Julia Kristevová: Rozdiel medzi revíziami

	Julia Kristevová
	; francúzska filozofka, literárna kritička a spisovateľka
Narodenie	24. jún 1941 (82 rokov); Sliven, Bulharsko
Odkazy
Webstránka	kristeva.fr
Commons	Julia Kristevová
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 05:39, 24. júl 2017

Julia Kristevová (franc. Julia Kristeva) alebo Julija Krăstevová (bulh. Юлия Кръстева - Julija Krăsteva) (* 24. jún 1941, Sliven, Bulharsko) je francúzska filozofka (štrukturalistka), literárna kritička, psychoanalytička, feministka a spisovateľka bulharského pôvodu.

Od polovice 60. rokov žije vo Francúzsku. Výrazne ovplyvnila súčasnú kritickú analýzu a kritickú teóriu ako aj post-štrukturalizmus. Jej práca sa dá chápať ako pokus adaptovať psychologický prístup na post-štrukturalistickú kritiku. Zaviedla pojem semiotic, resp. semiotický ako opozitum k pojmu symbolický. Pomenúva ním emocionálnu silu, prepojenú s našimi inštinktami, ktorá sa objavuje v prozódii, nie významovosti jazyka. V jej prácach sa objavujú aj koncepty poníženia a intersexuality.^{[chýba zdroj]}

Biografia (výber)

About Chinese Women. Trans. Anita Barrow. New York: Marion Boyars, 1977.
Black Sun: Depression and Melancholy. Trans. Leon Roudiez. New York: Columbia UP, 1989.
Desire in Language: A Semiotic Approach to Literature and Art. Ed. Leon Roudiez. Trans. Thomas Gora,Alice Jardine, Leon Roudiez. New York: Columbia UP, 1980.
In the Beginning was Love: Psychoanalysis and Faith. Trans. Arthur Goldhammer. New York: Columbia UP, 1987.
New Maladies of the Soul. Trans. Ross Guberman. New York: Columbia UP, 1995.
Powers of Horror: An Essay on Abjection. Trans. Leon Roudiez. New York: Columbia UP, 1982.
Revolution in Poetic Language. Trans. Margaret Waller. New York: Columbia UP, 1984.
Black sun : depression and melancholia, (translated by L.S.Roudi), New York : Columbia University Press, 1989.
Nations without nationalism, (transl. by L.S.Roudiez), New York : Columbia University Press, 1993.
New maladies of the soul, (transl. by R.Guberman), New York : Columbia University Press, 1995.
Time & sense : Proust and the experience of literature, (transl. by R.Guberman), New York : Columbia University Press, 1996.
Crisis of the European subject, (translated by S.Fairfield ; with an introduction by S.Dayal), New York : Other Press, 2000.
Hannah Arendt, New York : Columbia University Press, 2001.

Tento článok týkajúci sa filozofa je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 11: / Riadok 11: @@
  }}
-'''Julia Kristevová''' ({{V jazyku|fra|Julia Kristeva}}) alebo '''Julija Krăstevová''' ({{bul|Юлия Кръстева}} - ''Julija Krăsteva'') (* [[24. jún]] [[1941]], [[Sliven]], [[Bulharsko]]) je francúzska filozofka (štrukturalistka), literárná kritička, psychoanalytička, feministka a spisovateľka bulharského pôvodu.
+'''Julia Kristevová''' ({{V jazyku|fra|Julia Kristeva}}) alebo '''Julija Krăstevová''' ({{bul|Юлия Кръстева}} - ''Julija Krăsteva'') (* [[24. jún]] [[1941]], [[Sliven]], [[Bulharsko]]) je francúzska filozofka (štrukturalistka), literárna kritička, psychoanalytička, feministka a spisovateľka bulharského pôvodu.
-Od polovice 60. rokov žije vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Výrazne ovplyvnila súčasnú kritickú analýzu a kritickú teóriu ako aj post-štrukturalizmus. Jej práca sa dá chápať ako pokus adaptovať psychologický prístup na post-štrukturalistickú kritiku. Zaviedla pojem semiotic, resp. semiotický ako opozitum k pojmu symbolický. Pomenúva ním emocionálnu silu, prepojenú s našimi inštinktami, ktorá sa objavuje v prozódií, nie významovosti jazyka. V jej prácach sa objavujú aj koncepty poníženia a intersexuality.{{bez citácie}}
+Od polovice 60. rokov žije vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Výrazne ovplyvnila súčasnú kritickú analýzu a kritickú teóriu ako aj post-štrukturalizmus. Jej práca sa dá chápať ako pokus adaptovať psychologický prístup na post-štrukturalistickú kritiku. Zaviedla pojem semiotic, resp. semiotický ako opozitum k pojmu symbolický. Pomenúva ním emocionálnu silu, prepojenú s našimi inštinktami, ktorá sa objavuje v prozódii, nie významovosti jazyka. V jej prácach sa objavujú aj koncepty poníženia a intersexuality.{{bez citácie}}
 == Biografia (výber) ==