Plantagenetovci

Plantagenetovci (pôvodne – ale dnes častejšie – Anjouovci/ z Anjou) je počnúc anglickým kráľom Henrichom II. (angl. kráľ od 1154), resp. počnúc už jeho otcom normanským vojvodom menom Geoffroi (1144 – 1151 normanský vojvoda), tradičné označenie rodu, ktorý pôvodne od 10. storočia vládol vo francúzskom Anjou (prví "Anjouovci"). Plantagenetovci vládli okrem iného Anglicku v rokoch 1154 – 1399.

Pôvodná dynastia zvaná z Anjou bola založená vikomtmi a grófmi z Angers začiatkom desiateho storočia. V mužskej línii vymrela v roku 1060, ale jej dedičstvo prešlo po praslici pod dynastiu Gâtinaisovcov, ktorá vládla Anjou a Maine do začiatku dvanásteho storočia, keď sa stala kráľovskou dynastiou Anglicka, od 15. storočia spätne známou ako Plantagenetovci. Tí vládli (vrátane vetvy Lancasterovcov a Yorkovcov) Jeruzalemu (1131 – 1205), Anglicku (1154 – 1485), Normandii (1144 – 1204 a 1415 – 1450), Gaskonsku a Guyenne (1153 – 1453), ale v roku 1206 prišli o Anjou v prospech Francúzska.

Meno Plantagenet je odvodené od klenotu na helmici zakladateľa rodu Geoffroia z Anjou/Plantageneta, ktorým bol kručinkový ker (latinsky planta genesta), a používalo sa na zdôraznenie spojenia anjouovskej a normanskej dynastie, pretože Geoffrey si vzal za manželku Matildu, dedičku normanskej dynastie.

V Anglicku vládli títo panovníci z dynastie Plantagenetovcov:

• Henrich II. (1154 – 1189)
• Richard I. "Levie srdce" (1189 – 1199)
• Ján Bezzemok (1199 – 1216)
• Henrich III. (1216 – 1272)
• Eduard I. (1272 – 1307)
• Eduard II. (1307 – 1327)
• Eduard III. (1327 – 1377)
• Richard II. (1377 – 1399)

Vetva Lancasterovcov:

• Henrich IV. (1399 – 1413)
• Henrich V. (1413 – 1422)
• Henrich VI. (1422 – 1461) / (1470 – 1471)

Vetva Yorkovcov:

• Eduard IV. (1461 – 1470) / (1471 – 1483)
• Eduard V. (1483)
• Richard III. (1483 – 1485)

Po meči dynastia vymrela popravou Eduarda, grófa z Warwicku a synovca Eduarda IV. a Richarda III., v roku 1499. V ženskej línii vymrela Eduardovou sestrou Margarétou, ôsmou grófkou zo Salisbury, ktorá bola popravená Henrichom VIII. v roku 1541.

Významnou nemanželskou líniou tohto rodu boli Beaufortovci, potomkovia Jána z Gentu a jeho milenky Kataríny Swynfordovej. Beaufortovcom patril titul vojvodov zo Somersetu a boli jednou z prominentných lancasterovských rodín vo vojne ruží. Po meči vymreli v roku 1471. Boli predkami Henricha VII. Tudora, ktorý sa v roku 1485 stal anglickým kráľom. Vetva Beaufortovcov odvíjajúca sa od nemanželského syna Henricha Beauforta, tretieho vojvodu zo Somersetu, prežíva dodnes pod menom Somersetovci a sú nositeľmi titulu vojvoda zo Somersetu.