Tragédia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Aktuálna revízia z 16:26, 6. jún 2017

Tragédia (z gréckeho slova tragóidiá = spev capa, obetovaného bohom) je jeden z druhov dramatických diel, je to základný dramatický žáner zobrazujúci nezmieriteľný konflikt spoločenský alebo individuálny, v ktorom sa hrdina nachádza v bezvýchodiskovej situácii, kde v nerovnom a napätom boji je odsúdený na zánik, na smrť.

Tragédia vznikla v antickom Grécku (tragóidia), kde počas slávnosti na počesť boha Dionýza obetovali capa (tragos) pri tanci, speve, rozprávaní, boji atď. Z počiatočného obdobia sú známe tragédie od Aischyla, Sofokla a Euripida.

Shakespearove tragédie: Rómeo a Júlia, Hamlet, Othello, Macbeth, Kráľ Lear poukazujú na jeden z nových civilizačných smerov. Z francúzskych autorov treba uviesť: J. Racine, P. Corneille a Voltaire, z nemeckých autorov G. E. Lessing, J. W. Goethe, F. Schiller.

V našej literatúre okrem iných hodno spomenúť P. O. Hviezdoslava.

Z autorov vstupujúcich do 20. storočia sa tragédia objavuje u viacerých, z ktorých spomenieme: H. Ibsen (Nór), A. Strindberg (Švéd), E. O’Neill (USA), A. Miller (USA), F. Garcia Lorca (Španiel) a iní.

Štruktúra klasickej gréckej tragédie sa delila na päť častí (dejstiev):

úvod (expozícia) – uvedenie postáv, miesta a času
zápletka (kolízia) – rozpor dvoch súperov, vznik konfliktu
vyvrcholenie (kríza) – prekvapujúci obrat v deji; vstup napätia do deja
obrat (peripetia) – ďalší obrat v deji, spomalenie deja pred záverom
rozuzlenie (katastrofa) – tragický, nešťastný koniec obratu, ku ktorému došlo v peripetii;

V tragédii sa vyskytujú tri typy konfliktov : s inou osobou (interpersonálny)

medzi spoločenstvami (spoločenský)

hrdina sám so sebou (individuálny)

Tragédia končí smrťou hlavného hrdinu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

antická tragédia

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Tragédia
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tragédia

@@ Riadok 4: / Riadok 4: @@
 Tragédia vznikla v [[Antické Grécko|antickom Grécku]] (''tragóidia''), kde počas slávnosti na počesť boha [[Dionýz]]a obetovali capa (''tragos'') pri tanci, speve, rozprávaní, boji atď. Z počiatočného obdobia sú známe tragédie od [[Aischylos|Aischyla]], [[Sofokles|Sofokla]] a [[Euripides|Euripida]].
-[[Shakespeare|Shakespearove]] tragédie: [[Rómeo a Júlia]], [[Hamlet]], [[Othello]], [[Macbeth]], [[Kráľ Leare]] poukazujú na jeden z nových civilizačných smerov. Z [[Francúzsko|francúzskych]] autorov treba uviesť: [[Jean Racine|J. Racine]], [[Pierre Corneille|P. Corneille]] a [[Voltaire]], z [[Nemecko|nemeckých]] autorov [[Gotthold Ephraim Lessing|G. E. Lessing]], [[Goethe|J. W. Goethe]], [[Friedrich von Schiller|F. Schiller]].
+[[Shakespeare|Shakespearove]] tragédie: [[Rómeo a Júlia]], [[Hamlet]], [[Othello]], [[Macbeth]], [[Kráľ Lear]] poukazujú na jeden z nových civilizačných smerov. Z [[Francúzsko|francúzskych]] autorov treba uviesť: [[Jean Racine|J. Racine]], [[Pierre Corneille|P. Corneille]] a [[Voltaire]], z [[Nemecko|nemeckých]] autorov [[Gotthold Ephraim Lessing|G. E. Lessing]], [[Goethe|J. W. Goethe]], [[Friedrich von Schiller|F. Schiller]].
 V našej literatúre okrem iných hodno spomenúť [[Pavol Országh Hviezdoslav|P. O. Hviezdoslava]].
@@ Riadok 17: / Riadok 17: @@
 * '''rozuzlenie''' (katastrofa) –  tragický, nešťastný koniec obratu, ku ktorému došlo v peripetii;
-V tragédii sa vyskytujú tri typy konfliktov : s inou osobou (interpesonálny)
+V tragédii sa vyskytujú tri typy konfliktov : s inou osobou (interpersonálny)
-medzi sploločenstvami (spoločenský)
+medzi spoločenstvami (spoločenský)
 hrdina sám so sebou (individuálny)