Dušan Makovický: Rozdiel medzi revíziami
d poradie sekcií |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 12: | Riadok 12: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Pochádzal zo zámožnej rodiny. Vzdelanie získaval v [[Ružomberok|Ružomberku]], v [[Nagykőrös]]i a [[Šopron]]e. [[medicína|Medicínu]] začal študovať na lekárskej fakulte v [[Praha|Prahe]], kam pricestoval 14. októbra 1885. Po roku a pol po |
Pochádzal zo zámožnej rodiny. Vzdelanie získaval v [[Ružomberok|Ružomberku]], v [[Nagykőrös]]i a [[Šopron]]e. [[medicína|Medicínu]] začal študovať na lekárskej fakulte v [[Praha|Prahe]], kam pricestoval 14. októbra 1885. Po roku a pol po neúspešných skúškach pokračoval v [[rakúsko]]m [[Innsbruck]]u a od 29. apríla 1889 do 15. marca 1890 v [[Berlín]]e. Promoval v júli [[1891]] v [[Praha|Prahe]]. |
||
Ešte ako študent podnikol svoju prvú cestu do Ruska, v Moskve pobudol od 6. marca 1890 do 1. mája 1890. |
Ešte ako študent podnikol svoju prvú cestu do Ruska, v Moskve pobudol od 6. marca 1890 do 1. mája 1890. |
||
V rokoch [[1891]] – [[1894]] pôsobil ako sekundárny lekár v [[Innsbruck]]u, v roku [[1894]] odišiel do [[Budapešť|Budapešti]], no ešte toho roku začal pôsobiť ako praktický lekár v [[Žilina|Žiline]], v rokoch [[1904]] – [[1910]] bol osobným lekárom [[Rusko|ruského]] [[spisovateľ]]a [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Nikolajeviča Tolstého]] v [[Jasná Poľana|Jasnej Poľane]]. V rokoch [[1915]] – [[1916]] bol internovaný za odpor voči vojne, v roku [[1919]] ochorel na [[brušný týfus]]. O rok neskôr sa spolu so svojou ruskou manželkou, s ktorou sa medzičasom oženil, spolu vrátili do [[Ružomberok|Ružomberka]], kde v roku [[1921]] spáchal samovraždu. |
V rokoch [[1891]] – [[1894]] pôsobil ako sekundárny lekár v [[Innsbruck]]u, v roku [[1894]] odišiel do [[Budapešť|Budapešti]], no ešte toho roku začal pôsobiť ako praktický lekár v [[Žilina|Žiline]] (budova v ktorej býval je pomenovaná po ňom, pozri [[Makovického dom]]), v rokoch [[1904]] – [[1910]] bol osobným lekárom [[Rusko|ruského]] [[spisovateľ]]a [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Nikolajeviča Tolstého]] v [[Jasná Poľana|Jasnej Poľane]]. V rokoch [[1915]] – [[1916]] bol internovaný za odpor voči vojne, v roku [[1919]] ochorel na [[brušný týfus]]. O rok neskôr sa spolu so svojou ruskou manželkou, s ktorou sa medzičasom oženil, spolu vrátili do [[Ružomberok|Ružomberka]], kde v roku [[1921]] spáchal samovraždu. |
||
== Tvorba == |
== Tvorba == |
||
Počas štúdií na vysokej škole bol členom študentského spolku slovenských študentov v Prahe [[Detvan]], kde sa stretol s [[Martin Kukučín|Martinom Kukučínom]], s [[filozofia|filozofickými]] názormi [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Nikolajeviča Tolstého]], ale tiež s [[filozofia|filozofiou]] [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]. Jeho najbližším priateľom bol ďalší slovenský tolstojovec, spolužiak na lekárskej |
Počas štúdií na vysokej škole bol členom študentského spolku slovenských študentov v Prahe [[Detvan]], kde sa stretol s [[Martin Kukučín|Martinom Kukučínom]], s [[filozofia|filozofickými]] názormi [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Nikolajeviča Tolstého]], ale tiež s [[filozofia|filozofiou]] [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]. Jeho najbližším priateľom bol ďalší slovenský tolstojovec, spolužiak na lekárskej fakulte v Prahe [[Albert Škarvan]], ktorého aj po ukončení školy dlhé roky finančne podporoval. Už od roku [[1890]], kedy sa vydal prvý raz do [[Rusko|Ruska]], udržiaval písomný styk s [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Levom Nikolajevičom Tolstým]] a stal sa členom tolstého krúžku. Okrem uverejňovania jeho listov tiež publikoval preklady jeho diel, zápisky a state o ňom. V rokoch [[1896]] – [[1898]] zložil a redigoval edíciu Poučné čítanie, v ktorej vyšlo 17 brožúr, obsahujúce preklady [[Rusko|ruských]] autorov. Sprevádzal [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] až do jeho posledných chvíľ a jeho ''Jasnopoľanské zápisky'' sú unikátnym dokumentom o vzťahoch [[učiteľ]]a a [[žiak]]a, a kronikou [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] duševných zápasov. |
||
D. Makovický názorovo inklinoval k [[Hlasisti| |
D. Makovický názorovo inklinoval k [[Hlasisti|hlasistom]], mal však dobré vzťahy i s martinským centrom – sesternica D. Makovického Bohdana bola ženou [[Jozef Škultéty|Jozefa Škultétyho]]. |
||
== Dielo == |
== Dielo == |
||
| Riadok 36: | Riadok 36: | ||
*[[1897]] – [[Lev Nikolajevič Tolstoj]]: ''Blíženie sa konca'' ([[Ružomberok]]) |
*[[1897]] – [[Lev Nikolajevič Tolstoj]]: ''Blíženie sa konca'' ([[Ružomberok]]) |
||
*[[1900]] – [[Lev Nikolajevič Tolstoj]]: ''Prečo sa ľudia omamujú'' ([[Martin (mesto)|Martin]]) |
*[[1900]] – [[Lev Nikolajevič Tolstoj]]: ''Prečo sa ľudia omamujú'' ([[Martin (mesto)|Martin]]) |
||
== Pozri aj == |
|||
* [[Makovického dom]] |
|||
== Externý odkaz == |
== Externý odkaz == |
||
Verzia z 12:30, 17. máj 2017
| Dušan Makovický | |
 slovenský lekár, spisovateľ, publicista a prekladateľ | |
| Narodenie | 10. december 1866 Ružomberok, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 12. marec 1921 (54 rokov) Ružomberok, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Dušan Makovický |
Dr. Dušan Makovický (* 10. december 1866, Ružomberok – † 12. marec 1921, Ružomberok), bol slovenský lekár, publicista, spisovateľ a prekladateľ.
Životopis
Pochádzal zo zámožnej rodiny. Vzdelanie získaval v Ružomberku, v Nagykőrösi a Šoprone. Medicínu začal študovať na lekárskej fakulte v Prahe, kam pricestoval 14. októbra 1885. Po roku a pol po neúspešných skúškach pokračoval v rakúskom Innsbrucku a od 29. apríla 1889 do 15. marca 1890 v Berlíne. Promoval v júli 1891 v Prahe.
Ešte ako študent podnikol svoju prvú cestu do Ruska, v Moskve pobudol od 6. marca 1890 do 1. mája 1890. V rokoch 1891 – 1894 pôsobil ako sekundárny lekár v Innsbrucku, v roku 1894 odišiel do Budapešti, no ešte toho roku začal pôsobiť ako praktický lekár v Žiline (budova v ktorej býval je pomenovaná po ňom, pozri Makovického dom), v rokoch 1904 – 1910 bol osobným lekárom ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého v Jasnej Poľane. V rokoch 1915 – 1916 bol internovaný za odpor voči vojne, v roku 1919 ochorel na brušný týfus. O rok neskôr sa spolu so svojou ruskou manželkou, s ktorou sa medzičasom oženil, spolu vrátili do Ružomberka, kde v roku 1921 spáchal samovraždu.
Tvorba
Počas štúdií na vysokej škole bol členom študentského spolku slovenských študentov v Prahe Detvan, kde sa stretol s Martinom Kukučínom, s filozofickými názormi Leva Nikolajeviča Tolstého, ale tiež s filozofiou T. G. Masaryka. Jeho najbližším priateľom bol ďalší slovenský tolstojovec, spolužiak na lekárskej fakulte v Prahe Albert Škarvan, ktorého aj po ukončení školy dlhé roky finančne podporoval. Už od roku 1890, kedy sa vydal prvý raz do Ruska, udržiaval písomný styk s Levom Nikolajevičom Tolstým a stal sa členom tolstého krúžku. Okrem uverejňovania jeho listov tiež publikoval preklady jeho diel, zápisky a state o ňom. V rokoch 1896 – 1898 zložil a redigoval edíciu Poučné čítanie, v ktorej vyšlo 17 brožúr, obsahujúce preklady ruských autorov. Sprevádzal Tolstého až do jeho posledných chvíľ a jeho Jasnopoľanské zápisky sú unikátnym dokumentom o vzťahoch učiteľa a žiaka, a kronikou Tolstého duševných zápasov.
D. Makovický názorovo inklinoval k hlasistom, mal však dobré vzťahy i s martinským centrom – sesternica D. Makovického Bohdana bola ženou Jozefa Škultétyho.
Dielo
Knižné diela
- 1922 /1923 – Jasnopoľanskije zapiski, I. a II. zväzok (Moskva)
- 1979 – U L. N. Tolstogo 1904 – 1910, I. – IV. zväzok (Moskva)
Odborné diela
Preklady
- 1894 – Lev Nikolajevič Tolstoj: Kreutzerova sonáta (Martin)
- 1897 – Lev Nikolajevič Tolstoj: Čím sú ľudia živí (Ružomberok)
- 1897 – Lev Nikolajevič Tolstoj: Prenasledovanie kresťanov v Rusku v r. 1895 – 1896 (Ružomberok)
- 1897 – Lev Nikolajevič Tolstoj: Blíženie sa konca (Ružomberok)
- 1900 – Lev Nikolajevič Tolstoj: Prečo sa ľudia omamujú (Martin)