Dargov (okres Trebišov): Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 188.120.10.184 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot |
Vlek už neexistuje |
||
Riadok 46: | Riadok 46: | ||
Prvá písomná zmienka o obci je z roku [[1321]]. Spomína sa ako dedina prislúchajúca k panstvu hradu Paruštyan. Obyvatelia obce sa živili zväčša drevorubačstvom a [[poľnohospodárstvo]]m, neskôr i ťažbou stavebného kameňa ([[andezit]]) v blízkom kameňolome. |
Prvá písomná zmienka o obci je z roku [[1321]]. Spomína sa ako dedina prislúchajúca k panstvu hradu Paruštyan. Obyvatelia obce sa živili zväčša drevorubačstvom a [[poľnohospodárstvo]]m, neskôr i ťažbou stavebného kameňa ([[andezit]]) v blízkom kameňolome. |
||
Dargov bol známym najmä počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Obec bola takmer celá vypálená a pustošená ustupujúcimi nemeckými vojskami, ktoré na línii [[Slanec (okres Košice-okolie)|Slanec]] – Dargov – [[Čemerné]] vytvorili nepreniknuteľnú obranu (bunkre, zákopy a delostrelecké pozície), kde mali podľa velenia zotrvať ruskú ofenzívu, až do príchodu posíl. Ruskej armáde sa však podarilo túto obranu prelomiť a postupne oslobodiť aj zvyšok Slovenska. |
Dargov bol známym najmä počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Obec bola takmer celá vypálená a pustošená ustupujúcimi nemeckými vojskami, ktoré na línii [[Slanec (okres Košice-okolie)|Slanec]] – Dargov – [[Čemerné]] vytvorili nepreniknuteľnú obranu (bunkre, zákopy a delostrelecké pozície), kde mali podľa velenia zotrvať ruskú ofenzívu, až do príchodu posíl. Ruskej armáde sa však podarilo túto obranu prelomiť a postupne oslobodiť aj zvyšok Slovenska. |
||
Po vojne sa začalo s obnovou obce. Vybudoval sa gréckokatolícky chrám „Matky ustavičnej pomoci” a rímskokatolícky chrám „Božského srdca Ježišovho”. Obec postavila nový kultúrny dom s obecným úradom, je splynofikovaná a napojená na obecný vodovod. V letnom amfiteátri sa každoročne konajú Východoslovenské folklórne slávnosti. V jesennom období sa uskutočňujú Majstrová Slovenska v autokrose. Blízko obce sa nachádza |
Po vojne sa začalo s obnovou obce. Vybudoval sa gréckokatolícky chrám „Matky ustavičnej pomoci” a rímskokatolícky chrám „Božského srdca Ježišovho”. Obec postavila nový kultúrny dom s obecným úradom, je splynofikovaná a napojená na obecný vodovod. V letnom amfiteátri sa každoročne konajú Východoslovenské folklórne slávnosti. V jesennom období sa uskutočňujú Majstrová Slovenska v autokrose. Blízko obce sa nachádza rekreačné stredisko [[Biele Studničky]]. |
||
== Symboly obce == |
== Symboly obce == |
Verzia z 08:22, 9. jún 2017
Dargov | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Trebišov |
Región | Južný Zemplín |
Nadmorská výška | 252 m n. m. |
Súradnice | 48°43′53″S 21°35′05″V / 48,7314°S 21,5848°V |
Rozloha | 21,88 km² (2 188 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 610 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 27,88 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1458 |
Starosta | Ján Kiš[3] (nezávislý) |
PSČ | 076 61 (pošta Bačkov) |
ŠÚJ | 528315 |
EČV (do r. 2022) | TV |
Tel. predvoľba | +421-56 |
Adresa obecného úradu |
Dubčekova 227 |
Telefón | 056/678 28 20 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Dargov | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dargov (v minulosti Drahov, maď. Dargó)[4] je obec na Slovensku v okrese Trebišov.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1321. Spomína sa ako dedina prislúchajúca k panstvu hradu Paruštyan. Obyvatelia obce sa živili zväčša drevorubačstvom a poľnohospodárstvom, neskôr i ťažbou stavebného kameňa (andezit) v blízkom kameňolome. Dargov bol známym najmä počas druhej svetovej vojny. Obec bola takmer celá vypálená a pustošená ustupujúcimi nemeckými vojskami, ktoré na línii Slanec – Dargov – Čemerné vytvorili nepreniknuteľnú obranu (bunkre, zákopy a delostrelecké pozície), kde mali podľa velenia zotrvať ruskú ofenzívu, až do príchodu posíl. Ruskej armáde sa však podarilo túto obranu prelomiť a postupne oslobodiť aj zvyšok Slovenska. Po vojne sa začalo s obnovou obce. Vybudoval sa gréckokatolícky chrám „Matky ustavičnej pomoci” a rímskokatolícky chrám „Božského srdca Ježišovho”. Obec postavila nový kultúrny dom s obecným úradom, je splynofikovaná a napojená na obecný vodovod. V letnom amfiteátri sa každoročne konajú Východoslovenské folklórne slávnosti. V jesennom období sa uskutočňujú Majstrová Slovenska v autokrose. Blízko obce sa nachádza rekreačné stredisko Biele Studničky.
Symboly obce
Podľa Heraldického registra [5] má obec tieto symboly prijaté 24. júla 2004. Na erbe je motív troch pútnikov podľa odtlačku pečatidla z roku 1786, ktorí by mohli predstavovať podľa gréckokatolíckych patrocinií troch cirkevných učiteľov.
Erb
V modrom štíte, v zelenej pažiti stojaci traja striebroodetí, zlatoprepásaní, o zlaté palice sa opierajúci, vzájomne sa prekrývajúci a troma zlatými hviezdami prevýšení pútnici.
Vlajka
Vlajka má podobu deviatich pozdĺžnych pruhov žltého, zeleného, bieleho, modrého, bieleho, modrého, bieleho, zeleného a žltého. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pravidelné podujatia
- Východoslovenské folklórne slávnosti
- Majstrovstvá Slovenska v autokrose
- Rekonštrukcia bojov druhej svetovej vojny (2009)
Občianska vybavenosť
- Obecný úrad
- Kultúrny dom
- Amfiteáter
- Nákupné stredisko a predajňa so zmiešaným tovarom
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ Heraldický register SR VI. - str.26-27
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dargov (okres Trebišov)