Sovietska armáda

Odznak mužstva a poddôstojníkov sovietskej armády

Sovietska armáda (rus. Советская армия – Sovetskaja armija) bola armáda Sovietskeho zväzu od roku 1946 až do kolapsu ZSSR v roku 1991 (resp. 1993). Od roku 1918 do roku 1946 jej predchádzala Červená armáda.

7. mája 1992 sa v radoch sovietskej armády nachádzalo 2 822 000 mužov a žien.

Výzbroj

Príslušník 2. tamanskej gardovej motostreleckej divízie 1. marca 1992 so zimným výstrojom, v tzv. afganke, si nasadzuje rukavice počas divízneho cvičenia blízko Moskvy

V roku 1990 mali pozemné zložky sovietskej armády:

• 55 000 tankov, vrátane 4 000 T-80, 10 000 T-72, 9 700 T-64, 11 300 T-62, 19 000 T-54/55 a 1 000 PT-76.
• 70 000 obrnených vozidiel (BTR-80, BTR-70, BTR-60, BTR-D, BTR-50, BTR-152 a MT-LB).
• 24 000 bojových vozidiel pechoty (BMP-1, BMP-2, BMP-3, BMD-1, BMD-2 a BMD-3).
• 3 500 prieskumných vozidiel BRDM-2 a BRDM-1.
• 33 000 ťahaných delostreleckých zbraní (4 379 D-30, 1 175 M-46, 1 700 D-20, 598 2A65, 1 007 2A36, 857 D-1, 1 693 ML-20, 1 200 M-30, 478 B-4, D-74, D-48, D-44, T-12 a BS-3).
• 9 000 samohybných húfnic (2 751 2S1, 2 325 2S3, 507 2S5, 347 2S7, 430 2S4, 20 2S19, 108 SkH Dana, ASU-85 a 2S9)
• 8 000 raketových delostreleckých komplexov (BM-21, 818 BM-27, 123 BM-30, 18 BM-24, TOS-1, BM-25 a BM-14)
• Balistické taktické rakety SS-1 Scud, SS-21, SS-23 a FROG-7.
• 1 350 protilietadlových zariadení (SA-4, 850 SA-6, 950 SA-8, 430 SA-9, 300 SA-11, 70 SA-12, 860 SA-13, 20 SA-15, 130 SA-19, ZSU-23-4 a ZSU-57-2)
• 12 000 ťahaných protilietadlových diel (ZU-23-2, ZPU-1/2/4, S-60, 72-K, 61-K, 52-K a KS-19).
• 4 300 vrtuľníkov (1 420 Mi-24, 600 Mi-2, 1 620 Mi-8, 290 Mi-17, 450 Mi-6 a 50 Mi-26)

Dejiny

Po skončení druhej svetovej vojny v máji 1945 mala červená armáda 110 pechotných divízií, 11 tankových a mechanizovaných zborov a 11 delostreleckých divízií, čo z nej robilo najväčšie ozbrojené sily vo svete. Táto armáda bola väčšia ako všetky Americké ozbrojené sily nasadené v Európe a Pacifiku dokopy. Počas studenej vojny odhadovali západné spravodajské služby silu sovietskej armády na 2,8 až 5,3 milióna mužov. Početný stav armády v rôznych obdobiach kolísal. Napr. Chruščov pri znižovaní nákladov na konvenčnú armádu znížil početný stav sovietskej armády z 5,3 milióna mužov na 3,6 milióna mužov. Sovietsky zväz od konca druhej svetovej vojny do roku 1967 vyžadoval trojročnú povinnú vojenskú službu. Následne v roku 1967 sa povinná vojenská služba v pozemnom vojsku skrátila na 2 roky.

Sovietska armáda sa po svojom vzniku v roku 1946 zúčastnila viacerých bojových operácií. Išlo predovšetkým o:

• potlačenie protisovietskych nepokojov vo Východnom Nemecku
• potlačenie Maďarského povstania
• čínsko-sovietske konflikty
• vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska
• intervenciu v Afganistane

Hodnostné označenie príslušníkov sovietskej armády

Mužstvo

1. Vojak (po rusky: Pядовой воин)
2. Slobodník (po rusky:Ефрейтор – z nem. Gefreiter)

Poddôstojníci

1. Mladší seržant (po rusky:Младший сержант)
2. Seržant (po rusky:Сержант)
3. Starší seržant (po rusky:Старший сержант)
4. Staršina (po rusky:Старшина)

Práporčíci

1. Práporčík (po rusky:Прапорщик)
2. Starší práporčík (po rusky:Старший прапорщик)

Nižší dôstojníci

1. Mladší poručík (po rusky:Младший лейтенант)
2. Poručík (po rusky:Лейтенант)
3. Starší poručík (po rusky:Старший лейтенант)
4. Kapitán (po rusky:Капитан)

Vyšší dôstojníci

1. Major (po rusky:Майор)
2. Podplukovník (po rusky:Подполковник)
3. Plukovník (po rusky:Полковник)

Generáli

1. Generálmajor (po rusky:Генерал-майор)
2. Generálporučík (po rusky:Генерал-лейтенант)
3. Generálplukovník (po rusky:Генерал-полковник)
4. Armádny generál (po rusky:Генерал армии)

Maršali

1. Maršal druhu vojsk (napr. Maršal výsadkových vojsk) (po rusky: Маршал воздушно-десантных войск)
2. Hlavný maršal druhu vojsk (napr. Hlavný maršal tankových vojsk vojsk) (po rusky: Главный маршал танковых войск)
3. Maršal Sovietskeho zväzu (po rusky: Маршал Советского Союза)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sovietska armáda