Stredoveká gréčtina: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d Verzia používateľa 77.119.128.116 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wizzo-Bot |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{na revíziu}} |
{{na revíziu}} |
||
'''Stredoveká gréčtina''' alebo '''byzantská gréčtina''' je jazyk |
'''Stredoveká gréčtina''' alebo '''byzantská gréčtina''' je jazyk [[Gréci|Grékov]] z [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] v období od 4./6. storočia do roku [[1453]] po Kr, keď [[Osmanská ríša|Turci]] dobyli [[Konštantínopol]]. |
||
V |
V tomto období sa ako jazyk písomností a správy používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný [[byzantská gréčtina (písaný jazyk)|byzantská gréčtina]] (v užšom zmysle), ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického [[Helenistické koiné|koiné]]. |
||
Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. O jednotnom gréckom jazyku v Byzantskej ríši môžeme hovoriť ešte v 10. a aj v 12. storočí. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena {{cudzojazyčne|grc|''η''|klasická éta|/ē/}} na {{cudzojazyčne|grc||ítu|/ī/}}. Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku [[Kapadócki Gréci|Kapadóckych Grékov]] a [[Pontskí Gréci|Pontských Grékov]], ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v [[Itália|Itálii]] a na [[Sicília|Sicílií]]. |
Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. O jednotnom gréckom jazyku v Byzantskej ríši môžeme hovoriť ešte v 10. a aj v 12. storočí. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena {{cudzojazyčne|grc|''η''|klasická éta|/ē/}} na {{cudzojazyčne|grc||ítu|/ī/}}. Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku [[Kapadócki Gréci|Kapadóckych Grékov]] a [[Pontskí Gréci|Pontských Grékov]], ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v [[Itália|Itálii]] a na [[Sicília|Sicílií]]. |
Verzia z 08:28, 27. august 2017
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
Stredoveká gréčtina alebo byzantská gréčtina je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období od 4./6. storočia do roku 1453 po Kr, keď Turci dobyli Konštantínopol.
V tomto období sa ako jazyk písomností a správy používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný byzantská gréčtina (v užšom zmysle), ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického koiné.
Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. O jednotnom gréckom jazyku v Byzantskej ríši môžeme hovoriť ešte v 10. a aj v 12. storočí. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena η /ē/ – klasická éta na /ī/ – ítu. Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku Kapadóckych Grékov a Pontských Grékov, ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v Itálii a na Sicílií.
Po tom, ako v 7. stor. odpadol od Byzancie Egypt v prospech Arabov, egyptskí Gréci sa odlúčili od hlavného gréckeho jazyka a začali sa vyvíjať separovane. Dodnes žije v Alexandrii grécka menšina, hovoriaca miestnou formou gréčtiny. Ide však hlavne o potomkov neskorších gréckych prisťahovalcov z rôznych končín Osmanskej ríše, pôvodní egyptskí Gréci boli pohltení Arabmi, teda zanikol aj ich jazyk.
Po páde Byzantskej ríše v roku 1453 sa stredoveká reč definitívne rozpadla, pričom začali vznikať silné rozdiely medzi gréčtinou z Istanbulu, Grécka a západnej Anatólie a medzi ostatnými nárečiami. Po páde Byzantskej ríše sa gréčtina začala poturčovať, z čoho vznikli moderné grécke jazyky. Najbližšie ku klasickej stredovekej gréčtine je úradný ľudový jazyk v Grécku a na Cypre. Tento jazyk používa grécka menšina v Istanbule a západnej Anatólii.
Najznámejším literárnym dielom písaným v stredovekej gréčtine je určite dielo Dijenis Akritas, známa je aj kronika z Peloponézu.
Latinské prvky v stredovekej gréčtine
Latinské slová Gréci prebrali od Rimanov, ktorí im vládli. Počas ranobyzantskej dob sa rímska kultúra na východe Rímskej ríše úplne helenizovala. Ale veľa latinských slov Gréci stále používali a stali sa jedným z pilierov stredovekej gréčtiny. Tu sú niektoré príklady:
stredoveká gréčtina | prepis (fonetický, výslovnosť od 11. stor.) |
nová gréčtina | prepis (fonetický) | latinský ekvivalent | slovenský preklad |
---|---|---|---|---|---|
αύγουστος | augustos | hist. titul, nepoužíva sa | augustus | Augustus, titul rímskeho cisára | |
καίσαρ | kesar | hist.titul, nepoužíva sa | caesar | cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka | |
κομής | komis | hist.titul, nepoužíva sa | comes | komes, vysoký štátny úradník | |
οσπίτιον | ospition | σπίτι | spiti | hospitum | dom |
φόρος | foros | πλάκα | plaka | forum | námestie |
φούρνος | furnos | φούρνο | furno | fornus | pec |
ταβέρνα | taverna | ταβέρνα | taverna | taverna | reštaurácia, hostinec |