Atómové elektrárne Mochovce: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
typografické a štylistické úpravy - ten článok napriek neustálym doplňovaniam naďalej nie je veľmi dobrý.
Značka: editor wikitextu 2017
Riadok 51: Riadok 51:
| miesto =
| miesto =
| jazyk =
| jazyk =
}}</ref> Po dokončení výstavby tretieho a štvrtého jadrového bloku bude [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava]] z hľadiska zabezpečenia silovej elektriny bezpečná, a to aj v prípade neprevádzkovania odstavených fosílnych elektrární [[Paroplynová elektráreň Malženice|PPC Malženice]], [[Paroplynová elektráreň Bratislava|PPC Bratislava]] a štyroch 110 MW blokov v tepelných elektrárňach ENO B – blok 3 a 4,<ref>https://www.seas.sk/clanok/cestou-do-komina-ako-sa-meraju-emisie-v-elektrarnach/311</ref> a EVO 1 – blok 1 a 2,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Nezavrieť Vojany sa oplatilo, mrazy naštartovali oba bloky|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/nezavriet-vojany-sa-oplatilo-mrazy-nastartovali-oba-bloky/23043/|dátum prístupu=2017-03-09|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref> ktoré dokázali flexibilne meniť hodnotu dodávaného výkonu podľa potrieb elektrizačnej sústavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SME.sk: Křetínský o dokončování Mochovců {{!}} Atominfo.cz|url=http://atominfo.cz/2017/02/sme-sk-kretinsky-o-dokoncovani-mochovcu/|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=atominfo.cz|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
}}</ref> Po dokončení výstavby tretieho a štvrtého jadrového bloku bude [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava]] z hľadiska zabezpečenia silovej elektriny bezpečná, a to aj v prípade neprevádzkovania odstavených fosílnych elektrární [[Paroplynová elektráreň Malženice|PPC Malženice]], [[Paroplynová elektráreň Bratislava|PPC Bratislava]] a štyroch 110 MW blokov v tepelných elektrárňach ENO B – blok 3 a 4, a EVO 1 – blok 1 a 2,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Nezavrieť Vojany sa oplatilo, mrazy naštartovali oba bloky|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/nezavriet-vojany-sa-oplatilo-mrazy-nastartovali-oba-bloky/23043/|dátum prístupu=2017-03-09|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref> ktoré dokázali flexibilne meniť hodnotu dodávaného výkonu podľa potrieb elektrizačnej sústavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SME.sk: Křetínský o dokončování Mochovců {{!}} Atominfo.cz|url=http://atominfo.cz/2017/02/sme-sk-kretinsky-o-dokoncovani-mochovcu/|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=atominfo.cz|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = SITA
| priezvisko = SITA
| meno =
| meno =
Riadok 290: Riadok 290:
}}</ref> Najnovšia správa Úradu Jadrového dozoru SR (2015) o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenska hodnotí jadrové bloky Slovenských elektrární ako bezpečné.<ref name =správa2015/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Answers to questions on national report of the Slovak Republiccompiled according to the terms of the convention of nuclear safety|url=http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/April_2017_EN/$FILE/April_2017_EN.pdf|dátum vydania=1.3.2017|dátum prístupu=20.3.2017|vydavateľ=}}</ref>
}}</ref> Najnovšia správa Úradu Jadrového dozoru SR (2015) o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenska hodnotí jadrové bloky Slovenských elektrární ako bezpečné.<ref name =správa2015/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Answers to questions on national report of the Slovak Republiccompiled according to the terms of the convention of nuclear safety|url=http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/April_2017_EN/$FILE/April_2017_EN.pdf|dátum vydania=1.3.2017|dátum prístupu=20.3.2017|vydavateľ=}}</ref>


Na jadrových blokoch 1 a 2 kontinuálne prebieha modernizácia. V súčasnosti sa pokračuje v realizácii projektu Seizmické zodolnenie blokov 1 a 2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.minzp.sk/files/eia/seizmicke-zodolnenie-zverejnene-14.3.2017.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=|vydavateľ=}}</ref>
Na jadrových blokoch 1 a 2 kontinuálne prebieha modernizácia. V súčasnosti sa pokračuje v realizácii projektu Seizmické zodolnenie blokov 1 a 2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.minzp.sk/files/eia/seizmicke-zodolnenie-zverejnene-14.3.2017.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=|vydavateľ=}}</ref> Prvý jadrový blok Atómových elektrární Mochovce (EMO B1) bol v rámci odstávky od 25. marca 2017 do 17. mája 2017 doplnený o 400 kV vypínače, modernizovali sa niektorých bezpečnostné systémy a vymenili elektrické rozvádzače.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mochovecký jadrový blok prešiel modernizáciou - vEnergetike.sk|periodikum=vEnergetike.sk|dátum=2017-05-17|url=http://venergetike.sk/mochovecky-jadrovy-blok-presiel-modernizaciou/|dátum prístupu=2017-05-31|jazyk=sk-SK}}</ref>

Prvý jadrový blok Atómových elektrární Mochovce (EMO B1) má za sebou ďalšiu modernizáciu. Slovenské elektrárne, ktoré spomínaný jadrový blok prevádzkujú, v rámci jeho plánovanej predľženej odstávky od 25. marca 2017 do 17. mája 2017 zrealizovali viaceré investičné akcie ako doplnenie 400 kV vypínačov, modernizáciu niektorých bezpečnostných systémov, či výmenu elektrických rozvádzačov. „Pokračoval aj projekt seizmického zodolňovania vybraných technologických a stavebných objektov,“ informoval slovenský dominantný výrobca elektriny.<ref>http://venergetike.sk/mochovecky-jadrovy-blok-presiel-modernizaciou/</ref>


== Výstavba tretieho a štvrtého bloku ==
== Výstavba tretieho a štvrtého bloku ==
Riadok 569: Riadok 567:
! Blok || Typ reaktora || Inštalovaný výkon || Začiatok výstavby || Stav výstavby || Sieťová synchronizácia || Komerčná prevádzka || Plánované odstavenie
! Blok || Typ reaktora || Inštalovaný výkon || Začiatok výstavby || Stav výstavby || Sieťová synchronizácia || Komerčná prevádzka || Plánované odstavenie
|-
|-
|Mochovce 1||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]||470 MWe||1983||<!-- Koniec výstavby --> ||4. júl 1998||29. október 1998<ref>http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1</ref>||2058<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|Mochovce 1||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]||470 MWe||1983||<!-- Koniec výstavby --> ||4. júl 1998||29. október 1998<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1|url=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.world-nuclear.org}}</ref>||2058<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = ČTK, energia.sk
| priezvisko = ČTK, energia.sk
| meno =
| meno =
Riadok 583: Riadok 581:
}}</ref>
}}</ref>
|-
|-
|Mochovce 2||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]||470 MWe||1983|| <!-- Koniec výstavby --> ||20. december 1999||11. apríl 2000<ref>http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2</ref>||2060
|Mochovce 2||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]||470 MWe||1983|| <!-- Koniec výstavby --> ||20. december 1999||11. apríl 2000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2|url=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.world-nuclear.org}}</ref>||2060
|-
|-
|Mochovce 3||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]+||471 MWe||1987, Jún 2009 || 95,0 % dokončený <small> (31.5.2017)</small> || <!-- Sieťová synchronizácia --> Marec 2018||August 2018|| <!-- Plánované odstavenie --> 2078<ref>http://www-pub.iaea.org/MTCD/Publications/PDF/RDS_2-37_web.pdf</ref>
|Mochovce 3||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]+||471 MWe||1987, Jún 2009 || 95,0 % dokončený <small> (31.5.2017)</small> || <!-- Sieťová synchronizácia --> Marec 2018||August 2018|| <!-- Plánované odstavenie --> 2078<ref>http://www-pub.iaea.org/MTCD/Publications/PDF/RDS_2-37_web.pdf</ref>
Riadok 698: Riadok 696:
== Vplyv na životné prostredie ==
== Vplyv na životné prostredie ==


Slovenské elektrárne požiadali v máji 2008 Ministerstvo životného prostredia SR o vyjadrenie, či navrhovaná činnosť „Dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce", podlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keďže došlo k modifikáciám úvodného projektu 3. a 4. bloku AE Mochovce. MŽP konštatovalo, že Dostavbu 3. a 4. bloku AE Mochovce nie je možné považovať za novú činnosť, ani za zásadnú zmenu pôvodného projektu. Pred udelením prevádzkovej licencie pre 3. a 4. blok AE Mochovce Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky však bude potrebné jadrové zariadenie posúdiť podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V roku 2010 Ministerstvo životného prostredia SR vydalo súhlasné záverečné stanovisko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Štúdia hodnotenia vplyvov na životné prostredie pre 3. a 4. blok elektrárne Mochovce|url=https://www.seas.sk/data/file/87/mo34-eia-zhrnutie07sk.pdf|dátum vydania=1.9. 2007|dátum prístupu=20.3.2017|vydavateľ=}}</ref>
Slovenské elektrárne požiadali v máji 2008 Ministerstvo životného prostredia SR o vyjadrenie, či navrhovaná činnosť „Dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce", podlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keďže došlo k modifikáciám úvodného projektu 3. a 4. bloku AE Mochovce. MŽP konštatovalo, že dostavbu 3. a 4. bloku AE Mochovce nie je možné považovať za novú činnosť, ani za zásadnú zmenu pôvodného projektu. Pred udelením prevádzkovej licencie pre 3. a 4. blok AE Mochovce Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky však bude potrebné jadrové zariadenie posúdiť podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V roku 2010 Ministerstvo životného prostredia SR vydalo súhlasné záverečné stanovisko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Štúdia hodnotenia vplyvov na životné prostredie pre 3. a 4. blok elektrárne Mochovce|url=https://www.seas.sk/data/file/87/mo34-eia-zhrnutie07sk.pdf|dátum vydania=1.9. 2007|dátum prístupu=20.3.2017|vydavateľ=}}</ref>


AE Mochovce spĺňajú medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže [[Veľké Kozmálovce]] vybudovanej na rieke [[Hron]], čo zabezpečuje dostatočnú dodávku vody aj v extrémne suchých klimatických podmienkach. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Hron je zanedbateľný.{{chýba zdroj}}
AE Mochovce spĺňajú medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže [[Veľké Kozmálovce]] vybudovanej na rieke [[Hron]], čo zabezpečuje dostatočnú dodávku vody aj v extrémne suchých klimatických podmienkach. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Hron je zanedbateľný.{{chýba zdroj}}
Riadok 796: Riadok 794:
| jazyk = anglicky
| jazyk = anglicky
}}</ref> „Ak má ľudstvo zabrániť potencionálnej biodiverzitnej katastrofe v dôsledku klimatických zmien, budeme musieť použiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, vrátane jadrovej energie“, uviedol profesor Barry Brook. „Úplná dekarbonizácia globálnej výroby elektrickej energie musí prebehnúť v najbližších desaťročiach, aby sme zabránili najhorším dôsledkom klimatických zmien. Kompromisy sú nevyhnutné a vyžadujú presadenie takých energetických mixov, ktoré minimalizujú environmentálne škody. Environmentalistická mantra o energii sa musí posunúť zo „100 % obnoviteľných zdrojov“ na „0 % fosílnych palív“, uzavrel. Podľa Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny [[IPCC]] v roku 2050 bude musieť byť 80 % elektrickej energie vyrobených z nízkouhlíkových zdrojov, aby sa zvládli klimatické zmeny, kým dnes je to iba 30 %. V rovnakom čase sa zdvojnásobí dopyt po elektrickej energii.<ref name=biologovia/>
}}</ref> „Ak má ľudstvo zabrániť potencionálnej biodiverzitnej katastrofe v dôsledku klimatických zmien, budeme musieť použiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, vrátane jadrovej energie“, uviedol profesor Barry Brook. „Úplná dekarbonizácia globálnej výroby elektrickej energie musí prebehnúť v najbližších desaťročiach, aby sme zabránili najhorším dôsledkom klimatických zmien. Kompromisy sú nevyhnutné a vyžadujú presadenie takých energetických mixov, ktoré minimalizujú environmentálne škody. Environmentalistická mantra o energii sa musí posunúť zo „100 % obnoviteľných zdrojov“ na „0 % fosílnych palív“, uzavrel. Podľa Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny [[IPCC]] v roku 2050 bude musieť byť 80 % elektrickej energie vyrobených z nízkouhlíkových zdrojov, aby sa zvládli klimatické zmeny, kým dnes je to iba 30 %. V rovnakom čase sa zdvojnásobí dopyt po elektrickej energii.<ref name=biologovia/>
<br>„Jadrová energia je jedným z hlavných momentálne dostupných nízkouhlíkových zdrojov elektrickej energie a mnohé krajiny veria, že im môže pomôcť čeliť úzko spojeným výzvam zabezpečiť spoľahlivé dodávky energií a obmedziť emisie,“ vyhlásil generálny riaditeľ [[MAAE]] Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Yukiya Amano. [[MAAE]] v októbri 2015 vydala správu, podľa ktorej je najväčším zdrojom skleníkových plynov spaľovanie fosílnych palív energetickým sektorom.<ref>https://www.iaea.org/newscenter/statements/iaea-director-generals-statement-on-protecting-our-planet-and-combatting-climate-change</ref><ref>https://www.iaea.org/sites/default/files/16/11/np-parisagreement.pdf</ref><ref>http://www-pub.iaea.org/MTCD/Publications/PDF/CCANP16web-86692468.pdf</ref><ref name="seas.sk"/>
<br>„Jadrová energia je jedným z hlavných momentálne dostupných nízkouhlíkových zdrojov elektrickej energie a mnohé krajiny veria, že im môže pomôcť čeliť úzko spojeným výzvam zabezpečiť spoľahlivé dodávky energií a obmedziť emisie,“ vyhlásil generálny riaditeľ [[MAAE]] Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Yukiya Amano. [[MAAE]] v októbri 2015 vydala správu, podľa ktorej je najväčším zdrojom skleníkových plynov spaľovanie fosílnych palív energetickým sektorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IAEA Director General's Statement on Protecting our Planet and Combatting Climate Change|url=https://www.iaea.org/newscenter/statements/iaea-director-generals-statement-on-protecting-our-planet-and-combatting-climate-change|dátum vydania=2015-09-27|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.iaea.org|jazyk=en}}</ref><ref>http://www-pub.iaea.org/MTCD/Publications/PDF/CCANP16web-86692468.pdf</ref><ref name="seas.sk"/>


Ďalší benefit prevádzky dvoch jadrových elektrární Slovenských elektrární je, popri množstve pracovných príležitostí a rozvoja infraštruktúry regiónov v okolí štyroch slovenských blokov, ich bezuhlíková výroba elektriny, ktorá zabráni dodatočným emisiám 15 miliónov ton CO<sub>2</sub> ročne. Na odstránenie CO<sub>2</sub> ušetrených prevádzkou týchto blokov od začiatku ich prevádzky by muselo 270 miliónov stromov [[fotosyntéza|fotosyntézou]] absorbovať [[oxid uhličitý]] po dobu 40 rokov. Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom Slovenska na znižovanie emisií škodlivých skleníkových plynov do atmosféry. Po dokončení tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce bude viac ako 93% celkového objemu vyrobenej elektriny produkovanej bezuhlíkovo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Ďalší benefit prevádzky dvoch jadrových elektrární Slovenských elektrární je, popri množstve pracovných príležitostí a rozvoja infraštruktúry regiónov v okolí štyroch slovenských blokov, ich bezuhlíková výroba elektriny, ktorá zabráni dodatočným emisiám 15 miliónov ton CO<sub>2</sub> ročne. Na odstránenie CO<sub>2</sub> ušetrených prevádzkou týchto blokov od začiatku ich prevádzky by muselo 270 miliónov stromov [[fotosyntéza|fotosyntézou]] absorbovať [[oxid uhličitý]] po dobu 40 rokov. Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom Slovenska na znižovanie emisií škodlivých skleníkových plynov do atmosféry. Po dokončení tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce bude viac ako 93% celkového objemu vyrobenej elektriny produkovanej bezuhlíkovo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 838: Riadok 836:
FORATOM, európske jadrové fórum, zverejnilo písomné stanovisko ako reakciu na „Clean Energy for All Europeans“, ktorá popisuje balíček opatrení pre prechod európskej energetiky na nízkouhlíkovú. Balíček opatrení vydala Európska komisia v novembri 2016. Pokiaľ chce EÚ znížiť množstvo produkovaného oxidu uhličitého o 80 % do roku 2050, tak to nie je možné docieliť bez jadrovej energetiky.<ref>{{Citácia periodika|titul=FORATOM: Jádro je potřebné pro přechod evropské energetiky na nízkouhlíkovou|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-04-22|url=http://oenergetice.cz/rychle-zpravy/foratom-jadro-potrebne-prechod-evropske-energetiky-nizkouhlikovou/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European Commission - PRESS RELEASES - Press release - Čistá energie pro všechny Evropany – rozvinutí růstového potenciálu Evropy|url=http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-4009_cs.htm|dátum prístupu=2017-04-29|vydavateľ=europa.eu|jazyk=en}}</ref>
FORATOM, európske jadrové fórum, zverejnilo písomné stanovisko ako reakciu na „Clean Energy for All Europeans“, ktorá popisuje balíček opatrení pre prechod európskej energetiky na nízkouhlíkovú. Balíček opatrení vydala Európska komisia v novembri 2016. Pokiaľ chce EÚ znížiť množstvo produkovaného oxidu uhličitého o 80 % do roku 2050, tak to nie je možné docieliť bez jadrovej energetiky.<ref>{{Citácia periodika|titul=FORATOM: Jádro je potřebné pro přechod evropské energetiky na nízkouhlíkovou|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-04-22|url=http://oenergetice.cz/rychle-zpravy/foratom-jadro-potrebne-prechod-evropske-energetiky-nizkouhlikovou/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European Commission - PRESS RELEASES - Press release - Čistá energie pro všechny Evropany – rozvinutí růstového potenciálu Evropy|url=http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-4009_cs.htm|dátum prístupu=2017-04-29|vydavateľ=europa.eu|jazyk=en}}</ref>


Prísnejšie emisné limity niektorých znečisťujúcich látok, na ktorých sa komisia zložená zo zástupcov členských štátov dohodla dňa 28. apríla 2017 a ktoré majú vstúpiť do platnosti v priebehu roku 2021, budú mať významný dopad na tepelné elektrárne a teplárne v EÚ. Najviac dotknutými zdrojmi budú uholné teplárne a elektrárne s menovitým tepelným príkonom väčším než 300 MWt. Schválením prísnejších emisných limitov niektorých znečisťujúcich látok (SO2, NOX, tuhé znečisťujúce látky) a zavedením sledovania ďalších znečisťujúcich látok (HCl, HF, ortuť) dala Európska únia najavo pokračovanie v boji proti neekologickým uholným zdrojom.<ref>http://oenergetice.cz/elektrina/zprisnene-emisni-limity-eu-budou-mit-dopad-cez-eph-i-radu-ceskych-teplaren/</ref><ref>http://ieefa.org/wp-content/uploads/2017/05/Europe-Coal-Fired-Plants_Rough-Times-Ahead_May-2017.pdf</ref>
Prísnejšie emisné limity niektorých znečisťujúcich látok, na ktorých sa komisia zložená zo zástupcov členských štátov dohodla dňa 28. apríla 2017 a ktoré majú vstúpiť do platnosti v priebehu roku 2021, budú mať významný dopad na tepelné elektrárne a teplárne v EÚ. Najviac dotknutými zdrojmi budú uholné teplárne a elektrárne s menovitým tepelným príkonom väčším než 300 MWt. Schválením prísnejších emisných limitov niektorých znečisťujúcich látok (SO2, NOX, tuhé znečisťujúce látky) a zavedením sledovania ďalších znečisťujúcich látok (HCl, HF, ortuť) dala Európska únia najavo pokračovanie v boji proti neekologickým uholným zdrojom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Zpřísněné emisní limity EU budou mít dopad na ČEZ, EPH i řadu českých tepláren|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-05-11|url=http://oenergetice.cz/elektrina/zprisnene-emisni-limity-eu-budou-mit-dopad-cez-eph-i-radu-ceskych-teplaren/|dátum prístupu=2017-05-31|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>http://ieefa.org/wp-content/uploads/2017/05/Europe-Coal-Fired-Plants_Rough-Times-Ahead_May-2017.pdf</ref>


=== Proti ===
=== Proti ===
Havária v AE Fukushima Daichi, spôsobila značný rozruch medzi odborníkmi i širokou verejnosťou.<ref>http://www-pub.iaea.org/books/IAEABooks/10962/The-Fukushima-Daiichi-Accident</ref>Havária mala za následok únik radiácie do priľahlého okolia a kontaminovaná bola i voda v Tichom oceáne.<ref>https://www.iaea.org/sites/default/files/mfa-information-170501.pdf</ref>V niekoľkých štátoch táto udalosť vyvolala túžbu po zastavení výstavby nových jadrových reaktorov a po odstavení stávajúcich. Do čela odporcov jadra sa postavilo Nemecko, ktoré odstaví všetky svoje jadrové reaktory do roku 2022. Postupný odklon od jadra bol v Nemecku plánovaný už mnoho rokov dopredu, ale havária v AE Fukushima Daichi celý proces podstatne urýchlila. Havária bola impulzom pre boj proti jadrovej energetike.
Havária v AE Fukushima Daichi, spôsobila značný rozruch medzi odborníkmi i širokou verejnosťou. Havária mala za následok únik radiácie do priľahlého okolia a kontaminovaná bola i voda v Tichom oceáne.<ref>https://www.iaea.org/sites/default/files/mfa-information-170501.pdf</ref> V niekoľkých štátoch táto udalosť vyvolala túžbu po zastavení výstavby nových jadrových reaktorov a po odstavení stávajúcich. Do čela odporcov jadra sa postavilo Nemecko, ktoré odstaví všetky svoje jadrové reaktory do roku 2022. Postupný odklon od jadra bol v Nemecku plánovaný už mnoho rokov dopredu, ale havária v AE Fukushima Daichi celý proces podstatne urýchlila. Havária bola impulzom pre boj proti jadrovej energetike.


Už máji roku 2013 vydala vedecká komisia Organizácie spojených národov prehlásenie z ktorého vyplýva, že ,,únik radiácie, ktorý nasledoval po havárii v AE Fukushima Daichi, nemá za následok žiadne okamžité zdravotné problémy. Je nepravdepodobné, že v budúcnosti prispeje k zdravotným problémom širokej verejnosti a samotných pracovníkov elektrárne.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Následky havárie v jaderné elektrárně Fukushima-Daiichi|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2015-03-17|url=http://oenergetice.cz/elektrarny-svet/nasledky-havarie-v-jaderne-elektrarne-fukushima-daiichi/|dátum prístupu=2017-04-05|jazyk=cs-CZ}}</ref>
Už máji roku 2013 vydala vedecká komisia Organizácie spojených národov prehlásenie z ktorého vyplýva, že ,,únik radiácie, ktorý nasledoval po havárii v AE Fukushima Daichi, nemá za následok žiadne okamžité zdravotné problémy. Je nepravdepodobné, že v budúcnosti prispeje k zdravotným problémom širokej verejnosti a samotných pracovníkov elektrárne.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Následky havárie v jaderné elektrárně Fukushima-Daiichi|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2015-03-17|url=http://oenergetice.cz/elektrarny-svet/nasledky-havarie-v-jaderne-elektrarne-fukushima-daiichi/|dátum prístupu=2017-04-05|jazyk=cs-CZ}}</ref>
Riadok 853: Riadok 851:
Španielska elektráreň Santa María de Garoña, najstaršia jadrová elektráreň v Španielsku, už možno neobnoví svoju prevádzku a príde k jej trvalému vyradeniu. Elektráreň je odstavená už od konca roku 2012, keď sa jej prevádzkovateľ rozhodol ju odstaviť, vzhľadom ku končiacej platnosti licencie k jej prevádzke. Prevádzka zastaranej 46 ročnej jadrovej elektrárne už nie je ekonomická. Výstavba jadrovej elektrárne Santa María de Garoña s jedným varným reaktorom s výkonom 446 MWe sa začala v roku 1966, svoju prevádzku začala v marci 1971.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nejstarší španělská jaderná elektrárna se už možná znovu nerozběhne|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-04-26|url=http://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/nejstarsi-spanelska-jaderna-elektrarna-se-uz-mozna-nerozbehne/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref>
Španielska elektráreň Santa María de Garoña, najstaršia jadrová elektráreň v Španielsku, už možno neobnoví svoju prevádzku a príde k jej trvalému vyradeniu. Elektráreň je odstavená už od konca roku 2012, keď sa jej prevádzkovateľ rozhodol ju odstaviť, vzhľadom ku končiacej platnosti licencie k jej prevádzke. Prevádzka zastaranej 46 ročnej jadrovej elektrárne už nie je ekonomická. Výstavba jadrovej elektrárne Santa María de Garoña s jedným varným reaktorom s výkonom 446 MWe sa začala v roku 1966, svoju prevádzku začala v marci 1971.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nejstarší španělská jaderná elektrárna se už možná znovu nerozběhne|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-04-26|url=http://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/nejstarsi-spanelska-jaderna-elektrarna-se-uz-mozna-nerozbehne/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref>


Nekvalitne vykonané rentgenové snímky zvarov potrubí spôsobili v roku 2015 odstavenie troch zo štyroch blokov jadrovej elektrárne Dukovany. Firme ČEZ tým podľa slov generálneho riaditeľa Daniela Beneša vznikli za rok 2015 straty vo výške 2,5 miliardy Kč. ČEZ pripravuje žalobu na hlavného dodávateľa. Minoritný vlastník ČEZ a analytik J&T Michal Šnobr uviedol, že celkové straty môžu byť podstatne vyššie. Hlavným vinníkom celej tejto kauzy je podľa ČEZ hlavný dodávateľ Škoda Jaderné strojírenství Plzeň, po ktorom bude ČEZ požadovať plnú náhradu škody. Servisná firma Tediko, ktorá 10 rokov vykonávala nekvalitné kontroly zvarov, sa necíti byť za celú kauzu zodpovedná.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nekvalitní snímky svarů v Dukovanech způsobily ČEZ ztrátu 2,5 miliardy korun|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2016-02-08|url=http://oenergetice.cz/elektrarny-cr/nekvalitni-snimky-svaru-zpusobily-cez-ztraty-2-a-pul-miliardy-korun/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref>
Nekvalitne vykonané röntgenové snímky zvarov potrubí spôsobili v roku 2015 odstavenie troch zo štyroch blokov jadrovej elektrárne Dukovany. Firme ČEZ tým podľa slov generálneho riaditeľa Daniela Beneša vznikli za rok 2015 straty vo výške 2,5 miliardy Kč. ČEZ pripravuje žalobu na hlavného dodávateľa. Minoritný vlastník ČEZ a analytik J&T Michal Šnobr uviedol, že celkové straty môžu byť podstatne vyššie. Hlavným vinníkom celej tejto kauzy je podľa ČEZ hlavný dodávateľ Škoda Jaderné strojírenství Plzeň, po ktorom bude ČEZ požadovať plnú náhradu škody. Servisná firma Tediko, ktorá 10 rokov vykonávala nekvalitné kontroly zvarov, sa necíti byť za celú kauzu zodpovedná.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nekvalitní snímky svarů v Dukovanech způsobily ČEZ ztrátu 2,5 miliardy korun|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2016-02-08|url=http://oenergetice.cz/elektrarny-cr/nekvalitni-snimky-svaru-zpusobily-cez-ztraty-2-a-pul-miliardy-korun/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref>


Rakúska mimovládna organizácia Global 2000 v roku 2016 namerala vysoké hodnoty rádioaktívneho trícia H-3 v rieke Hron, kam sa vylievajú odpadové vody z jadrovej elektrárne v Mochovciach. Analýza vzoriek Úradu verejného zdravotníctva, ktoré boli odobrané v minulom roku, ale porušenie limitov pre pitnú vodu v blízkosti atómky nepreukázala. Nekoncepčnosť - týmto prívlastkom je označovaná výstavba malých vodných elektrární na rieke Hron. Kritici varovali pred rizikom, že hustota týchto MVE postavených na Hrone môže spomaliť vodný tok Hronu natoľko, že odpadová voda s rádioaktívnym tríciom H-3, ktorá je vypúšťaná z jadrovej elektrárne Mochovce, sa nestihne dostatočne zriediť.<ref>http://energia.sk/dolezite/jadrova-energia/radioaktivne-tricium-v-hrone-je-vyrazne-nad-limitom-varuju-ekologovia/23696/</ref>
Rakúska mimovládna organizácia Global 2000 v roku 2016 namerala vysoké hodnoty rádioaktívneho trícia H-3 v rieke Hron, kam sa vylievajú odpadové vody z jadrovej elektrárne v Mochovciach. Analýza vzoriek Úradu verejného zdravotníctva, ktoré boli odobrané v minulom roku, ale porušenie limitov pre pitnú vodu v blízkosti atómovej elektrárne nepreukázala. Nekoncepčnosť - týmto prívlastkom je označovaná výstavba malých vodných elektrární na rieke Hron. Kritici varovali pred rizikom, že hustota týchto MVE postavených na Hrone môže spomaliť vodný tok Hronu natoľko, že odpadová voda s rádioaktívnym tríciom H-3, ktorá je vypúšťaná z jadrovej elektrárne Mochovce, sa nestihne dostatočne zriediť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Rádioaktívne trícium v Hrone je výrazne nad limitom, varujú ekológovia|url=http://energia.sk/dolezite/jadrova-energia/radioaktivne-tricium-v-hrone-je-vyrazne-nad-limitom-varuju-ekologovia/23696/|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=energia.sk|jazyk=en}}</ref>


Americkú jadrovú elektráreň [[Three Mile Island]] v štáte Pensylvánia, kde sa pred 38 rokmi odohrala najzávažnejšia jadrová havária v dejinách USA, odstavia v roku 2019 úplne z prevádzky. Oznámil to jej vlastník, spoločnosť Exelon, ktorú dnes citovala spravodajská stanica [[BBC]]. V elektrárni zaznamenali dňa 28. marca 1979 čiastočné roztavenie reaktora č.2 a následne došlo k rozsiahlemu úniku rádioaktivity do životného prostredia. Situácia si vyžiadala evakuáciu tisícov obyvateľov a viedla k celonárodným demonštráciám za zastavenie prevádzky. Odstraňovanie následkov ukončili až v roku 1993. Elektráreň, ktorú postavili v rokoch 1968-70 sprevádzkovali v roku 1974. K jej úplnému odstaveniu príde po 45 rokoch prevádzky.<ref>http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/jadrovu-elektraren-three-mile-island-uplne-odstavia-v-roku-2019/23881/</ref>
Americkú jadrovú elektráreň [[Three Mile Island]] v štáte Pensylvánia, kde sa pred 38 rokmi odohrala najzávažnejšia jadrová havária v dejinách USA, odstavia v roku 2019 úplne z prevádzky. Oznámil to jej vlastník, spoločnosť Exelon, ktorú dnes citovala spravodajská stanica [[BBC]]. V elektrárni zaznamenali dňa 28. marca 1979 čiastočné roztavenie reaktora č.2 a následne došlo k rozsiahlemu úniku rádioaktivity do životného prostredia. Situácia si vyžiadala evakuáciu tisícov obyvateľov a viedla k celonárodným demonštráciám za zastavenie prevádzky. Odstraňovanie následkov ukončili až v roku 1993. Elektráreň, ktorú postavili v rokoch 1968-70 sprevádzkovali v roku 1974. K jej úplnému odstaveniu príde po 45 rokoch prevádzky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Jadrovú elektráreň Three Mile Island úplne odstavia v roku 2019|url=http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/jadrovu-elektraren-three-mile-island-uplne-odstavia-v-roku-2019/23881/|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=energia.sk|jazyk=en}}</ref>


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 17:42, 31. máj 2017

 Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná.
Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu.
Jadrové elektrárne Mochovce

Atómové elektrárne Mochovce (EMO) sú jadrové elektrárne, ktoré ležia na mieste rovnomennej bývalej obce Mochovce medzi mestami Nitra a Levice neďaleko mesta Vráble. Elektrárne prevádzkujú dva jadrové tlakovodné reaktory typu VVER 440/213, pričom v lokalite sú ešte ďalšie dva rozostavané bloky rovnakého typu.[1] Prvé dva bloky v roku 2009 prvýkrát prekročili 7 000 GWh vyrobenej elektrickej energie za rok.[2] Celkovo tak pokrývajú približne 26 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.[3]

Tretí mochovský jadrový blok je tesne pred dokončením.[4] Slovenské elektrárne, a.s. tu chcú v prvom polroku 2018 zaviezť jadrové palivo. Jeho fyzikálne a energetické spúšťanie sa následne očakáva v druhom polroku 2018.[5][6] Po dokončení výstavby tretieho a štvrtého jadrového bloku bude Slovenská elektrizačná prenosová sústava z hľadiska zabezpečenia silovej elektriny bezpečná, a to aj v prípade neprevádzkovania odstavených fosílnych elektrární PPC Malženice, PPC Bratislava a štyroch 110 MW blokov v tepelných elektrárňach ENO B – blok 3 a 4, a EVO 1 – blok 1 a 2,[7] ktoré dokázali flexibilne meniť hodnotu dodávaného výkonu podľa potrieb elektrizačnej sústavy.[8][9]

31. mája 2016 navštívil AE Mochovce generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) William D. Magwood, ktorý ocenil prijaté bezpečnostné opatrenia na výstavbe.[10]

Koeficient pohotovosti k nominálnej záťaži jadrových blokov UFC v roku 2015 bol v AE Mochovce 93,00 %.[11]

V areáli elektrárne sa nachádza fotovoltaický systém s inštalovaným výkonom 0,95 MWp, ktorý dodáva elektrinu pre výstavbu 3. a 4. bloku.[12]

Prvý a druhý blok

Výstavba JE Mochovce začala v novembri 1982, ale v roku 1991 bola pre nedostatok financií zastavená. V roku 1995 Vláda SR schválila plán na dostavbu dvoch blokov JE Mochovce za podmienky doplnenia zastaranej sovietskej technológie modernejšími bezpečnostnými prvkami od firiem Framatome (teraz Areva), Siemens AG a Electricité de France. Bloky boli uvedené do prevádzky v júli 1998 a decembri 1999.[13] Majú plánovanú životnosť do roku 2058, resp. 2060.[1] V roku 2008 bol zvýšený inštalovaný/dosiahnuteľný elektrický výkon každého z blokov zo 440 na 470 MW.[1][14][15][16] V roku 2014 vyrobila atómová elektráreň EMO 1,2 spolu 7 443 GWh elektrickej energie, čo pokrývalo približne 26,5 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.[17] V roku 2015 to bolo celkovo 7 523 GWh elektrickej energie.[18]

V septembri 2014 sa uskutočnila plánovaná generálna odstávka 2. bloku. Podľa hovorkyne Slovenských elektrární sa investičné projekty realizované počas odstávky týkali najmä opatrení na zvládnutie ťažkých havárií, ako aj opatrení v reakcii na haváriu japonskej JE Fukušima.[14][19] Ďalšia plánovaná odstávka prvého bloku sa uskutočnila v marci 2015.[20]
Odstávka druhého bloku sa uskutočnila v októbri 2015,[21] pričom trvala 19 dní. Počas nej sa v reaktore vymenilo približne 20% paliva, prebehla preventívna údržba na jednom z troch bezpečnostných systémov, generálna oprava jedného zo šiestich hlavných cirkulačných čerpadiel a nízkotlakového dielu prvého turbogenerátora. Súčasťou odstávky bolo aj ukončenie realizácie opatrení na zvládanie ťažkých havárií (prevencia tavenia paliva v reaktore), ktorými sú teraz vybavené oba prevádzkované mochovské bloky.[22] V roku 2015 následne dosiahol 2. blok historicky najvyšší koeficient pohotovosti (UCF – Unit Capability Factor) – až 94,41 %.[23]
Bezpečnú a spoľahlivú prevádzku prvého a druhého mochovského bloku potvrdil Úrad jadrového dozoru vo svojej správe za rok 2014, ktorú na vedomie zobrala vláda SR v stredu 15. apríla 2015.[17][24][25] Slovensko stalo jednou z prvých krajín v Európe, ktorá má všetky jadrové bloky vybavené opatreniami na prevenciu alebo zvládnutie nehody s tavením paliva v reaktore.

Slovenské elektrárne začali s prípravou projektu na zvládnutie ťažkých havárií už v rokoch 2005 – 2006. Prvými blokmi, kde sa začali uskutočňovať projekty pre ťažké havárie, boli bloky V2 v Jaslovských Bohuniciach. Na 1. a 2. bloku AE Mochovce začali Slovenské elektrárne projektovú prípravu v roku 2009, o rok neskôr projekty implementovali, s ukončením v roku 2015. K projektom patrí:

  • chladenie tlakovej nádoby reaktora z vonkajšej strany plášťa, t. j. dodanie potrebného množstva chladiva (vody) do priestoru pod reaktorom, kde chladivo gravitačne cirkuluje, a tak chladí nádobu reaktora zvonka
  • systém na rýchle odtlakovanie primárneho okruhu. Cieľom je pomocou dvoch armatúr v krátkej dobe odtlakovať primárny okruh z 12,2 MPa na menej ako 2 MPa.
  • riadenie vodíka v hermetickej zóne, ktorý je priamou odozvou na fukušimskú udalosť. Systém pozostáva z pasívnych rekombinátorov vodíka, ktoré zlučujú vodík s kyslíkom na vodu resp. vodnú paru.
  • systém na zabránenie vytvorenia podtlaku v kontajnmente v dôsledku kondenzácie pary.
  • dlhodobý odvod tepla z kontajnmentu slúži na odvod tepla naakumulovaného v zriadeniach, hlavne v stenách kontajnmentu. Jeho druhou úlohou je doplnenie chladiva do bazénu skladovania vyhoreného paliva. Núdzový zdroj chladiva je projekt spoločný pre oba bloky. V prípade ťažkej havárie má dodať dostatočné množstvo chladiva do reaktora, bazénu skladovania vyhoretého paliva a do sprchového systému. Ďalším systémom, ktorý dokáže napájať elektrickou energiu všetky systémy oboch blokov, je núdzový zdroj elektrickej energie – samostatná, seizmicky odolná dieselgenerátorová stanica.
  • systém pre riadenie a informácie počas ťažkej havárie. Je samostatný pre každý blok, má pracoviská v každej blokovej dozorni a obe blokové dozorne majú svoju “dvojičku“ – ovládacieho pracoviska v Havarijnom riadiacom stredisku.

Každých desať rokov musí prevádzkovateľ jadrovej elektrárne vykonať periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti.[26][27][28] Najnovšia správa Úradu Jadrového dozoru SR (2015) o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenska hodnotí jadrové bloky Slovenských elektrární ako bezpečné.[2][29]

Na jadrových blokoch 1 a 2 kontinuálne prebieha modernizácia. V súčasnosti sa pokračuje v realizácii projektu Seizmické zodolnenie blokov 1 a 2.[30] Prvý jadrový blok Atómových elektrární Mochovce (EMO B1) bol v rámci odstávky od 25. marca 2017 do 17. mája 2017 doplnený o 400 kV vypínače, modernizovali sa niektorých bezpečnostné systémy a vymenili elektrické rozvádzače.[31]

Výstavba tretieho a štvrtého bloku

V roku 1987 bola spustená výstavba ďalších dvoch blokov na báze rovnakého typu sovietskych reaktorov VVER 440/213, ale pre nedostatok financií bola stavba v roku 1992 zastavená a zakonzervovaná. Napriek nátlaku zo strany Rakúska sa v novembri 2008 výstavba opäť rozbehla a je financovaná hlavne zo strany majoritného vlastníka Slovenských elektrární, talianskej spoločnosti Enel.[32] Ide o najväčšiu investíciu do energetickej bezpečnosti a najväčšiu súkromnú investíciu v histórii Slovenska, na ktorej sa okrem slovenských firiem podieľajú aj zahraničné spoločnosti Areva, Siemens AG, Rolls-Royce.[33] Na projekte pracuje viac ako 5 000 pracovníkov, pričom Mochovce vytvárajú dohromady 15 000 pracovných miest – priamych, nepriamych a vyvolaných.[34]. Európska komisia po rozsiahlych diskusiách s investorom vzala na vedomie, že projekt bude odpoveďou na budúci dodatočný národný a regionálny dopyt po elektrickej energii bez vypúšťania skleníkových plynov, a že nová jadrová elektráreň prispeje k rozvoju diverzifikovaného energetického mixu v celom regióne. Dokončenie dvojbloku EMO 34 bolo v roku 2011 plánované na rok 2012, resp. začiatok 2013, kedy mali byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.[35]

V roku 2016 sa na 3. bloku vykonalo množstvo pomontážnych kontrol, ktorých cieľom bolo overiť súlad nainštalovaných zariadení s projektom a schválenými požiadavkami na ich kvalitu. Bola úspešne vykonaná prvá etapa skúšok reaktora a zariadení betónovej šachty - kontrolná montáž vnútroreaktorových častí. Pokračovalo sa v individuálnom testovaní hlavného riadiaceho systému, vrátane implementovaných modifikácií. Uskutočňujú sa funkčné skúšky elektrických zariadení z riadiaceho systému. Postupne sa testovali a oživovali elektrické zariadenia vlastnej spotreby, napájané cez rezervnú 110 kV rozvodňu. Na potrubných systémoch sa realizovali pomontážne čistiace operácie. Tesnosť a pevnosť potrubných systémov, bazénov a zásobných nádrží bola overovaná tlakovými skúškami. Odstraňovali sa provizória a systémy sa upravovali na projektový stav. Boli dokončené viaceré vonkajšie objekty vrátane montáže technologických zariadení. Boli nainštalované viaceré systémy pre zvládnutie havárií v podmienkach rozšíreného projektu. Uskutočnilo sa overenie zariadení pre skladovanie a manipuláciu s čerstvým palivom. Viaceré spoločné systémy boli prevzaté do odbornej obsluhy. Pokračovalo sa v montáži systému fyzickej ochrany a elektronického detekčného protipožiarneho systému. Inštalovali sa stabilné hasiace zariadenia.[36][37][38]

Problémy

Od obnovenia výstavby sa projekt potýka s technickými problémami, opakovaným navyšovaním jeho rozpočtu a predlžovaním dátumu dokončenia.

V roku 2013 bolo dokončenie bloku EMO 3 plánované na rok 2014 a bloku EMO 4 na rok 2015, kedy majú byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.[39]

V roku 2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil názor ochranárov, že dodatočné stavebné povolenie hovorí o inom projekte ako to z roku 1986. K projektu mali byť opäť prizvaní aj ochranári. Podľa Juraja Rizmana z Greenpeace Slovensko rozhodnutie malo znamenať prerušenie stavebných prác. Slovenské elektrárne však stavbu neprerušili; podľa ich názoru môžu pokračovať, lebo súd stavebné povolenie nezrušil.[40]

Celkové náklady na stavbu sa v lete 2013 odhadovali už na 3,7 miliardy €, o 700 miliónov viac než pôvodné plány. Zdraženie spôsobili bezpečnostné opatrenia po havárii v jadrovej elektrárni Fukušima. Zatiaľ nie je jasné, kto bude výdavky hradiť.[40] Výstavba má zároveň približne štvorročný časový sklz.[40][41][42]

Dostavba 3. a 4. bloku Mochoviec sa predĺžila aj v dôsledku stress testov, ktoré požadovala EÚ. Stress testy preukázali, že EMO 34 má dodatočnú 30 % rezervu navyše oproti projektovej hodnote z hľadiska odolnosti voči seizmickému zaťaženiu. Analýza stress testov potvrdila bezpečnostné rezervy pre extrémne prírodné podmienky - zemetrasenia, záplavy, extrémne klimatické podmienky a ich kombinácie, extrémne stavy zariadenia - postupná strata bezpečnostných funkcií a riadenie ťažkých havárií.[43][44]

V apríli 2014 bolo na mimoriadnom valnom zhromaždení Slovenských elektrární schválené ďalšie zvýšenie rozpočtu stavby na 3,8 miliardy €. Potrebné finančné zdroje by mohli pochádzať z odkladu výplat dividend. Zvýšenie rozpočtu malo zvýšiť bezpečnosť elektrárne. Posledný blok mal byť hotový v roku 2016, presnejší časový plán mal byť zrejmý z analýzy, ktorá ukončenej v lete 2014.[45][46][47]
Slovenské elektrárne 7. októbra 2014 zverejnili aktuálne termíny dostavby tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce EMO 34. S komerčnou prevádzkou tretieho bloku by sa malo začať v treťom kvartáli roku 2016, štvrtého následne v roku 2017. Tretí blok bol v tom čase dostavaný na takmer 80 % a štvrtý na 60 %.[48]

V súčasnosti sa ukazuje, že celkový rozpočet dostavby má dosiahnuť 4,63 mld €.[49] Pôvodné odhady ceny a termínu dostavby 3. a 4. bloku boli vzhľadom na chýbajúcu dodávateľskú infraštruktúru opäť príliš optimistické. Projektový plán a projektovú dokumentáciu bolo potrebné meniť aj kvôli novým bezpečnostným požiadavkám po tzv. záťažových testoch, ktoré atómové elektrárne absolvovali po udalostiach vo Fukušime. V podobnej situácii sú dnes porovnateľné projekty, napríklad vo fínskom Olkiluoto a vo francúzskom Flamanville.[50][51] Spustenie reaktora Olkiluoto 3 vo Fínsku sa oddialilo o 9 rokov a cena sa zvýšila z pôvodného odhadu 3 miliárd eur na zhruba trojnásobok.[52] Vo francúzskom Flamanville meškajú 10 rokov s reaktorom č.3 a potrebnú investíciu museli takisto zvýšiť na takmer trojnásobok.[53][54][55][56][57]

K prvému januáru 2017 bol podľa informácií zverejnených Slovenskými elektrárňami tretí blok dokončený na 94,1 % a štvrtý blok na 80,7 %. Dostavba tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce však opäť výrazne zdražie: mala by vyjsť na 5,4 miliardy eur a táto cena stále nemusí byť konečná. Posúva sa tak i zavážanie jadrového paliva do tretieho bloku na začiatok roka 2018 a štvrtého na rok 2019.[58]

Slovenské elektrárne v januári 2017 vykonali úspešnú tlakovú skúšku primárneho okruhu tretieho bloku EMO. Vyskúšali šesť parogenerátorov a potrubí spojených s reaktorom tretieho bloku, ktoré museli počas desiatich minút vydržať tlak až 19,12 MPa, čo je takmer 190 násobok bežného atmosférického tlaku. Systém a komponenty tak dokážu bezpečne zvládnuť 1,5-krát vyšší tlak, ako pri normálnej prevádzke. Po tlakovej skúške bude v druhom polroku 2017 nasledovať studená hydrostatická skúška, ktorá sa zameria na overenie integrity zvarov a rozhraní zariadení a potrubí, pracujúcich s tlakom, ako napríklad tlaková nádoba, čerpadlá a armatúry chladiaceho systému reaktora.[59]

Dozorňa a riadenie dostavby

Tretí blok AE Mochovce využíva najmodernejšiu technológiu. Bloková dozorňa je kompletne digitalizovaná – operátori dostávajú informácie cez sieť počítačov, prostredníctvom ktorých sa vykonáva riadenie a ochrana elektrárne. Systém dokáže spracovať 37 tisíc signálov, ktoré prichádzajú z viac ako 4 tisíc prístrojov rozmiestnených v elektrárni a pripojených k riadiacemu systému pomocou 3 600 km káblov. Spolu s blokovou dozorňou je pripravená aj núdzová dozorňa. Kvôli spoločným zariadeniam 3. a 4. bloku, vrátane čistiacej stanice odpadových vôd, oživili aj spoločnú blokovú dozorňu tohto dvojbloku. Bloková dozorňa využíva systém kontroly a riadenia zrealizovaný a licencovaný vo viacerých štátoch na celom svete, ako napr. v USA, Švajčiarsku, Maďarsku, Česku, či na Slovensku.[60]

Podľa portálu energia.sk z novembra 2015 má s manažmentom spúšťania tretieho a štvrtého bloku pomôcť firma Škoda JS Plzeň, ktorá je aj jedným z hlavných dodávateľov jadrovej časti projektu EMO34.[61][62]

V kľúčovej fáze pred dokončením mochovských blokov vymenovali Slovenské elektrárne za nového riaditeľa závodu EMO34 britského inžiniera Johna Clarka. Dosiaľ dostavbu riadili a koordinovali Taliani.[63]

V nadväznosti na aktuálne prebiehajúce správne konanie úradu vo veci žiadosti SE, a. s., o vydanie povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia Mochovce 3. a 4. blok do prevádzky, vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby, vydanie povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoreným jadrovým palivom a vydanie povolenia na nakladanie s jadrovými materiálmi v jadrovom zariadení, nastala úprava termínu pre sprístupnenie dokumentácie k vyššie uvedenej žiadosti pre verejnosť. Vzhľadom k tomu, že dokumentácia bude verejnosti sprístupnená v neskoršom termíne ako sa pôvodne predpokladalo, úrad primerane predĺžil dobu na oboznamovanie sa s dokumentáciou.[64]

Hlavní dodávatelia tretieho a štvrtého bloku

  • Stavebné práce: Inžinierske stavby Košice
  • Mechanické systémy: Škoda JS, ENSECO, VUJE
  • Elektrické systémy a prístroje: PPA Control, SAG Elektrovod
  • Systém kontroly a riadenia: Areva, Siemens AG
  • Ostatní dodávatelia: ASE, GSE, Rolls-Royce

Mochovské reaktory

Blok Typ reaktora Inštalovaný výkon Začiatok výstavby Stav výstavby Sieťová synchronizácia Komerčná prevádzka Plánované odstavenie
Mochovce 1 VVER 440/V-213 470 MWe 1983 4. júl 1998 29. október 1998[65] 2058[66]
Mochovce 2 VVER 440/V-213 470 MWe 1983 20. december 1999 11. apríl 2000[67] 2060
Mochovce 3 VVER 440/V-213+ 471 MWe 1987, Jún 2009 95,0 % dokončený (31.5.2017) Marec 2018 August 2018 2078[68]
Mochovce 4 VVER 440/V-213+ 471 MWe 1987, Jún 2009 82,5 % dokončený (31.5.2017) Marec 2019 August 2019 2079

Jadrová bezpečnosť

Na bezpečnosť prevádzky jadrovej elektrárne dohliada niekoľko kontrolných orgánov.[69] na Slovensku je to predovšetkým Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD SR), ktorý "zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoreným palivom a ďalšími fázami palivového cyklu, nad jadrovými materiálmi vrátane ich kontroly a evidencie, ako aj nad fyzickou ochranou jadrových zariadení a jadrových materiálov zabezpečovanou držiteľom príslušného povolenia."[70] Úrad dohliada na to, aby sa na Slovensku jadrová energia používala výhradne na mierové účely. Iné ako mierové využitie je zakázané a hovorí o tom aj tzv. atómový zákon č. 541/2004.[71] Slovenské elektrárne majú aj vlastný Útvar nezávislého hodnotenia jadrovej bezpečnosti (Nuclear Oversight), ktorému pomáha Výbor jadrovej bezpečnosti Slovenských elektrární – Nuclear Safety Adivisory Committee NSAC s medzinárodným personálnym obsadením.[72] Slovenské elektrárne taktiež spolupracujú s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu MAAE, misiami Svetového združenia prevádzkovateľov jadrových elektrární WANO a ďalšími spolupracujúcimi, kontrolnými a poradnými organizáciami.[73]

Samotná bezpečnosť jadrovej elektrárne sa dosahuje aktívnymi a pasívnymi bezpečnostnými systémami a viacnásobnými bezpečnostnými bariérami.[74] Systémy a bariéry zabraňujú prenikaniu rádioaktivity do okolia a sú projektované tak, aby zvládali aj najhoršie predpokladané havarijné scenáre.[73][75]

V jadrovej elektrárni Mochovce pokračoval proces realizácie hardvérových vylepšení v súvislosti so zavádzaním nových postupov a návodov na zvládanie tzv. ťažkých havárií SAMG. Vo väzbe na haváriu v japonskej elektrárni Fukušima Daiči, bola predmetom záťažových testov vykonaných v rokoch 2011 – 2012 aj oblasť havarijného plánovania. V tejto súvislosti boli definované bezpečnostné opatrenia, ktoré sa realizovali od roku 2013 do konca roku 2015.

Slovenské jadrové elektrárne boli v roku 2016 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo. Na základe svojich kontrol to konštatuje Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD). „Na základe výsledkov kontrolnej a hodnotiacej činnosti môžeme konštatovať, že jadrové zariadenia v Slovenskej republike boli v roku 2016 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo, bez závažných udalostí, ktoré by viedli k tomu, že by sme museli vydať príkaz na zníženie výkonu alebo na odstavenie reaktora respektíve zastavenie prevádzky jadrovej elektrárne,“ uviedol úrad. Ten vlani vykonal na jadrových zariadeniach 189 inšpekcií, z toho 16 skončilo formou protokolu, ostatné ako záznam.[76]

Základným dokumentom pre prevádzku jednotlivých jadrových zariadení na Slovensku sú „Limity a podmienky bezpečnej prevádzky JZ (LaP)“ schválené ÚJD SR. Na 1. bloku EMO v roku 2016 došlo k jednému porušeniu LaP. Chybou personálu nebolo identifikované, že jedno z troch čerpadiel superhavarijného napájania parogenerátorov má neprojektový chod. Z tohto dôvodu nebola oprava vykonaná v stanovenom čase 72 hodín. Udalosť nemala priamy dopad na bezpečnosť, keďže prevádzka tohto čerpadla v uvedenom čase nebola vyžadovaná a ostatné dve čerpadlá boli pripravené plniť svoju funkciu, ak by to bolo potrebné.[77]

Vplyv na životné prostredie

Slovenské elektrárne požiadali v máji 2008 Ministerstvo životného prostredia SR o vyjadrenie, či navrhovaná činnosť „Dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce", podlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keďže došlo k modifikáciám úvodného projektu 3. a 4. bloku AE Mochovce. MŽP konštatovalo, že dostavbu 3. a 4. bloku AE Mochovce nie je možné považovať za novú činnosť, ani za zásadnú zmenu pôvodného projektu. Pred udelením prevádzkovej licencie pre 3. a 4. blok AE Mochovce Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky však bude potrebné jadrové zariadenie posúdiť podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V roku 2010 Ministerstvo životného prostredia SR vydalo súhlasné záverečné stanovisko.[78]

AE Mochovce spĺňajú medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže Veľké Kozmálovce vybudovanej na rieke Hron, čo zabezpečuje dostatočnú dodávku vody aj v extrémne suchých klimatických podmienkach. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Hron je zanedbateľný.[chýba zdroj]

Slovenské elektrárne realizujú viacero opatrení na ochranu životného prostredia. V 15 km okolí elektrárne sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie do atmosféry a výpuste do hydrosféry. Je tu rozmiestnených 25 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému, ktorý nepretržite sleduje dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu aerosólov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu, pôde, vode a potravinovom reťazci (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty). Množstvo rádioaktívnych látok obsiahnutých v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi stanovenými dozornými orgánmi.[79]

Argumenty za a proti dostavbe

Za

Búrlivé politické zmeny a následný ozbrojený konflikt na Ukrajine je podľa niektorých silný argument za dostavbu jadrových elektrární.[80][81] Dostavbu tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce považuje za prioritu aj predseda vlády Robert Fico a nepokračovať v dostavbe mochovských blokov si "nevie predstaviť".[82][83]

Niektorí vedci z oblasti ochrany biodiverzity požadujú, aby vlády namiesto rozvoja obnoviteľných zdrojov energie podporili výstavbu jadrových elektrární. Považujú ich totiž za najzelenšie.[84]
Biodiverzita nie je ohrozovaná len zmenami klímy spôsobenými spaľovaním fosílnych palív, ale aj transformáciami pôdy v dôsledku budovania obnoviteľných zdrojov energie, uviedol profesor Corey Bradshaw z Inštitútu životného prostredia Univerzity v Adelaide. Ako uvádza zaplavovanie oblastí pre vodné elektrárne, využívanie poľnohospodárskej pôdy na pestovanie biopalív a zaberanie veľkých priestorov na výstavbu veterných a slnečných elektrární.[84]
Biológovia sa domnievajú, že práve nízkoemisná jadrová energia je najmenej škodlivá pre životné prostredie a malo by sa preto investovať najmä do vývoja nových a ešte viac recyklovateľných palív.[chýba zdroj]
Podľa otvoreného listu, ktorý podpísalo viac ako 60 biológov a ktorý vyšiel v časopise Conservation Biology, je jadrová energia najzelenšia; za jeden z dôvodov, prečo je tomu tak, uvádzajú nízke množstvo emisií, keďže pri výrobe elektriny z jadra sa do atmosféry nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny.[85] „Ak má ľudstvo zabrániť potencionálnej biodiverzitnej katastrofe v dôsledku klimatických zmien, budeme musieť použiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, vrátane jadrovej energie“, uviedol profesor Barry Brook. „Úplná dekarbonizácia globálnej výroby elektrickej energie musí prebehnúť v najbližších desaťročiach, aby sme zabránili najhorším dôsledkom klimatických zmien. Kompromisy sú nevyhnutné a vyžadujú presadenie takých energetických mixov, ktoré minimalizujú environmentálne škody. Environmentalistická mantra o energii sa musí posunúť zo „100 % obnoviteľných zdrojov“ na „0 % fosílnych palív“, uzavrel. Podľa Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny IPCC v roku 2050 bude musieť byť 80 % elektrickej energie vyrobených z nízkouhlíkových zdrojov, aby sa zvládli klimatické zmeny, kým dnes je to iba 30 %. V rovnakom čase sa zdvojnásobí dopyt po elektrickej energii.[84]
„Jadrová energia je jedným z hlavných momentálne dostupných nízkouhlíkových zdrojov elektrickej energie a mnohé krajiny veria, že im môže pomôcť čeliť úzko spojeným výzvam zabezpečiť spoľahlivé dodávky energií a obmedziť emisie,“ vyhlásil generálny riaditeľ MAAE Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Yukiya Amano. MAAE v októbri 2015 vydala správu, podľa ktorej je najväčším zdrojom skleníkových plynov spaľovanie fosílnych palív energetickým sektorom.[86][87][32]

Ďalší benefit prevádzky dvoch jadrových elektrární Slovenských elektrární je, popri množstve pracovných príležitostí a rozvoja infraštruktúry regiónov v okolí štyroch slovenských blokov, ich bezuhlíková výroba elektriny, ktorá zabráni dodatočným emisiám 15 miliónov ton CO2 ročne. Na odstránenie CO2 ušetrených prevádzkou týchto blokov od začiatku ich prevádzky by muselo 270 miliónov stromov fotosyntézou absorbovať oxid uhličitý po dobu 40 rokov. Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom Slovenska na znižovanie emisií škodlivých skleníkových plynov do atmosféry. Po dokončení tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce bude viac ako 93% celkového objemu vyrobenej elektriny produkovanej bezuhlíkovo.[88] Podľa Bryony Worthington z Veľkej Británie, členky Snemovne lordov a tieňovej ministerky pre energetiku a klimatické zmeny, je údajne vo svete mimo EÚ všeobecne akceptovanou téza, že nízkouhlíková ekonomika sa bez výroby základného pásma elektriny (base-load) z jadra budovať nedá.[89] Medzivládny panel pre klimatické zmeny IPCC vo svojej správe z 5. apríla 2016 uviedol, že jadro patrí k najlepším zdrojom elektrickej energie, ak ide o uhlíkovú stopu. Jadrovú energiu začlenil medzi nízkouhlíkové zdroje, ktorých využitie by sa malo do roku 2050 stroj- až štvornásobiť. Jadrová energia produkuje v rámci celého životného cyklu výroby priemerne iba 15 gramov CO2/kWh. To je 30-krát menej ako plyn, 65-krát menej ako uhlie, trikrát menej ako fotovoltaická energia a približne na rovnakej úrovni ako veterná energia.[90]

FORATOM, európske jadrové fórum, zverejnilo písomné stanovisko ako reakciu na „Clean Energy for All Europeans“, ktorá popisuje balíček opatrení pre prechod európskej energetiky na nízkouhlíkovú. Balíček opatrení vydala Európska komisia v novembri 2016. Pokiaľ chce EÚ znížiť množstvo produkovaného oxidu uhličitého o 80 % do roku 2050, tak to nie je možné docieliť bez jadrovej energetiky.[91][92]

Prísnejšie emisné limity niektorých znečisťujúcich látok, na ktorých sa komisia zložená zo zástupcov členských štátov dohodla dňa 28. apríla 2017 a ktoré majú vstúpiť do platnosti v priebehu roku 2021, budú mať významný dopad na tepelné elektrárne a teplárne v EÚ. Najviac dotknutými zdrojmi budú uholné teplárne a elektrárne s menovitým tepelným príkonom väčším než 300 MWt. Schválením prísnejších emisných limitov niektorých znečisťujúcich látok (SO2, NOX, tuhé znečisťujúce látky) a zavedením sledovania ďalších znečisťujúcich látok (HCl, HF, ortuť) dala Európska únia najavo pokračovanie v boji proti neekologickým uholným zdrojom.[93][94]

Proti

Havária v AE Fukushima Daichi, spôsobila značný rozruch medzi odborníkmi i širokou verejnosťou. Havária mala za následok únik radiácie do priľahlého okolia a kontaminovaná bola i voda v Tichom oceáne.[95] V niekoľkých štátoch táto udalosť vyvolala túžbu po zastavení výstavby nových jadrových reaktorov a po odstavení stávajúcich. Do čela odporcov jadra sa postavilo Nemecko, ktoré odstaví všetky svoje jadrové reaktory do roku 2022. Postupný odklon od jadra bol v Nemecku plánovaný už mnoho rokov dopredu, ale havária v AE Fukushima Daichi celý proces podstatne urýchlila. Havária bola impulzom pre boj proti jadrovej energetike.

Už máji roku 2013 vydala vedecká komisia Organizácie spojených národov prehlásenie z ktorého vyplýva, že ,,únik radiácie, ktorý nasledoval po havárii v AE Fukushima Daichi, nemá za následok žiadne okamžité zdravotné problémy. Je nepravdepodobné, že v budúcnosti prispeje k zdravotným problémom širokej verejnosti a samotných pracovníkov elektrárne.“[96]

Výroba súčastí pre jadrové elektrárne vo výrobnom závode v Le Creusot (Francúzsko), kde dochádzalo k falšovaniu dokumentov, je po zverejnení reportu britského regulačného úradu opäť spochyňovaná. Na mieste, kde budú vyrábané súčasti nových blokov jadrovej elektrárne Hinkley Point C, sa údajne opäť používali zakázané prostriedky k dodatočným zmenám v dokumentácii.

Problémy závodu v Le Creusot vyplávali na povrch už v prvej polovici roku 2015, kedy bola objavená vyššia koncentrácia uhlíku v reaktorovej nádobe nového bloku JE Flamanville. Teraz sa zdá, že problémy stále nie sú úplne vyriešené. Od objavenia falšovanej dokumentácie prechádzajú francúzske jadrové elektrárne podrobnými kontrolami, rovnako ako samotná výroba súčastí v Le Creusot, kde bola falšovaná dokumentácia objavená.[97]

Dozorná rada spoločnosti EDF (Electricité de France) dňa 6. apríla 2017 hlasovala proti hroziacemu okamžitému odstaveniu zastaranej 40 ročnej jadrovej elektrárne Fessenheim, ktorá sa nachádza vo východnom Francúzsku. Odstavenie elektrárne požaduje súčasná francúzska vláda. Rozhodnutie dozornej rady tak v podstate znamená pokračovanie prevádzky JE Fessenheim. V reakcii na rozhodnutie dozornej rady spoločnosti EDF francúzske Ministerstvo životného prostredia, energetiky a mora uviedlo, že „bude v nasledujúcich dňoch právne presadzovať nevyhnutné a nezvrátiteľné odstavenie jadrovej elektrárne Fessenheim“.[98][99]

Španielska elektráreň Santa María de Garoña, najstaršia jadrová elektráreň v Španielsku, už možno neobnoví svoju prevádzku a príde k jej trvalému vyradeniu. Elektráreň je odstavená už od konca roku 2012, keď sa jej prevádzkovateľ rozhodol ju odstaviť, vzhľadom ku končiacej platnosti licencie k jej prevádzke. Prevádzka zastaranej 46 ročnej jadrovej elektrárne už nie je ekonomická. Výstavba jadrovej elektrárne Santa María de Garoña s jedným varným reaktorom s výkonom 446 MWe sa začala v roku 1966, svoju prevádzku začala v marci 1971.[100]

Nekvalitne vykonané röntgenové snímky zvarov potrubí spôsobili v roku 2015 odstavenie troch zo štyroch blokov jadrovej elektrárne Dukovany. Firme ČEZ tým podľa slov generálneho riaditeľa Daniela Beneša vznikli za rok 2015 straty vo výške 2,5 miliardy Kč. ČEZ pripravuje žalobu na hlavného dodávateľa. Minoritný vlastník ČEZ a analytik J&T Michal Šnobr uviedol, že celkové straty môžu byť podstatne vyššie. Hlavným vinníkom celej tejto kauzy je podľa ČEZ hlavný dodávateľ Škoda Jaderné strojírenství Plzeň, po ktorom bude ČEZ požadovať plnú náhradu škody. Servisná firma Tediko, ktorá 10 rokov vykonávala nekvalitné kontroly zvarov, sa necíti byť za celú kauzu zodpovedná.[101]

Rakúska mimovládna organizácia Global 2000 v roku 2016 namerala vysoké hodnoty rádioaktívneho trícia H-3 v rieke Hron, kam sa vylievajú odpadové vody z jadrovej elektrárne v Mochovciach. Analýza vzoriek Úradu verejného zdravotníctva, ktoré boli odobrané v minulom roku, ale porušenie limitov pre pitnú vodu v blízkosti atómovej elektrárne nepreukázala. Nekoncepčnosť - týmto prívlastkom je označovaná výstavba malých vodných elektrární na rieke Hron. Kritici varovali pred rizikom, že hustota týchto MVE postavených na Hrone môže spomaliť vodný tok Hronu natoľko, že odpadová voda s rádioaktívnym tríciom H-3, ktorá je vypúšťaná z jadrovej elektrárne Mochovce, sa nestihne dostatočne zriediť.[102]

Americkú jadrovú elektráreň Three Mile Island v štáte Pensylvánia, kde sa pred 38 rokmi odohrala najzávažnejšia jadrová havária v dejinách USA, odstavia v roku 2019 úplne z prevádzky. Oznámil to jej vlastník, spoločnosť Exelon, ktorú dnes citovala spravodajská stanica BBC. V elektrárni zaznamenali dňa 28. marca 1979 čiastočné roztavenie reaktora č.2 a následne došlo k rozsiahlemu úniku rádioaktivity do životného prostredia. Situácia si vyžiadala evakuáciu tisícov obyvateľov a viedla k celonárodným demonštráciám za zastavenie prevádzky. Odstraňovanie následkov ukončili až v roku 1993. Elektráreň, ktorú postavili v rokoch 1968-70 sprevádzkovali v roku 1974. K jej úplnému odstaveniu príde po 45 rokoch prevádzky.[103]

Referencie

  1. ↑ a b c AE Mochovce [online]. Bratislava: Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2015 [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  3. ↑ História [online]. Bratislava: Slovenské elektrárne, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (nefunkčný odkaz)
  4. ↑ SITA. Tretí mochovecký jadrový blok je tesne pred dokončením [online]. SITA, 23.3.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  5. ↑ SITA. Tempo prác na dostavbe Mochoviec sa zvýšilo [online]. Perex, a.s., 18.1.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  6. ↑ ČTK. Škoda pomůže dostavit jadernou elektrárnu Mochovce [online]. Mladá fronta, a.s., 12.7.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  7. ↑ ENERGIA.SK. Nezavrieť Vojany sa oplatilo, mrazy naštartovali oba bloky [online]. energia.dennikn.sk, [cit. 2017-03-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ SME.sk: Křetínský o dokončování Mochovců | Atominfo.cz [online]. atominfo.cz, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online. (po česky)
  9. ↑ SITA. Dostavba Mochoviec napreduje. SE majú za sebou ďalší míľnik. [online]. SITA, 10.3.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  10. ↑ ÚJD SR. Generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) pri OECD na návšteve Slovenska [online]. ÚJD SR, 1.6.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  11. ↑ FOCUS. Prieskum verejnej mienky pre ÚRAD JADROVÉHO DOZORU SR (november 2015) [online]. FOCUS, Centrum pre sociálnu a marketingovú analýzu, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  12. ↑ Fotovoltický systém Mochovce [online]. Bratislava: Slovenské elektrárne, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (nefunkčný odkaz)
  13. ↑ ENERGIA.SK. Prvý blok jadrovej elektrárne Mochovce uviedli do prevádzky v auguste 1998 [online]. energia.dennikn.sk, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ a b Elektrárne začali s odstávkou druhého bloku Mochoviec [online]. Petit Press, 21.09.2014, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  15. ↑ MŽP SR. Zvýšenie výkonu blokov jadrovej elektrárne EMO 1, 2 v Mochovciach [online]. Ministerstvo životného prostredia SR, 21.12.2007, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  16. ↑ WORLD NUCLEAR NEWS. China, Slovakia to cooperate on nuclear fuel cycle [online]. World Nuclear Association, 25.11.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (anglicky)
  17. ↑ a b Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2014 [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  18. ↑ SITA. Najviac elektriny na Slovensku vyrobili atómové elektrárne [online]. SITA, 8.2.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  19. ↑ Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2013 [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  20. ↑ Plánovaná odstávka 1. bloku AE Mochovce [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 23.3.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  21. ↑ SITA. Druhý blok v Mochovciach je mimo prevádzky [online]. SITA, 27.9.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  22. ↑ SITA. Ukončili generálnu opravu druhého mochoveckého bloku [online]. SITA, 18.10.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  23. ↑ Rok 2015: Rekordy v spoľahlivosti [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 5.5.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  24. ↑ Jadrové zariadenia sú bezpečné a spoľahlivé [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 16.4.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  25. ↑ Národný akčný plán SR 2015 [online]. ÚJD SR, 1.12.2014, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  26. ↑ Komplexné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti (2. vydanie) [online]. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, apríl 2016. Dostupné online.
  27. ↑ Prevádzka jadrového zariadenia po dosiahnutí jeho projektom uvažovanej životnosti [online]. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, február 2014. Dostupné online.
  28. ↑ Riadenie starnutia jadrových elektrární [online]. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, február 2014. Dostupné online.
  29. ↑ Answers to questions on national report of the Slovak Republiccompiled according to the terms of the convention of nuclear safety [online]. 1.3.2017, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online.
  30. ↑ . Dostupné online.
  31. ↑ Mochovecký jadrový blok prešiel modernizáciou - vEnergetike.sk. vEnergetike.sk, 2017-05-17. Dostupné online [cit. 2017-05-31].
  32. ↑ a b Správa o vplyvoch na životné prostredie pre 3. a 4. blok AE Mochovce [online]. Slovenské elektrárne, a.s., august 2009. Dostupné online.
  33. ↑ WNN. Neutron instrumentation contract [online]. World Nuclear Association, 26.4.2011. Dostupné online. (anglicky)
  34. ↑ Atómové elektrárne Mochovce [online]. Bratislava: Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-15]. Dostupné online.
  35. ↑ FAQ [online]. Bratislava: Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  36. ↑ . Dostupné online.
  37. ↑ . Dostupné online.
  38. ↑ . Dostupné online.
  39. ↑ Mochovce 3&4 [online]. Bratislava: Slovenské elektrárne, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  40. ↑ a b c KRAJANOVÁ, Daniela. Dostavbu Mochoviec môže skomplikovať súd [online]. Petit Press, 21.08.2013, [cit. 2013-08-22]. Dostupné online.
  41. ↑ HOLEŠ, Michal. Mochovce môžu meškať štyri roky, štát to pocíti [online]. Pravda, 16.7.2014. Dostupné online.
  42. ↑ TOMA, Branislav. Mochovce rozhádali vládny Smer s opozíciou [online]. Pravda, 24.9.2014. Dostupné online.
  43. ↑ ENERGIA.SK. Dostavba 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce [online]. energia.dennikn.sk, [cit. 2017-03-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. ↑ Finálna správa o záťažových skúškach Mochovce 3 a 4 [online]. ENEL, 31.10.2011, [cit. 2017-03-21]. Dostupné online.
  45. ↑ D’AGNESE, Luca. ROZHOVOR: Mochovce sú našou prioritou [online]. SITA, 4.8.2014. Dostupné online.
  46. ↑ KRAJANOVÁ, Daniela. Dostavba Mochoviec vyjde na takmer štyri miliardy [online]. Petit Press, 08.04.2014, [cit. 2014-05-14]. Dostupné online.
  47. ↑ Opozícia chce poznať termín dostavby Mochoviec [online]. TASR, 24.9.2014. Dostupné online.
  48. ↑ SITA. Elektrárne majú nový termín pre Mochovce. Tretí kvartál 2016 [online]. Pravda, 7.10.2014. Dostupné online.
  49. ↑ VÝSKUMNÉ CENTRUM SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE ZAHRANIČNÚ POLITIKU. Ročenka zahraničnej politiky Slovenskej Republiky 2014 [online]. Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n.o., 2015, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online.
  50. ↑ Flamanville EPR timetable and costs revised [online]. WNN, 3.9.2015, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (anglicky)
  51. ↑ Flamanville start-up put back one year [online]. WNN, 19.11.2014, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (anglicky)
  52. ↑ Olkiluoto 3 startup pushed back to 2018 [online]. WNN, 1.9.2014, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (anglicky)
  53. ↑ Flamanville by po problémech s nádobou mohla jet pouze na snížený výkon. OEnergetice.cz, 2016-09-26. Dostupné online [cit. 2017-03-20]. (po česky)
  54. ↑ Centrale nucléaire de Flamanville 3 [online]. EDF, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (francúzsky)
  55. ↑ La centrale nucléaire de Flamanville. Une production d’électricité au cœur de la Normandie. [online]. EDF, január 2016, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (francúzsky)
  56. ↑ VOŘÍŠEK, Martin. Jak je to s výstavbou jaderných bloků v Evropě? [online]. oenergetice.cz, 9.5.2015, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (česky)
  57. ↑ BEZAT, Jean-Michel. Nouveau report de la mise en service de l’EPR de Flamanville [online]. Le Monde, 3.9.2015, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (francúzsky)
  58. ↑ Mochovce by sa mali predražiť o 800 miliónov [online]. venergetike.sk, SITA, 2.11.2016, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online.
  59. ↑ WWW.SEAS.SK, © Slovenské elektrárne |. Mochovce 3&4: Tlaková skúška primárneho okruhu | Slovenské elektrárne [online]. www.seas.sk, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online.
  60. ↑ RUŽINSKÁ, Viera. Enel o Mochovciach: Nemáme krištáľovú guľu [online]. Pravda (Perex, a.s.), 4.11.2015, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  61. ↑ ENERGIA.SK, ČTK. Škoda JS bude viac radiť pri dostavbe Mochoviec [online]. energy-online, a.s., 12.11.2015, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  62. ↑ SITA. Škoda JS navrhne preventívne opatrenia pre Mochovce [online]. Pravda (Perex, a.s.), 29.11.2015, [cit. 2015-01-25]. Dostupné online.
  63. ↑ Dostavbu Mochoviec riadi od apríla Angličan [online]. energia.sk, 29.4.2016, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  64. ↑ Úprava termínu pre sprístupnenie dokumentácie verejnosti [online]. Úrad jadrového dozoru SR, 2.2.2017, [cit. 2017-02-10]. Dostupné online.
  65. ↑ http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1 [online]. www.world-nuclear.org, [cit. 2017-05-31]. Dostupné online.
  66. ↑ ČTK, ENERGIA.SK. Prevádzka slovinskej jadrovej elektrárne Krško bola predĺžená o 20 rokov [online]. 4.5.2016, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  67. ↑ http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2 [online]. www.world-nuclear.org, [cit. 2017-05-31]. Dostupné online.
  68. ↑ http://www-pub.iaea.org/MTCD/Publications/PDF/RDS_2-37_web.pdf
  69. ↑ Správa o bezpečnosti 3. a 4. blok Atómových elektrární Mochovce - zhrnutie [online]. Slovenské elektrárne, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  70. ↑ Úrad jadrového dozoru SR [online]. Úrad jadrového dozoru SR, rev. 2016-02-12, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  71. ↑ Zákon 541/2004 Z. z. [online]. MS SR, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  72. ↑ Dohľad nad jadrovou bezpečnosťou [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  73. ↑ a b AE Mochovce [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  74. ↑ Bezpečnostné bariéry [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
  75. ↑ Druhý blok Mochoviec dosiahol vlani rekord v spoľahlivosti [online]. energia.sk, 8.2.2016, [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
  76. ↑ ÚJD: Slovenské atómky sú spoľahlivé a bezpečné - vEnergetike.sk. vEnergetike.sk, 2017-04-03. Dostupné online [cit. 2017-04-14].
  77. ↑ https://www.seas.sk/data/publishing/348/file/npp-operation-report-2016-sk.pdf
  78. ↑ Štúdia hodnotenia vplyvov na životné prostredie pre 3. a 4. blok elektrárne Mochovce [online]. 1.9. 2007, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online.
  79. ↑ AE Mochovce - životné prostredie [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
  80. ↑ ČTK. České poučenie z Ukrajiny: Treba dostavať jadrové elektrárne [online]. Pravda, 16.9.2014. Dostupné online.
  81. ↑ ČTK. Česko by malo zvýšiť zásoby jadrového paliva, zhodli sa odborníci [online]. 2010-2016 energy online, a.s, 19.11.2015. Dostupné online.
  82. ↑ TASR. Fico: Dostavba blokov v Mochovciach musí byť pre každého prioritou [online]. 8.10.2014. Dostupné online.
  83. ↑ KRAJANOVÁ, Daniela. Taliani pýtajú na Mochovce ďalších 800 miliónov eur [online]. Sme, 7.10.2014. Dostupné online.
  84. ↑ a b c Biológovia vyhlásili jadrovú energiu za najzelenšiu [online]. euractiv.sk, 13.1.2015, [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
  85. ↑ An Open Letter to Environmentalists on Nuclear Energy [online]. conservationbytes.com, 15.12.2014, [cit. 2017-01-28]. Dostupné online. (anglicky)
  86. ↑ IAEA Director General's Statement on Protecting our Planet and Combatting Climate Change [online]. www.iaea.org, 2015-09-27, [cit. 2017-05-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  87. ↑ http://www-pub.iaea.org/MTCD/Publications/PDF/CCANP16web-86692468.pdf
  88. ↑ 90 reaktorrokov jadrových blokov Slovenských elektrární [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 1.12.2014, [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
  89. ↑ Krynica 2014: Jadro je pre nízkouhlíkovú ekonomiku kľúčové [online]. energy online, a.s., 8.9.2014, [cit. 2017-01-29]. Dostupné online.
  90. ↑ IPCC. A report of the The Intergovernmental Panel On Climate Change 2014 [online]. [Cit. 2017-01-29]. Dostupné online. (anglicky)
  91. ↑ FORATOM: Jádro je potřebné pro přechod evropské energetiky na nízkouhlíkovou. OEnergetice.cz, 2017-04-22. Dostupné online [cit. 2017-04-29]. (po česky)
  92. ↑ European Commission - PRESS RELEASES - Press release - Čistá energie pro všechny Evropany – rozvinutí růstového potenciálu Evropy [online]. europa.eu, [cit. 2017-04-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  93. ↑ Zpřísněné emisní limity EU budou mít dopad na ČEZ, EPH i řadu českých tepláren. OEnergetice.cz, 2017-05-11. Dostupné online [cit. 2017-05-31]. (po česky)
  94. ↑ http://ieefa.org/wp-content/uploads/2017/05/Europe-Coal-Fired-Plants_Rough-Times-Ahead_May-2017.pdf
  95. ↑ https://www.iaea.org/sites/default/files/mfa-information-170501.pdf
  96. ↑ Následky havárie v jaderné elektrárně Fukushima-Daiichi. OEnergetice.cz, 2015-03-17. Dostupné online [cit. 2017-04-05]. (po česky)
  97. ↑ Problémy Arevy nekončí, inspekce v Le Creusot nedopadla dobře. OEnergetice.cz, 2017-03-27. Dostupné online [cit. 2017-04-05]. (po česky)
  98. ↑ Společnost EDF odmítá okamžité odstavení JE Fessenheim | Atominfo.cz [online]. atominfo.cz, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online. (po česky)
  99. ↑ BAYART, Bertille. «Fessenheim, caricature de l'impuissance politique». Le Figaro, 2017-04-07. Dostupné online [cit. 2017-04-14]. ISSN 0182-5852. (po francúzsky)
  100. ↑ Nejstarší španělská jaderná elektrárna se už možná znovu nerozběhne. OEnergetice.cz, 2017-04-26. Dostupné online [cit. 2017-04-29]. (po česky)
  101. ↑ Nekvalitní snímky svarů v Dukovanech způsobily ČEZ ztrátu 2,5 miliardy korun. OEnergetice.cz, 2016-02-08. Dostupné online [cit. 2017-04-29]. (po česky)
  102. ↑ ENERGIA.SK. Rádioaktívne trícium v Hrone je výrazne nad limitom, varujú ekológovia [online]. energia.sk, [cit. 2017-05-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  103. ↑ ENERGIA.SK. Jadrovú elektráreň Three Mile Island úplne odstavia v roku 2019 [online]. energia.sk, [cit. 2017-05-31]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

Externé odkazy

Súradnice: 48°15′53″S 18°27′23″V / 48,264848°S 18,456516°V / 48.264848; 18.456516

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Atómové_elektrárne_Mochovce&oldid=6506902“