Ján II. Žigmund Zápoľský: Rozdiel medzi revíziami
d revert |
Uhorskí šľachtici |
||
Riadok 23: | Riadok 23: | ||
[[Kategória:Vládcovia Uhorska]] |
[[Kategória:Vládcovia Uhorska]] |
||
[[Kategória:Zápoľskovci]] |
[[Kategória:Zápoľskovci]] |
||
[[Kategória:Uhorskí šľachtici]] |
|||
[[Kategória:Vládcovia Slovenska]] |
Verzia z 11:59, 26. apríl 2017
Ján II. Žigmund Zápoľský | |
uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda | |
Narodenie | 7. júl 1540 Budín, Maďarsko |
---|---|
Úmrtie | 14. marec 1571 (30 rokov) Alba Iulia, Rumunsko |
Odkazy | |
Commons | Ján II. Žigmund Zápoľský |
Ján II. Žigmund Zápoľský (* 7. júl 1540, Budín, Maďarsko - † 14. marec 1571, Alba Iulia, Rumunsko) bol uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda, syn uhorského kráľa Jána Zápoľského a Izabely Jagelonskej, dcéry poľského kráľa Žigmunda I. Jagelonského.
Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca Juraj Utešenovič (predstavený pavlínskeho hláštora v Sajóláde v Maďarsku,) ktorí dali Jána Žigmunda ako trojmesačného korunovať za uhorského kráľa.
Izabela spolu so synovými prívržencami viedli aj v nasledujúcich rokoch aktívny boj proti zákonitému kráľovi Ferdinandovi I. Izabela povolala na pomoc Turkov, ktorí donútili viedenský dvor v roku 1547 k ponižujúcemu prímeriu a rozdeleniu Uhorska na tri časti, z ktorých Sedmohradsko so Zátisím pripadli Jánovi Žigmundovi ako právoplatné vojvodstvo, vazalsky však závislé od Osmanskej ríše.
Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť Uhorsko. V roku 1556 povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku 1570, rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal. Jánom Žigmundom rod Zápoľskovcov vymrel.
Zdroj
- Kol. autorov, Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1982