Hraboš poľný: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 6429277 používateľa Kelovy (diskusia) bola vrátená, Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana, 2012, strana 43,
→‎Spôsob života: Pridal obsah
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu vulgarizmy/slang
Riadok 69: Riadok 69:
Samička máva 3 – 15 mláďat a to až 7-krát ročne. Gravidita trvá 3 týždne. Váži 14 až 50 g, zväčša okolo 20 g. Dosahuje dĺžku približne 9-{{cm|12.5|m}}. Chvost je dlhý asi {{mm|60|m}}, zadná labka meria {{mm|20|m}} a ucho {{mm|10|m}}. Srsť má hnedú až sivohnedú farbu. Po miernej zime dochádza často k ich premnoženiu, kedy na {{ha|1|m}} plochy pripadá až 3 000 jedincov. Tieto za mesiac spotrebujú viac ako 2 tony rastlín a {{kg|400}} obilia. Hraboš žije v rodinách, je to spoločenský druh.
Samička máva 3 – 15 mláďat a to až 7-krát ročne. Gravidita trvá 3 týždne. Váži 14 až 50 g, zväčša okolo 20 g. Dosahuje dĺžku približne 9-{{cm|12.5|m}}. Chvost je dlhý asi {{mm|60|m}}, zadná labka meria {{mm|20|m}} a ucho {{mm|10|m}}. Srsť má hnedú až sivohnedú farbu. Po miernej zime dochádza často k ich premnoženiu, kedy na {{ha|1|m}} plochy pripadá až 3 000 jedincov. Tieto za mesiac spotrebujú viac ako 2 tony rastlín a {{kg|400}} obilia. Hraboš žije v rodinách, je to spoločenský druh.


Prenáša viac ako 20 druhov ochorení. Veľmi škodí aj v záhradách. Hraboš obýva celú Európu okrem Anglicka, Škandinávie a časti Stredomoria. Jeho prirodzenými nepriateľmi sú dravé vtáky ([[jastrabovité]], [[sokolovité]], [[sovy]]), ako aj [[krkavcovité]], ďalej [[hranostaje]], [[lasice]], [[líška obyčajná]], ako aj [[mačka domáca]].
Prenáša viac ako 20 druhov ochorení. Veľmi škodí aj v záhradách. Hraboš obýva celú Európu okrem Anglicka, Škandinávie a časti Stredomoria. Jeho prirodzenými nepriateľmi sú dravé vtáky ([[jastrabovité]], [[sokolovité]], [[sovy]]), ako aj [[krkavcovité]], ďalej [[hranostaje]], [[lasice]], [[líška obyčajná]], ako aj [[mačka domáca]].PENIS DEBIL KOKOT VAGÍNA SKURVENEC VYJEBAJ SA KURVA PIČA


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 13:44, 9. jún 2017

Hraboš poľný
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Microtus arvalis
Pallas, 1778

Rozšírenie hraboša poľného
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hraboš poľný[2][3] (Microtus arvalis) je druh z čeľade chrčkovité, Európsky endemit. Výskyt na Slovensku bol doložený na 90,5 % územia.[2]

Rozšírenie na Slovensku

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 390 (90,5 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 117, 27,2 %) v nadmorských výškach 100 (Tajba) – 2 100 m n. m. (hrebeň Belianskych Tatier).[2]

Spôsob života

Mimoriadna plodnosť mu zabezpečuje prežitie. Pri premnožení (cca každé 3 – 4 roky) spôsobuje škody na úrode. Sprievodným znakom premnoženia (gradácie) je holožer tráv na poliach a popri cestách.

Vyskytuje sa na plochách bez drevín, na lúkach a poliach. Živí sa rastlinnou potravou (tráva, hľuzy, korene, semená rastlín). Pod zemou si vytvára zásoby. Na obranu pred nepriateľmi používa zuby a ostré pazúry. V pôde si vytvára hustú sieť chodbičiek so starostlivo vystlaným brlohom na odchov mláďat.

Samička máva 3 – 15 mláďat a to až 7-krát ročne. Gravidita trvá 3 týždne. Váži 14 až 50 g, zväčša okolo 20 g. Dosahuje dĺžku približne 9-12,5 cm. Chvost je dlhý asi 60 mm, zadná labka meria 20 mm a ucho 10 mm. Srsť má hnedú až sivohnedú farbu. Po miernej zime dochádza často k ich premnoženiu, kedy na 1 ha plochy pripadá až 3 000 jedincov. Tieto za mesiac spotrebujú viac ako 2 tony rastlín a 400 kg obilia. Hraboš žije v rodinách, je to spoločenský druh.

Prenáša viac ako 20 druhov ochorení. Veľmi škodí aj v záhradách. Hraboš obýva celú Európu okrem Anglicka, Škandinávie a časti Stredomoria. Jeho prirodzenými nepriateľmi sú dravé vtáky (jastrabovité, sokolovité, sovy), ako aj krkavcovité, ďalej hranostaje, lasice, líška obyčajná, ako aj mačka domáca.PENIS DEBIL KOKOT VAGÍNA SKURVENEC VYJEBAJ SA KURVA PIČA

Referencie

  1. IUCN Red list 2016.3. Prístup 2. januára 2017.
  2. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Peter Fenďa, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Hraboš poľný - Microtus arvalis, s. 107 - 115.
  3. BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Hraboš poľný, s. 48 - 49.

Iné projekty