Ján Brokoff: Rozdiel medzi revíziami

Ján Brokoff
Základné informácie
Rodné meno	Johann Brokoff
Narodenie	23. jún 1652; Spišská Sobota, Uhorsko, (dnes miestna časť mesta Poprad, Slovensko)
Bydlisko	Praha
Úmrtie	28. december 1718 (66 rokov); Praha
Pôsobenie	sochár, rezbár
Roky pôsob.	1672 – 1718
Vplyv	Pavol Gross starší
	Hudobný portál; Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 08:18, 20. marec 2017

Ján Brokoff, známy aj ako Johann Brokoff, alebo v dobovej transkripcii tiež ako Johann Brockoff a Jan Brokov (* 23. jún 1652, Spišská Sobota, Uhorsko, dnes Slovensko – † 28. december 1718, Praha) bol barokový sochár a rezbár karpatsko–nemeckého pôvodu, narodený v regióne Spiš, na dnešnom severovýchodnom Slovensku.

Rodinné zázemie

Rodina Brokoff pôvodne pochádzala zo Spišského Podhradia, odkiaľ presídlila do Spišskej Soboty. Ján pochádzal z rodiny spišskosobotského obuvníka Ondreja B. Bol ženatý a mal 7 detí, z nich 5 synov. Manželka – Alžbeta rod. Spinglerová.Synovia Jána Brokoffa Michal Jan Josef Brokoff a Ferdinand Maxmilián Brokoff boli tiež sochári. Syn Anton Šebastián Brokoff bol dvorný básnik vo Viedni. Neskôr rodina presídlila do Čiech.

Štúdiá

Nizšie školy vychodil vo svojom rodisku. Od roku 1672 na vandrovkách. Výučný list rezbára získal pravdepodobne v Regensburgu.

Životné osudy a umelecká tvorba

V roku 1675 Ján Brokoff počas svojej vandrovky prišiel prvýkrát do Prahy. V rokoch 1680 – 1682 pôsobil na hrade Ronsberg (Južné Čechy. Pravdepodobne sa tu zrodila myšlienky odísť do Čiech natrvalo. Pracoval na rôznych miestach najmä v západných Čechách Napríklad v rokoch 1682-1685 v Manětíne neďaleko Plzne. V roku 1682 konvertoval ku katolíckej viere. Po morovej epidémii, v roku 1692 sa usadil na Starom Meste pražskom, kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na Národní třídě. Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinnej sochárskej dielne. V rokoch 1706-1709 realizoval niekoľko plastík pre bebediktínsky klaštor v Broumove.

Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha sv. Jána Nepomuckého na Karolovom moste a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie Pieta, ktoré bolo v roku 1859 presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy Sv. Jozef a Krst Krista, obe boli zničené počas revolúcie roku 1848, ich torza sú dnes súčasťou zbierok Lapidária v Národním muzeu v Prahe.

So svojimi synmi pracoval na sochárskej výzdobe Toskánskeho paláca na Hradčanoch, sú autormi alegórie Siedmich slobodných umení na atike a dvoch erbov na priečelí. Jan Brokoff vytvoril aj mnoho ďalších umeleckých diel na rôznych miestach v Čechách, napríklad vyrezávané sochy svätých v kostole Sv. Barbory v Manětíne, plastiky na zámku v Klášterci nad Ohří a Červenom Hrádku, výzdobu krbu v Saturnovej sále na zámku v Libochoviciach, hlavný oltár v kostole sv. Vojtecha benediktinského kláštora v Broumove a ďalšie.

Dielo

Sv. Ján Nepomucký (1681-82), Karlov most, Praha
Sv. Ján Nepomucký (1682), kostel sv. Jána Na Skalke, Praha
Sv. Vít ( 1684-85), cintorínsky kostol sv. Barbory, Manětín
Saturnov kozub (1689-90), zámok Libochovice
Sv. Vít (1692), kostol Nabovzatia P,Márie, Tachov
Čtyri elementy, alegorické sochy prenesené pred Magistrát, Radničná ulice v Moste
Pieta (1695), z Karlova mostu prenesená ku špitálu sestier boromejok Pod Petřínem, Praha
Pieta (kolem 1700), Mníšek pod Brdmi - Skalka
Sv. Václav vo vinici (okolo 1702), z vinice pod Vyšehradom prenesené do Lapidária Národného múzea v Prahe
Kristov hrob (1706); Mariánsky stĺp (1706), Broumov
sochy na hlavnom oltári, benediktínsky kostel sv. Vojtecha, Broumov
Kristov krst (1706), torzo z Karlova mostu prenesené do Lapidária Národného múzea v Prahe
Sv. Josef (1706-07), Karlov most, Praha (zničené)
Sv. Barbora, Margaréta a Alžbeta (1709), Karlov most, Praha (dielňa so synmi)
Sv. František Borgia (1710), Karlov most, Praha (dielňa: so synmi)

Pamätná tabuľa

Na dome č. 1165 v Spišskej Sobote je umiestnená bronzová pamätná tabuľa, pripomínajúca jeho miesto narodenia, odhalená v roku 1985, jej autorom je popradský umelec Imrich Svitana.

Literatúra

Pollak Oskar: Johann und Ferdinand Maximilian Brokoff, Ein Beitrag zur Geschichte der österreichischen Barockplastik. Prag, Calve, 1846
Kolektív autorov: Slovenský biografický slovník, I. zväzok, A–D, Martin 1989
Kolektív autorov: Kdo byl kdo v našich dějinách do roku 1918, Praha 1992
Blažíček, Oldřich J. Ferdinand Brokof, Odeon, Praha 1976, s. 23-43, (tu predovšetkým kapitola Léta učení a studia)
Vošahlíková Pavla a kol.: Biografický slovník českých zemí, 7. sešit, Praha 2007

Referencie

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Brokoff

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jan Brokoff na českej Wikipédii.

@@ Riadok 18: / Riadok 18: @@
  | Webstránka          =
  }}
+[[File:Jan Nepomucky na Karlove moste detail.jpg|thumb|Jan Nepomucky,Karlov most, 1683]]
+[[File:Kno triton brokoff.jpg|thumb|Triton, zámecká záhrada, Klášterec nad Ohří]]
+[[File:Pieta Jan Brokoff Petrin 5947v.jpg|thumb|Pieta, 1695-96, Praha, Nemocnica Pod Petřínom]]
+[[File:Čtyři živly - země.JPG|thumb|Alegória Zeme, zo Štyroch elementov, Most - u radnice]]
+[[Image:Charles Bridge St Barbara Margaret Elizabeth.jpg|thumb|Trojplastika Sv. Barbora, Sv. Margaréta a sv. Alžbeta, ([[Karolov most]], Praha - 1707]]
 '''Ján Brokoff''', známy aj ako '''Johann Brokoff''', alebo v dobovej transkripcii tiež ako '''Johann Brockoff''' a '''Jan Brokov''' (* [[23. jún]] [[1652]], [[Spišská Sobota]], [[Uhorsko]], dnes [[Slovensko]] – † [[28. december]] [[1718]], [[Praha]]) bol [[barok]]ový [[sochárstvo|sochár]] a rezbár [[Karpatskí Nemci|karpatsko–nemeckého]] pôvodu, narodený v regióne [[Spiš (región)|Spiš]], na dnešnom severovýchodnom [[Slovensko|Slovensku]].
 == Rodinné zázemie ==
 Rodina Brokoff pôvodne pochádzala zo Spišského Podhradia, odkiaľ presídlila do Spišskej Soboty. Ján pochádzal z rodiny spišskosobotského obuvníka Ondreja B. Bol ženatý a mal 7 detí, z nich 5 synov. Manželka – Alžbeta rod. Spinglerová.Synovia Jána Brokoffa [[Michal Jan Josef Brokoff]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]] boli tiež sochári. Syn [[Anton Šebastián Brokoff]] bol dvorný básnik vo Viedni. Neskôr rodina presídlila do [[Čechy|Čiech]].
 == Štúdiá ==
 Nizšie školy vychodil vo svojom rodisku. Od roku 1672 na vandrovkách. Výučný list rezbára získal pravdepodobne v [[Regensburg|Regensburgu]].
 == Životné osudy a umelecká tvorba ==
-[[Súbor:John of Nepomuk.jpg|thumb|Socha sv. Jána Nepomuckého ([[Karolov most]], Praha 1683)]]
 V roku 1675 Ján Brokoff počas svojej vandrovky prišiel prvýkrát do Prahy. V rokoch 1680 – 1682 pôsobil na hrade Ronsberg (Južné Čechy. Pravdepodobne sa tu zrodila myšlienky odísť do Čiech natrvalo. Pracoval na rôznych miestach najmä v západných [[Česko|Čechách]] Napríklad v rokoch 1682-1685 v Manětíne neďaleko Plzne. V roku 1682 konvertoval ku katolíckej viere. Po morovej epidémii, v roku [[1692]] sa usadil na [[Staré Mesto (Praha)|Starom Meste pražskom]], kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na [[Národní (Praha)|Národní třídě]]. Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinnej sochárskej dielne. V rokoch 1706-1709 realizoval niekoľko plastík pre bebediktínsky klaštor v Broumove.
-Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] na [[Karolov most|Karolovom moste]] a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie ''Pieta'', ktoré bolo v&nbsp;roku [[1859]] presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy ''Sv. Jozef'' a ''Krst Krista'', obe boli zničené počas revolúcie roku [[1848]] a dnes sú súčasťou zbierok [[lapidárium|Lapidária]] v [[Národní muzeum|Národním muzeu]] v [[Praha|Prahe]].
+Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] na [[Karolov most|Karolovom moste]] a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie ''Pieta'', ktoré bolo v&nbsp;roku [[1859]] presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy ''Sv. Jozef'' a ''Krst Krista'', obe boli zničené počas revolúcie roku [[1848]], ich torza sú dnes súčasťou zbierok [[lapidárium|Lapidária]] v [[Národní muzeum|Národním muzeu]] v [[Praha|Prahe]].
-[[Image:Charles Bridge St Barbara Margaret Elizabeth.jpg|thumb|Trojplastika Sv. Barbora, Sv. Margaréta a sv. Alžbeta, ([[Karolov most]], Praha - 1707]]
 So svojimi synmi pracoval na sochárskej výzdobe [[Toskánsky palác|Toskánskeho paláca]] na [[Hradčany (Praha)|Hradčanoch]], sú autormi [[inotaj|alegórie]] Siedmich slobodných umení na [[atika (na rímse)|atike]] a dvoch erbov na priečelí. Jan Brokoff vytvoril aj mnoho ďalších umeleckých diel na rôznych miestach v Čechách, napríklad vyrezávané sochy svätých v kostole Sv. Barbory v [[Manětín|Manětíne]], plastiky na zámku v [[Klášterec nad Ohří|Klášterci nad Ohří]] a [[Červený Hrádek|Červenom Hrádku]], výzdobu krbu v Saturnovej sále na zámku v [[Libochovice|Libochoviciach]], hlavný [[oltár]] v kostole sv. Vojtecha [[Rád svätého Benedikta|benediktinského]] kláštora v [[Broumov (okres Náchod)|Broumove]] a ďalšie.
@@ Riadok 46: / Riadok 44: @@
 * Saturnov kozub (1689-90), zámok Libochovice
 * Sv. Vít (1692), kostol Nabovzatia P,Márie, Tachov
+* Čtyri elementy, alegorické sochy prenesené pred Magistrát, Radničná ulice v [[Most]]e
 * Pieta (1695), z Karlova mostu prenesená ku špitálu sestier boromejok Pod Petřínem, Praha
- Pieta (kolem 1700), Mníšek pod Brdmi - Skalka
+* Pieta (kolem 1700), [[Mníšek pod Brdmi]] - Skalka
-* Sv. Václav vo vinici (okolo 1702), Karlov most, Praha
+* Sv. Václav vo vinici (okolo 1702), z vinice pod Vyšehradom prenesené do Lapidária Národného múzea v Prahe
-* Kristov hrob (1706); Mariánsky stĺp (1706), Broumov
+* Kristov hrob (1706); Mariánsky stĺp (1706), [[Broumov]]
-sochy na hlavnom oltári, kostel sv. Vojtecha, Broumov
+* sochy na hlavnom oltári, benediktínsky kostel sv. Vojtecha, Broumov
 * Kristov krst (1706), torzo z Karlova mostu prenesené do Lapidária Národného múzea v Prahe
 * Sv. Josef (1706-07), Karlov most, Praha (zničené)
-* Sv. Margaréta, Katerina a Elžbieta (1709), Karlov most, Praha (dielňa so synmi)
+* Sv. Barbora, Margaréta a Alžbeta (1709), Karlov most, Praha (dielňa so synmi)
 * Sv. František Borgia (1710), Karlov most, Praha (dielňa: so synmi)
 == Pamätná tabuľa ==
-Na dome č. 1165 v Spišskej Sobote je umiestnená bronzová pamätná tabuľa, pripomínajúca jeho miesto narodenia,  odhalená v roku 1985 a jej autorom je popradský umelec [[Imrich Svitana]].
+Na dome č. 1165 v Spišskej Sobote je umiestnená bronzová pamätná tabuľa, pripomínajúca jeho miesto narodenia,  odhalená v roku 1985, jej autorom je popradský umelec [[Imrich Svitana]].
 == Literatúra ==