Margaréta Brabantská: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky
+image (please check translation)
Riadok 12: Riadok 12:


== Život ==
== Život ==
[[File:Paolo Monti - Servizio fotografico - BEIC 6362001.jpg|thumb|left|[[Giovanni Pisano]], ''Elevatio animae'', nagrobnih spomenik Marjete Brabant, 1313-1314, detail. Genova, Museo di Sant'Agostino. Slika z [[Paolo Monti]].]]

Margarétino manželstvo s Henrichom VII. spečatilo mier medzi [[Brabantsko]]m a [[Luxembursko]]m po [[Bitka pri Worringene|bitke pri Worringene]] ([[1288]]). Stalo sa tak [[9. júl]]a [[1292]] na hrade Tervuren pri [[Brusel]]i.
Margarétino manželstvo s Henrichom VII. spečatilo mier medzi [[Brabantsko]]m a [[Luxembursko]]m po [[Bitka pri Worringene|bitke pri Worringene]] ([[1288]]). Stalo sa tak [[9. júl]]a [[1292]] na hrade Tervuren pri [[Brusel]]i.



Verzia z 22:00, 13. apríl 2017

Margaréta Brabantská
rímska kráľovná, manželka rímskonemeckého cisára a rímskeho kráľa Henricha VII.
rímska kráľovná, manželka rímskonemeckého cisára a rímskeho kráľa Henricha VII.
Narodenie4. október 1276
Úmrtie14. december 1311 (35 rokov)
Janov, Taliansko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Margaréta Brabantská

Margaréta Brabantská (* 4. október 1276 - † 14. december 1311, Janov, Taliansko) bola rímska kráľovná, manželka rímskonemeckého cisára a rímskeho kráľa Henricha VII.

Život

Giovanni Pisano, Elevatio animae, nagrobnih spomenik Marjete Brabant, 1313-1314, detail. Genova, Museo di Sant'Agostino. Slika z Paolo Monti.

Margarétino manželstvo s Henrichom VII. spečatilo mier medzi Brabantskom a Luxemburskom po bitke pri Worringene (1288). Stalo sa tak 9. júla 1292 na hrade Tervuren pri Bruseli.

Margaréta mala napriek hlbokej zbožnosti a asketickým sklonom trvalý vplyv na rozhodnutia svojho manžela. Spolu s ním ju 6. januára 1309 v Aachene korunovali na rímsku kráľovnú. Sprevádzala ho aj počas jeho rímskej jazdy.

Počas obliehania Brescie ochorela a o pár mesiacov zomrela v Janove (14. december 1311). Tu ju pochovali vo františkánskom kostole San Francesco di Castelletto, v blízkosti hlavného oltára. Náhrobok, ktorý na objednávku cisára Henricha VII. vyrobil Giovanni Pisano sa však nezachoval, pretože kostol začiatkom 19. storočia zbúrali.

Rodina

Iné projekty