Štátne občianstvo: Rozdiel medzi revíziami
Značky: školská IP vizuálny editor |
Značky: školská IP vizuálny editor |
||
| Riadok 14: | Riadok 14: | ||
== Strata štátneho občianstva == |
== Strata štátneho občianstva == |
||
Podľa súčasnej právnej úpravy platnej od roku |
Podľa súčasnej právnej úpravy platnej od roku 2010 a presadenej [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|druhou Ficovou vládou]] je slovenské štátne občianstvo možné stratiť nadobudnutím štátneho občianstva iného štátu.<ref name=stratasme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = |titul = | url = http://www.sme.sk/c/7098801/ludia-budu-nadalej-prichadzat-o-obcianstvo.html | dátum vydania = 11.02.2014| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.02.2014 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Zmena zákona bola motivovaná umožnením Maďarska nadobudnutie občianstve pre ľudí, ktorí vedia po maďarsky a ktorých predkovia žili v Uhorsku. Počas tri a pol roka trvania platnosti zákona o občianstvo prišlo 722 ľudí, z toho 289 osôb nadobudlo české, 143 nemecké, 94 rakúske, 62 britské a 47 maďarské občianstvo.<ref name=viacej>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = |titul = Za tri a pol roka prišlo o slovenské občianstvo 722 ľudí | url = http://www.sme.sk/c/7105091/za-tri-a-pol-roka-prislo-o-slovenske-obcianstvo-722-ludi.html | dátum vydania = 16.02.2014| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.02.2014 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Pre podozrenie z protiústavnosti zákona podali opoziční poslanci námet na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]], ten sa zatiaľ k problému nevyjadril.<ref name=stratasme/> Vo februári 2014 sa objavili informácie, že [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra]] pracuje na zmiernení zákona. Po novelizácii by ľudia, ktorí občianstvo stratili podľa tohto zákona mohli oň znova požiadať.<ref name=viacej/> Za necelých 6 rokov, do 6. mája 2016 prišlo vďaka zákonu o občianstvo 1366 ľudí. Z toho prijatím českého bolo 406 ľudí, nemeckého 323, rakúskeho 188, britského 127 a maďarského 69.<ref name=esteviacej>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = |titul = Zákon o občianstve pripravil o slovenský pas doteraz 1366 ľudí | url = http://domov.sme.sk/c/20157782/zakon-o-obcianstve-pripravil-o-slovensky-pas-doteraz-1366-ludi.html | dátum vydania = 2016-05-07| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-05-09 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref> |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 11:59, 22. marec 2017
Štátne občianstvo je trvalý právny vzťah (zväzok) fyzickej osoby ku konkrétnemu štátu, najčastejšie štátu, v ktorom fyzická osoba žije, pričom obsahom tohto vzťahu sú práva a povinnosti stanovené vnútroštátnym právom príslušného štátu. Osoba, ktorá je predmetom štátneho občianstva, sa nazýva štátny občan.
Slovenské štátne občianstvo existovalo počas druhej svetovej vojny a potom od roku 1969 (vznik česko-slovenskej federácie), pričom do roku 1992 existovalo paralelne s česko-slovenským štátnym občianstvom.
Vzťah
Aj keď občan štátu nežije na jeho teritóriu, môže bez obmedzení využívať svoje občianske práva, čo dokladá, že občan a štát sú vo vzťahu, z ktorého vyplývajú určité práva a zákonite aj povinnosti, ktoré sa môžu meniť zmenou spoločenských, politických a právnych podmienok. Vzájomný vzťah štátu a občana môžeme nazvať štátno-občianskym vzťahom.
Nadobudnutie štátneho občianstva
Štátne občianstvo sa môže získať mnohými spôsobmi, ktoré sa odlišujú od seba charakterom nadobúdateľa, jeho situáciou atď.
Najbežnejším spôsobom nadobudnutia štátneho občianstva je filiácia, čiže narodenie v príslušnom štáte. V celku je najjednoduchším spôsobom nadobudnutia občianstva narodenie v danom štáte. Dieťa narodené na území určitého štátu sa stáva jeho občanom v prípade, že aspoň jeden z rodičov je občanom príslušného štátu. Toto sa stáva napríklad v prípadoch, že sa dieťa narodí mimo územia, ktorého občanmi sú jeho rodičia, poprípade jeden z rodičov. Nie v každom prípade musí mať rodič také isté štátne občianstvo ako dieťa, napríklad v prípade bezdomovca. Tento pojem sa v medzinárodnom práve chápe ako stav človeka bez štátneho občianstva. V tomto prípade získa dieťa automaticky štátne občianstvo štátu, v ktorom sa narodilo. Tento spôsob nadobudnutia štátneho občianstva je sprevádzaný tým, že rodič alebo obaja rodičia dieťaťa ostávajú na území štátu, ktorého je ich dieťa občanom a tým nemôžu byť z krajiny vyhostení.
Strata štátneho občianstva
Podľa súčasnej právnej úpravy platnej od roku 2010 a presadenej druhou Ficovou vládou je slovenské štátne občianstvo možné stratiť nadobudnutím štátneho občianstva iného štátu.[1] Zmena zákona bola motivovaná umožnením Maďarska nadobudnutie občianstve pre ľudí, ktorí vedia po maďarsky a ktorých predkovia žili v Uhorsku. Počas tri a pol roka trvania platnosti zákona o občianstvo prišlo 722 ľudí, z toho 289 osôb nadobudlo české, 143 nemecké, 94 rakúske, 62 britské a 47 maďarské občianstvo.[2] Pre podozrenie z protiústavnosti zákona podali opoziční poslanci námet na Ústavný súd, ten sa zatiaľ k problému nevyjadril.[1] Vo februári 2014 sa objavili informácie, že Ministerstvo vnútra pracuje na zmiernení zákona. Po novelizácii by ľudia, ktorí občianstvo stratili podľa tohto zákona mohli oň znova požiadať.[2] Za necelých 6 rokov, do 6. mája 2016 prišlo vďaka zákonu o občianstvo 1366 ľudí. Z toho prijatím českého bolo 406 ľudí, nemeckého 323, rakúskeho 188, britského 127 a maďarského 69.[3]
Referencie
- ↑ a b SITA. Petit Press, 11.02.2014, [cit. 2014-02-16]. Dostupné online.
- ↑ a b SITA. Za tri a pol roka prišlo o slovenské občianstvo 722 ľudí [online]. Petit Press, 16.02.2014, [cit. 2014-02-18]. Dostupné online.
- ↑ SITA. Zákon o občianstve pripravil o slovenský pas doteraz 1366 ľudí [online]. Petit Press, 2016-05-07, [cit. 2016-05-09]. Dostupné online.