Sklomaľba

Maľba na skle je prejav umeleckej tvorivosti, pri ktorom sa vytvára s pomocou farieb obraz nanášaný na rovnú sklenenú tabuľku alebo predmet vyrobený zo skla (najčastejšie rôzne druhy nádob). Na území Slovenska bol tento druh umenia charakteristický najmä pre ľudové umenie.

Technika maľby na sklo

Na hladké sklenené tabuľky maliari maľovali práškovými farbami, ktoré riedili vodou a pridávali do nich aj vaječné žĺtka, aby sa farba lepšie udržala na skle. V súčasnosti sa pre maľovanie na skle využívajú rôzne temperové farby, ktoré sú spevňované disperzným lepidlom. V minulosti sa namaľovaný výjav potieral včelím voskom, aby sa zabránilo jeho poškodeniu.

Na sklo sa výjav maľoval z opačnej strany, teda zrkadlovo (maliar nanášal farby na jednu stranu skla, výjav divák videl z opačnej strany). Technika maľby na sklo sa v priebehu 18. a 19. storočia objavila najmä tam, kde sa sklo vyrábalo. Početné sklárne boli najmä v Zvolenskej a Novohradskej stolici (v dedinách Slovenského Rudohoria). Ľudoví umelci maľovali obrazy na sklo najmä v zimných mesiacoch, keď mali menej pracovných povinností.

Z motívov prevažovali najčastejšie náboženské témy, zo svetských boli časté motívy práce, spodobovaní boli napríklad anonymní jednotlivci pri rôznych pracovných činnostiach. Obľúbeným motívom bola historická postava Juraja Jánošíka (často aj s jeho zbojníckou družinou).

Literatúra

• PIŠÚTOVÁ, Irena: Ľudové maľby na skle. 2. zv. Bratislava - Martin : Osveta 1969 a 1979, 140 a 160 s.
• PIŠÚTOVÁ, Irena: Maľovaný sen. Slovenská ľudová maľba na skle v 20. storočí. Bratislava : Pallas , 1978 (1. vyd.). 88 s. [Bratislava : Tatran, 1983 (2. vyd.). 112 s.
• ŠKROVINA, Michal: Maľba na sklo. Bratislava : Ústredie ľudovej umeleckej výroby, 2002. 31 s. ISBN 80-88852-21-8