Národná kultúrna pamiatka Solivar: Rozdiel medzi revíziami
→Iné projekty: Video zo soľnej bane Leopold |
d wiki linky |
||
Riadok 98: | Riadok 98: | ||
}} |
}} |
||
'''Národná kultúrna pamiatka Solivar - výrobňa soli''' je súbor sedemnátich technických pamiatkových objektov, ktorý sa nachádza v [[Solivar (Prešov)|Solivare]], ktorý je mestskou časťou [[Prešov|Prešova]]. NKP bola vyhlásená [[17. |
'''Národná kultúrna pamiatka Solivar - výrobňa soli''' je súbor sedemnátich technických pamiatkových objektov, ktorý sa nachádza v [[Solivar (Prešov)|Solivare]], ktorý je mestskou časťou [[Prešov|Prešova]]. NKP bola vyhlásená [[17. apríl]]a [[1963]]. V zozname pamiatkých zón je pod č. 93 s názvom '''Soľná baňa'''.<ref>http://www.pamiatky.sk/content/data/file/pamiatkovy_urad/evidencia_pamiatok/pamiatkove_zony/REG_PZ_7_10_11-dat_vyhl.pdf</ref> Vyhlásená dňa [[28. apríl]]a [[2008]]. |
||
== História == |
== História == |
||
Unikátny komplex na ťažbu soli zo soľanky pochádza zo [[17. storočie|17. storočia]], hoci samotná ťažba soli v lokalite začala už v roku [[1571]]. Do súboru pamiatok patrí šachta Leopold, rezervoáre na [[ |
Unikátny komplex na ťažbu soli zo soľanky pochádza zo [[17. storočie|17. storočia]], hoci samotná ťažba soli v lokalite začala už v roku [[1571]]. Do súboru pamiatok patrí šachta Leopold, rezervoáre na [[Soľanka (chémia)|soľanku]], [[huta]], [[varňa]], sklad soli, kováčske dielne a [[klopačka (nástroj)|klopačka]]. |
||
Ťažba prebiehala v „jame“ Leopold, nazývanej aj Cisárska, ktorá dosahuje hĺbku až 155 metrov. Po takmer storočí ťažby bola nad ňou postavená budova gápľa, ktorým sa dopravovala vyťažená soľ na povrch. Po zatopení jamy (šachty) sa začala soľ získava zo soľanky, ktorá sa čerpala v koženom mechu za pomoci koní. Tunajší [[gápeľ]] patril medzi najväčšie v strednej [[Európa|Európe]]. |
Ťažba prebiehala v „jame“ Leopold, nazývanej aj Cisárska, ktorá dosahuje hĺbku až 155 metrov. Po takmer storočí ťažby bola nad ňou postavená budova gápľa, ktorým sa dopravovala vyťažená soľ na povrch. Po zatopení jamy (šachty) sa začala soľ získava zo soľanky, ktorá sa čerpala v koženom mechu za pomoci koní. Tunajší [[gápeľ]] patril medzi najväčšie v strednej [[Európa|Európe]]. |
Verzia z 19:47, 6. marec 2017
Národná kultúrna pamiatka Solivar (Solivar-výrobňa soli) | |
PZ Soľná baňa | |
Gápeľ
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský |
Okres | Prešov |
Mesto | Prešov |
Mestská časť | Solivar |
Súradnice | 48°58′43″S 21°16′30″V / 48,978597°S 21,275035°V |
Založenie | 1571 |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Najľahší prístup | z obce Solivar |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
Pred r. 2002[1] | |
- názov | Solivar s areálom |
ÚZPF[2] | |
- číslo | 369/1-17 |
- dátum zápisu | 17. 4. 1963 |
Stav | zachovalý |
Správa | múzeum |
Wikimedia Commons: Salt-works in Solivar | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Národná kultúrna pamiatka Solivar - výrobňa soli je súbor sedemnátich technických pamiatkových objektov, ktorý sa nachádza v Solivare, ktorý je mestskou časťou Prešova. NKP bola vyhlásená 17. apríla 1963. V zozname pamiatkých zón je pod č. 93 s názvom Soľná baňa.[3] Vyhlásená dňa 28. apríla 2008.
História
Unikátny komplex na ťažbu soli zo soľanky pochádza zo 17. storočia, hoci samotná ťažba soli v lokalite začala už v roku 1571. Do súboru pamiatok patrí šachta Leopold, rezervoáre na soľanku, huta, varňa, sklad soli, kováčske dielne a klopačka.
Ťažba prebiehala v „jame“ Leopold, nazývanej aj Cisárska, ktorá dosahuje hĺbku až 155 metrov. Po takmer storočí ťažby bola nad ňou postavená budova gápľa, ktorým sa dopravovala vyťažená soľ na povrch. Po zatopení jamy (šachty) sa začala soľ získava zo soľanky, ktorá sa čerpala v koženom mechu za pomoci koní. Tunajší gápeľ patril medzi najväčšie v strednej Európe.
Drevené zásobníky na vyťaženú soľanku boli vybudované v roku 1815 a umožňovali uskladniť až 10 560 hektolitrov vzácnej suroviny. Nádrže stáli na kamenných podstavcoch, boli zastrešené a soľanka bola do nich dopravovaná drevenými potrubiami z odkaľovacej nádrže. Z týchto nádrží putovala soľanka predhrievacej a potom do odparovacej nádrže, následne do odkvapových komôr a sušiarne. Odtiaľ sa už kryštalická soľ previezla po koľajniciach do skladu a na expedíciu.
Hlavný soľný sklad bol dobudovaný okolo roku 1825, varne František a Ferdinand z prelomu 18. a 19. storočia boli zbúrané v roku 1931. Pôvodná varňa František zhorela počas požiaru v roku 1819, no oveľa ničivejší bol požiar 18. mája 1986, kedy zhorela architektonicky najzaujímavejšia časť pamiatky. V roku 2016 bola ukončená kompletná obnova tejto unikátnej technickej pamiatky v rozpočte 3,8 milióna Eur. Viac ako dvoma miliónmi prispel Európsky fondu regionálneho rozvoja, vyše 350-tisíc eur zo štátneho rozpočtu a ďalších takmer 1,5 milióna eur z rezortných zdrojov ministerstva kultúry.
Areál dopĺňali aj slané kúpele, strojovňa, vozovňa a iné stavby, ktoré však už nedisponujú pôvodným vybavením. Na návrší sa zachovala klopačka. Liečivé účinky jedinečnej klímy, svetla a zvuku poskytuje soľná jaskyňa, ktorá sa využíva na liečbu chorôb hrdla a priedušiek, prieduškovej astmy, zápalových stavov nosa a nosových dutín, peľovej alergie, alergických zmien kože, neuróz a stavov vyčerpania.[4]
Objekty patriace do NKP
- Kaplnka r.k. sv.Rocha na adrese Banícka ul. 48°58′37″S 21°16′39″V / 48,976921433°S 21,277438402°V
- Klopačka na drese Lidická ul. č. 10 48°58′41″S 21°16′46″V / 48,978062226°S 21,279541254°V
- Kaplička r.k. sv. Jána Nepomuckého na námestie Osloboditeľov, 48°58′47″S 21°16′30″V / 48,97970295°S 21,275056601°V
- Komory - sklady na námestie Osloboditeľov č. 4 48°58′46″S 21°16′33″V / 48,979329743°S 21,27579689°V
- Kostol r.k. sv.Jána Krstiteľa tzv. Banský kostol na námestie Osloboditeľov č. 6 48°58′48″S 21°16′35″V / 48,979914198°S 21,276526451°V
- Administratívna budova na námestie Osloboditeľov č. 11.,13 48°58′47″S 21°16′30″V / 48,979815616°S 21,274927855°V
- Remeselnícky dom - Obytný dom na námestie Osloboditeľov č. 17 48°58′48″S 21°16′31″V / 48,979998697°S 21,275324821°V
- Vozovňa na adrese ul. Padlých hrdinov č. 2 48°58′45″S 21°16′38″V / 48,979160742°S 21,277159452°V
- Meštiansky dom na adrese Solnobanská ul. č. 21 48°58′52″S 21°16′40″V / 48,981026756°S 21,277846098°V
- Kúria - dom vyššieho úradníka na adrese Solnobanská ul. č. 25 48°58′53″S 21°16′42″V / 48,98134362°S 21,278296709°V
- Meštiansky dom na adrese Solnobanská ul. 27,29 48°58′53″S 21°16′42″V / 48,981512613°S 21,27846837°V
- STROJOVŇA (Maschinhaus) na adrese Zborovská ul. 2 48°58′42″S 21°16′31″V / 48,978224188°S 21,275196075°V
- DIELNE SOLIVARU(Šmikňa) na adrese Zborovská ul. 2. 48°58′42″S 21°16′31″V / 48,978259397°S 21,27533555°V
- GÁPEĽ na adrese Zborovská ul. 11 48°58′37″S 21°16′43″V / 48,976921433°S 21,278661489°V
- ČETERNE na adrese Zborovská ul. 2 48°58′39″S 21°16′35″V / 48,977386204°S 21,276515722°V
- VARŇA Výrobňa soli na adrese Zborovská ul. 2 48°58′43″S 21°16′29″V / 48,97866078°S 21,274831295°V
- Železnička úzkorozchodná na Zborovskej ul. 48°58′44″S 21°16′34″V / 48,978977658°S 21,27597928°V
Galéria
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Národná kultúrna pamiatka Solivar
- Prešov 1958. Soľná baňa Leopold
Referencie
- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-11]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-11]. Dostupné online.
- ↑ http://www.pamiatky.sk/content/data/file/pamiatkovy_urad/evidencia_pamiatok/pamiatkove_zony/REG_PZ_7_10_11-dat_vyhl.pdf
- ↑ Solivar pri Prešove