Republika srbská: Rozdiel medzi revíziami
→Dejiny: Opravený preklep Značka: úprava mobilnou aplikáciou |
d →Štatistiky: typografia |
||
| Riadok 97: | Riadok 97: | ||
!Celkovo |
!Celkovo |
||
|- bgcolor="#f5f5f5" |
|- bgcolor="#f5f5f5" |
||
|1991||869 |
|1991||869 854|| 55,4% ||440 746|| 28,1%|| 144 414|| 9,2%|| 114 494|| 7,3%|| 1 569 332 |
||
|- bgcolor="#fffaf0" |
|- bgcolor="#fffaf0" |
||
|1996||1 |
|1996||1 427 912|| 96,8% ||32 344|| 2,2%|| 15 028 || 1,0%|| 4||0,0%|| 1 475 288 |
||
|- bgcolor="#f5f5f5" |
|- bgcolor="#f5f5f5" |
||
|2006<sup>3</sup>||1 |
|2006<sup>3</sup>||1 267 000|| 88% ||127 000|| 8%|| 58 000|| 4%|| 750|| 0,001%|| 1 452 673 |
||
|- |
|- |
||
|colspan="14" align=center style="background:#dcdcdc;"|<small>1:Veľká časť moslimov sa dnes cíti byť [[Bosniaci|Bosniakmi]]. <br>2: "Ďalší" hlavne ľudia, ktorí vyhlásili, že sú [[Juhoslovania (národnosť)|Juhoslovania]]<br>3: údaje z roku 2006 sú odhad</small>''' |
|colspan="14" align=center style="background:#dcdcdc;"|<small>1:Veľká časť moslimov sa dnes cíti byť [[Bosniaci|Bosniakmi]]. <br>2: "Ďalší", hlavne ľudia, ktorí vyhlásili, že sú [[Juhoslovania (národnosť)|Juhoslovania]]<br>3: údaje z roku 2006 sú odhad</small>''' |
||
|} |
|} |
||
Verzia z 13:47, 16. marec 2017
| Republika srbská | |||||
| |||||
| Národné motto: - | |||||
| Štátna hymna: Moja Republika | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Republika Srpska / Република Српска | ||||
| • krátky | Republika Srpska / Република Српска | ||||
| Hlavné mesto | Istočno Sarajevo (de iure) Banja Luka (de facto) 44°46′ S.š. 17°11′ V.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Banja Luka | ||||
| Úradné jazyky | srbčina, bosniačtina a chorvátčina
| ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predsedníčka vlády |
republika Milorad Dodik Željka Cvijanović | ||||
| Vznik | 9. január 1992 | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
24 811 km² 0 km² (0 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2007) • sčítanie (2013) • hustota (2007) |
1 439 673 1 326 991 57.9/km² | ||||
| Mena | Konvertibilná marka (BAM) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
SEČ (UTC+1) SELČ (UTC+2) | ||||
| Internetová doména | |||||
| Smerové telefónne číslo | +387 | ||||
Súradnice: 44°45′00″S 17°19′00″V / 44,75°S 17,316666666667°V
Republika srbská (srb., bos. а chorv. v latinke Republika Srpska, v srbskej cyrilike Република Српска) je jedna z dvoch entít federatívnej Bosny a Hercegoviny.
Hlavným mestom entity je de facto Banja Luka, kde sídli správa krajiny; hoci ústavou je garantované za hlavné mesto Federácie Bosny a Hercegoviny Sarajevo a za hlavné mesto Republiky srbskej Istočno Sarajevo (srb. Istočno Sarajevo). RS má vlastnú vládu, vlastného prezidenta, parlament, entitálne symboly a do roku 2003 mala dokonca aj vlastné aerolínie (Air Srpska). V roku 2004 existovali snahy zjednotiť policajné zložky oboch entít, avšak stroskotali. O niekoľko rokov sa podarilo zreformovať ozbrojené sily a vojenské zložky RS tak začleniť do Ozbrojených síl Bosny a Hercegoviny. Ako menu používa entita konvertibilnú marku, rovnako ako Federácia BiH (do roku 1994 však mala vlastnú menu, ktorou bol dinár Republiky srbskej).
Dejiny
Republika srbská vznikla na začiatku vojnového chaosu v bývalej Juhoslávii. Koncom roka 1991 srbskí členovia bosnianskeho parlamentu ako reakciu na vyhlásenie suverenity Bosny a Hercegoviny vytvorili zhromaždenie srbského národa v Bosne a Hercegovine, ktoré 28. februára 1992 prijalo ústavu republiky. Tento dátum sa považuje za dátum vzniku republiky srpskej. Iniciátori vytvorenia republiky mali v úmysle jej odtrhnutie od Bosny a Hercegoviny. Prvým prezidentom Republiky srpskej sa stal Radovan Karadžić. Nasledovala krutá vojna, počas ktorej sa bosnianskym Srbom podarilo obsadiť až 70 % územia Bosny a Hercegoviny.
Republika si umiestnila sídla svojich najdôležitejších orgánov v dedine Pale, len pár kilometrov od Sarajeva. Napriek dlhému a krvavému obliehaniu Sarajeva sa bosnianskym Srbom Sarajevo nepodarilo dobyť.
Daytonskou mierovou zmluvou z roku 1995, ktorou sa skončila vojna v Bosne a Hercegovine, sa dohodlo, že Republika srpská bude naďalej existovať, ale v rámci Bosny a Hercegoviny ako jedna z jej dvoch štátnych subjektov, určili sa jej hranice, pričom sa určilo, že republika bude zaberať približne 49 % územia Bosny a Hercegoviny.
Po vojne sa začal zložitý proces konsolidácie a zjednocovania Bosny a Hercegoviny, ktorý sa doteraz neskončil a na ktorý dozerá medzinárodné spoločenstvo.
Súčasnosť
Hoci republika rešpektuje kompromisný mier z roku 1995, nevzdala sa celkom nárokov na svoje osamostatnenie. Separatistické tendencie v republike posilnil príklad Kosova. Nateraz sa však zdá, že republika nemá záujem o násilné odčlenenie od Bosny, jej politici hovoria výlučne o mierovej ceste. Na druhej strane prebieha už spomínaný politický proces zjednocovania Bosny a Hercegoviny pri rešpektovaní autonómie oboch štátnych entít.
Štatistiky
| Etnická skladba obyvateľstva | |||||||||||||
| Rok | Srbi | % | Moslimovia1 | % | Chorváti | % | Ďalší2 | % | Celkovo | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1991 | 869 854 | 55,4% | 440 746 | 28,1% | 144 414 | 9,2% | 114 494 | 7,3% | 1 569 332 | ||||
| 1996 | 1 427 912 | 96,8% | 32 344 | 2,2% | 15 028 | 1,0% | 4 | 0,0% | 1 475 288 | ||||
| 20063 | 1 267 000 | 88% | 127 000 | 8% | 58 000 | 4% | 750 | 0,001% | 1 452 673 | ||||
| 1:Veľká časť moslimov sa dnes cíti byť Bosniakmi. 2: "Ďalší", hlavne ľudia, ktorí vyhlásili, že sú Juhoslovania 3: údaje z roku 2006 sú odhad | |||||||||||||
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Republika srbská
