technike skiágrafie (umenia tieňovať), maľovaniu so svetlom a tieňom za použitia farebných prechodov[3] na vyjadrenie plastičnosti zobrazovaných postáv, čím im dodal „skutočnú podstatu“. Všetky jeho diela sú však už stratené.[2]
O maliarskych dielach Apollodóra nám zanechal svedectvo rímsky spisovateľ Plínius, ktorý uvádza: „Za 90. olympiády žilo už mnoho slávnych umelcov, ako Aglaofón, Kéfisodóros, Hérillos, Euénor, otec Parrhasiov, a pravdaže jeho učiteľ, tým ale ešte nepririekneme miesto na hviezdnom nebi maliarstva. Právo na to má však (93. olympiáda) aténsky Apollodóros. On vraj zaviedol zobrazovanie rysov v tvári, a dodal svojmu štetcu veľkej slávy. Od neho je modliaci sa kňaz a Aias zasiahnutý bleskom, obraz, ktorý môžeme do dnešného dňa vidieť v Pergame. Pred ním ani jeden obraz neupútal toľko diváckych zrakov.“[4]
Po Apollodórovi sa v gréckom maliarstve rýchlo pokročilo v riešení problematiky doladenia plastičnosti pomocou farieb, čo otvorilo cestu priestorovej maľbe.[5]
Referencie a bibliografia
- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 398.
- ↑ a b Donald Strong. Antické umenie. Bratislava : Pallas, 1970. 94-073-70. S. 75.
- ↑ Plutarchos, De gloria Atheniensium, 2.
- ↑ Plínius Starší. Kapitoly o přírode. Praha : Svoboda, 1974. 25-006-74. S. 271.
- ↑ Donald Strong. Antické umenie. Bratislava : Pallas, 1970. 94-073-70. S. 76.