Hornolužická srbčina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
d kat
Radoslav Ivan (diskusia | príspevky)
Infobox
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 9: Riadok 9:
* [[Slovanské jazyky]]
* [[Slovanské jazyky]]
** [[Západoslovanské jazyky]] |
** [[Západoslovanské jazyky]] |
písmo = [[Latinka]] |
písmo = [[latinské písmo|Latinka]] |
úradný = [[Sasko]] |
úradný = {{flagicon|Saxony}} [[Sasko]] |
regulátor = |
regulátor = |
iso1 = |
iso1 = |
Riadok 17: Riadok 17:
sil = [http://www.ethnologue.com/show_language.asp?code=WEE WEE]|
sil = [http://www.ethnologue.com/show_language.asp?code=WEE WEE]|
kód Wikipédie = hsb |
kód Wikipédie = hsb |
Meno wikipédie = Hornjoserbsce|
Meno wikipédie = Wikipedija, swobodna encyklopedija|
}}
}}



Verzia z 23:39, 4. marec 2017

Hornolužická srbčina
(Hornjoserbšćina)
ŠtátyHorná Lužica v Sasku v Nemecku
RegiónZápadná Európa
Počet hovoriacich40 000
Poradienenachádza sa v prvej 100
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
PísmoLatinka
Postavenie
Úradný jazykSaxony Sasko
Jazykové kódy
ISO 639-2hsb
ISO 639-3hsb
Wikipédia
Adresahsb.wikipedia.org
PomenovanieWikipedija, swobodna encyklopedija
Pozri aj: JazykZoznam jazykov

Hornolužická srbčina alebo horná lužická srbčina je z oboch lužických jazykov viac rozšírená medzi obyvateľstvom, a má lepšie kultúrne zázemie. Oblasť Hornej Lužice priamo susedí so severnou českou hranicou.

História a rozšírenie

Prvá kniha vznikla v roku 1597, v 19. storočí mali národné obrodenie. Dnes ide o chránený menšinový jazyk, vznikajú materské škôlky, kde sa ho deti učia, keďže im ho vlastní rodičia nedokázali podať (projekt WITAJ).

Za centrum lužickej kultúry sa považuje mesto Budyšín (Budyšin, Bautzen) neďaleko Drážďan. V meste a okolí sa nachádzajú dvojjazyčné nápisy.

Malá komunita lužických emigrantov si tiež uchováva svoj jazyk v Texase v Lee County. Je pod vplyvom okolitej nemčiny i angličtiny.

Charakteristika

Praslovanské G sa zmenilo na H rovnako ako v češtine.

Dvojjazyčná tabuľa v Budyšíne

Slabikotvorné R a L chýba, pred počiatočné O sa predsúva W (wón, wokno).

Zvláštnosťou je duál, ktorý bol aj v slovenčine a iných slovanských jazykoch do 14. storočia, ale z nej vymizol (okrem zvyškov ako očú, dvoma).

Ďalšie zvláštne tvary sú pri slovesách: aorist a imperfektum.

Slovná zásoba obsahuje mnoho slov z nemčiny a češtiny (Lužica kedysi patrila do Českého kráľovstva).

Abeceda a výslovnosť

Hornolužická abeceda sa líši od dolnolužickej a je nasledovná:

veľké A B C Č D E F G H CH I J K Ł L M N O P R S Š T Ć U W Y Z Ž
malé a b c č d e ě f g h ch i j k ł l m n ń o ó p r ř s š t ć u w y z ž

Vzorový text

Všeobecná deklarácia ľudských práv

hornolužicky Wšitcy čłowjekojo su wot naroda swobodni a su jenacy po dostojnosći a prawach. Woni su z rozumom a swědomjom wobdarjeni a maja mjezsobu w duchu bratrowstwa wobchadźeć.
slovensky Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní si v dôstojnosti aj v právach. Sú nadaní rozumom a svedomím a majú spolu vychádzať v duchu bratstva.

Externé odkazy