Štátna cesta (Slovensko): Rozdiel medzi revíziami

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Ondrejsv (diskusia | príspevky)
1 187 editací
→‎Dejinný vývoj: Samosprávne kraje sa stali vlastníkmi ciest II. a III. triedy až od 1.1.2004.
Riadok 7: Riadok 7:
Prehľad typov pozemných komunikácií v Uhorsku (a Rakúsku) pozri v poznámke pod čiarou: {{#tag:ref| V Uhorsku existovali okrem štátnych ciest (iné názvy: hradská, štátna silnica; po maďarsky: államút) podľa zák. článku č. I z roku 1890 (ale sčasti už aj predtým) aj tieto ďalšie typy verejných pozemných komunikácií: [[župná cesta]] (iné názvy: municipálna cesta, municipálna silnica; po maďarsky: törvényhatósági út), [[prípojná cesta k železničnej stanici]] (iný názov: príjazdná cesta k železničnej stanici; maď. vasuti állomásokhoz vezető út), [[vicinálna cesta]] (iné názvy: obecná cesta, obecná dopravná cesta, vicinálka; maď. községi közlekedési út, vicinális út), [[obecná cesta]] (iné názvy: verejná poľná obecná cesta, verejná poľná cesta, čisto obecná cesta; maď. tisztán községi út, tisztán községi közdűlő út, községi közdűlő út) a verejná [[súkromná cesta]] (t. j. verejná cesta fyzickej osoby, obchodnej spoločnosti alebo družstva). V Česku a ostatnom Rakúsku bol systém pozemných komunikácií podobný, ale v detailoch odlišný: štátne cesty sa označovali aj ako erárne cesty alebo ríšske cesty (čes. erární silnice, říšská silnice; nem. Aerarialstraße, Reichsstraße), kategória prípojná cesta k železničnej stanici neexistovala, namiesto župných ciest boli krajinské cesty (zemská silnice; Landesstraße) a namiesto vicinálnych ciest boli okresné cesty (okresní silnice; Bezirksstraße). <ref>Zdroje tejto poznámky sú rovnaké ako zdroja odseku hlavného textu, na ktorý sa vzťahuje</ref>|group=pozn}}. V rámci tohto uhorského systému ciest bola od roku 1854 „štátna cesta“ (iné názvy: hradská, štátna silnica; po maďarsky.: államút) jednoducho cesta spravovaná štátom. Encyklopédia Slovenska v hesle cesty (nie však v hesle cestná sieť) uvádza, že od roku 1877 a aj po roku 1890 uhorský (a potom pár rokov aj česko-slovenský) štát (konkrétne ministerstvo) spravoval nielen cesty nazývané „štátne cesty“, ale aj cesty nazývané „župné cesty“. V texte príslušného uhorského zák. článku č. I/1890 o verejných cestách a mýtach sa však naopak výslovne uvádza, že župné cesty spravovali [[municípium|municípiá]] (t.j. spravidla župy), nie štát. Bez ohľadu na to, kto župné cesty spravoval, platí, že župné cesty boli v Česko-Slovensku v roku 1928 premenované na krajinské cesty a ich správu prevzala Slovenská krajina (malá časť župných ciest bola preklasifikovaná na štátne cesty). Počas prvej slovenskej republiky správu krajinských ciest prevzal štát (a župy dostali do správy vicinálne cesty). Po skončení druhej svetovej vojny bol viac-menej obnovený systém spred vojny (správu vicinálnych ciest ale prevzal štát). Summa summarum teda v rokoch 1854 – 1939 výraz „štátne cesty“ označoval jednoducho pozemné komunikácie spravované štátom (podľa Encyklopédie Slovenska v rokoch 1877 - 1928 okrem župných ciest) a v rokoch 1939 – 1949 pozemné komunikácie spravované štátom okrem (v niektorých rokoch) krajinských ciest a vicinálnych ciest. <ref>cestná sieť, cesty. In: ''Encyklopédia Slovenska 1. zväzok A{{--}}D''. Bratislava: Veda, 1977. s. 317, 317 </ref><ref>1890. évi I. törvénycikk a közutakról és vámokról (v preklade: zákonný článok č. I z roku 1890 o verejných cestách a mýtach), dostupné online [https://1000ev.hu/index.php?a=3&param=6364]</ref><ref>Československo-XVII. Doprava In: ''Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 1. A{{--}}Č''. Praha: Československý kompas, 1925. s. 1090</ref><ref>MIKUŠA, J.: Poznámky k inkastrovaniu ciest na Slovensku, In: Zeměměričský věstník, XXVI. ročník, 5. 1. 1938, str. 6, dostupné online [http://archivnimapy.cuzk.cz/zemvest/texty/Rok1938.pdf]</ref><ref>PÖSTÉNYI, J.: Trnava – 1238-1939. Rada mesta Trnavy, 1938, S. 465 (citát: „Krajinské cesty (predtým župné cesty), ktoré boli prevzaté do správy Krajiny v roku 1928,...“) </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SNR 1945-1946, 15. schůze, část 4/12 (7. 2. 1946) | url = http://www.psp.cz/eknih/1945snr/stenprot/015schuz/s015004.htm | vydavateľ = psp.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-22 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Prehľad typov pozemných komunikácií v Uhorsku (a Rakúsku) pozri v poznámke pod čiarou: {{#tag:ref| V Uhorsku existovali okrem štátnych ciest (iné názvy: hradská, štátna silnica; po maďarsky: államút) podľa zák. článku č. I z roku 1890 (ale sčasti už aj predtým) aj tieto ďalšie typy verejných pozemných komunikácií: [[župná cesta]] (iné názvy: municipálna cesta, municipálna silnica; po maďarsky: törvényhatósági út), [[prípojná cesta k železničnej stanici]] (iný názov: príjazdná cesta k železničnej stanici; maď. vasuti állomásokhoz vezető út), [[vicinálna cesta]] (iné názvy: obecná cesta, obecná dopravná cesta, vicinálka; maď. községi közlekedési út, vicinális út), [[obecná cesta]] (iné názvy: verejná poľná obecná cesta, verejná poľná cesta, čisto obecná cesta; maď. tisztán községi út, tisztán községi közdűlő út, községi közdűlő út) a verejná [[súkromná cesta]] (t. j. verejná cesta fyzickej osoby, obchodnej spoločnosti alebo družstva). V Česku a ostatnom Rakúsku bol systém pozemných komunikácií podobný, ale v detailoch odlišný: štátne cesty sa označovali aj ako erárne cesty alebo ríšske cesty (čes. erární silnice, říšská silnice; nem. Aerarialstraße, Reichsstraße), kategória prípojná cesta k železničnej stanici neexistovala, namiesto župných ciest boli krajinské cesty (zemská silnice; Landesstraße) a namiesto vicinálnych ciest boli okresné cesty (okresní silnice; Bezirksstraße). <ref>Zdroje tejto poznámky sú rovnaké ako zdroja odseku hlavného textu, na ktorý sa vzťahuje</ref>|group=pozn}}. V rámci tohto uhorského systému ciest bola od roku 1854 „štátna cesta“ (iné názvy: hradská, štátna silnica; po maďarsky.: államút) jednoducho cesta spravovaná štátom. Encyklopédia Slovenska v hesle cesty (nie však v hesle cestná sieť) uvádza, že od roku 1877 a aj po roku 1890 uhorský (a potom pár rokov aj česko-slovenský) štát (konkrétne ministerstvo) spravoval nielen cesty nazývané „štátne cesty“, ale aj cesty nazývané „župné cesty“. V texte príslušného uhorského zák. článku č. I/1890 o verejných cestách a mýtach sa však naopak výslovne uvádza, že župné cesty spravovali [[municípium|municípiá]] (t.j. spravidla župy), nie štát. Bez ohľadu na to, kto župné cesty spravoval, platí, že župné cesty boli v Česko-Slovensku v roku 1928 premenované na krajinské cesty a ich správu prevzala Slovenská krajina (malá časť župných ciest bola preklasifikovaná na štátne cesty). Počas prvej slovenskej republiky správu krajinských ciest prevzal štát (a župy dostali do správy vicinálne cesty). Po skončení druhej svetovej vojny bol viac-menej obnovený systém spred vojny (správu vicinálnych ciest ale prevzal štát). Summa summarum teda v rokoch 1854 – 1939 výraz „štátne cesty“ označoval jednoducho pozemné komunikácie spravované štátom (podľa Encyklopédie Slovenska v rokoch 1877 - 1928 okrem župných ciest) a v rokoch 1939 – 1949 pozemné komunikácie spravované štátom okrem (v niektorých rokoch) krajinských ciest a vicinálnych ciest. <ref>cestná sieť, cesty. In: ''Encyklopédia Slovenska 1. zväzok A{{--}}D''. Bratislava: Veda, 1977. s. 317, 317 </ref><ref>1890. évi I. törvénycikk a közutakról és vámokról (v preklade: zákonný článok č. I z roku 1890 o verejných cestách a mýtach), dostupné online [https://1000ev.hu/index.php?a=3&param=6364]</ref><ref>Československo-XVII. Doprava In: ''Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 1. A{{--}}Č''. Praha: Československý kompas, 1925. s. 1090</ref><ref>MIKUŠA, J.: Poznámky k inkastrovaniu ciest na Slovensku, In: Zeměměričský věstník, XXVI. ročník, 5. 1. 1938, str. 6, dostupné online [http://archivnimapy.cuzk.cz/zemvest/texty/Rok1938.pdf]</ref><ref>PÖSTÉNYI, J.: Trnava – 1238-1939. Rada mesta Trnavy, 1938, S. 465 (citát: „Krajinské cesty (predtým župné cesty), ktoré boli prevzaté do správy Krajiny v roku 1928,...“) </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SNR 1945-1946, 15. schůze, část 4/12 (7. 2. 1946) | url = http://www.psp.cz/eknih/1945snr/stenprot/015schuz/s015004.htm | vydavateľ = psp.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-22 | miesto = | jazyk = }}</ref>


Od konca 40. rokov 20. stor. do roku 1991 veľkú väčšinu pozemných komunikácií vlastnil a spravoval štát (spravoval ich prostredníctvom ministerstva, národných výborov alebo nimi zriadených organizácií). Napriek tomu sa termín „štátna cesta“ (v českom znení „státní silnice“) v rokoch 1949 až 1961 podľa zákona č. 147/1949 Zb. vzťahoval nie na všetky cesty patriace štátu, ale len na tie pozemné komunikácie, ktoré boli do roku 1949 klasifikované ako štátne cesty, krajinské cesty, vicinálne cesty a okresné cesty {{#tag:ref| Pozri aj poznámku pod čiarou ku kapitole Terminológia v článku [[cesta (stavba)]].|group=pozn}}. V decembri 1961 nadobudol účinnosť súčasný cestný zákon (zákon č. 135/1961 Zb.) a s ním aj nová terminológia, t. j. namiesto termínu „štátna cesta“ bol použitý termín „(automobilová) cesta“ (v českom znení „silnice“). V roku 1991 sa vlastníkom miestnych komunikácií stali namiesto štátu obce (porov. zákon č. 138/1991 Zb.) a v roku 1996 vlastníkom niektorých ciest samosprávne kraje. V roku 1996 bol termín „(automobilová) cesta“ v cestnom zákone nahradený termínom „cesta“ a ostal v ňom dodnes (podrobnejšie pozri v článku [[cesta (stavba)]]). <ref>zákon č. 147/1949 Zb.; zákon č. 147/1949 Sb.</ref><ref>zákon č. 135/1961 Zb. (znenie z rokov 1961 – 1996, znenie z roku 2017); zákon č. 135/1961 Sb. (znenie z roku 1961)</ref><ref>zákon č. 138/1991 Zb </ref>. Od roku 1961 sa už termín „štátna cesta“ v právnych predpisoch nepoužíva, možno ho teda už len chápať ako voľné slovné spojenie označujúce cestu vlastnenú či spravovanú štátom (napr. STN 73 6100 z roku 1999 hovorí o „štátnej cestnej komunikácii“ ako cestnej komunikácii vlastnenej štátom, pričom cestná komunikácia zahŕňa aj pojem cesta <ref> STN 73 6100, dostupné online [http://www.cdb.sk/sk/cestna-siet-SR/Charakteristika-a-rozdelenie.alej] </ref>), prípadne ojedinele ako synonymum cesty v užšom zmysle <ref>PETROVSKÝ, Alexander. Slovník železničnej prepravnej prevádzky. [Diel] 1, Technická základňa. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1969. S. 44. (Poznámka: V čase, keď táto kniha vyšla už cestný zákon 8 rokov používal termín iný, a to „automobilová cesta“)</ref>.
Od konca 40. rokov 20. stor. do roku 1991 veľkú väčšinu pozemných komunikácií vlastnil a spravoval štát (spravoval ich prostredníctvom ministerstva, národných výborov alebo nimi zriadených organizácií). Napriek tomu sa termín „štátna cesta“ (v českom znení „státní silnice“) v rokoch 1949 až 1961 podľa zákona č. 147/1949 Zb. vzťahoval nie na všetky cesty patriace štátu, ale len na tie pozemné komunikácie, ktoré boli do roku 1949 klasifikované ako štátne cesty, krajinské cesty, vicinálne cesty a okresné cesty {{#tag:ref| Pozri aj poznámku pod čiarou ku kapitole Terminológia v článku [[cesta (stavba)]].|group=pozn}}. V decembri 1961 nadobudol účinnosť súčasný cestný zákon (zákon č. 135/1961 Zb.) a s ním aj nová terminológia, t. j. namiesto termínu „štátna cesta“ bol použitý termín „(automobilová) cesta“ (v českom znení „silnice“). V roku 1991 sa vlastníkom miestnych komunikácií stali namiesto štátu obce (porov. zákon č. 138/1991 Zb.) a v roku 2004 vlastníkom niektorých ciest samosprávne kraje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=S-EPI|titul=416/2001 Z. z. Zákon o prechode niektorých orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky {{!}} Aktuálne znenie|url=http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-416|dátum prístupu=2017-08-27|vydavateľ=Zákony pre ľudí|jazyk=sk}}</ref> V roku 1996 bol termín „(automobilová) cesta“ v cestnom zákone nahradený termínom „cesta“ a ostal v ňom dodnes (podrobnejšie pozri v článku [[cesta (stavba)]]). <ref>zákon č. 147/1949 Zb.; zákon č. 147/1949 Sb.</ref><ref>zákon č. 135/1961 Zb. (znenie z rokov 1961 – 1996, znenie z roku 2017); zákon č. 135/1961 Sb. (znenie z roku 1961)</ref><ref>zákon č. 138/1991 Zb </ref>. Od roku 1961 sa už termín „štátna cesta“ v právnych predpisoch nepoužíva, možno ho teda už len chápať ako voľné slovné spojenie označujúce cestu vlastnenú či spravovanú štátom (napr. STN 73 6100 z roku 1999 hovorí o „štátnej cestnej komunikácii“ ako cestnej komunikácii vlastnenej štátom, pričom cestná komunikácia zahŕňa aj pojem cesta <ref> STN 73 6100, dostupné online [http://www.cdb.sk/sk/cestna-siet-SR/Charakteristika-a-rozdelenie.alej] </ref>), prípadne ojedinele ako synonymum cesty v užšom zmysle <ref>PETROVSKÝ, Alexander. Slovník železničnej prepravnej prevádzky. [Diel] 1, Technická základňa. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1969. S. 44. (Poznámka: V čase, keď táto kniha vyšla už cestný zákon 8 rokov používal termín iný, a to „automobilová cesta“)</ref>.


== Poznámky ==
== Poznámky ==

Verzia z 10:15, 27. august 2017

Štátna cesta má na Slovensku tieto významy:

  • v rokoch 1854 – 1949: každá pozemná komunikácia spravovaná štátom (v rokoch 1877 – 1928 možno okrem župných ciest; v rokoch 1939 – 1949 okrem krajinských ciest a vicinálnych ciest)
  • v rokoch 1949 – 1961 (ojedinele aj neskôr): cesta v užšom zmysle (t. j. pozemná komunikácia okrem diaľnice, miestnej komunikácie a účelovej komunikácie),
  • od roku 1961: cesta vlastnená či spravovaná štátom.

Dejinný vývoj

Prehľad typov pozemných komunikácií v Uhorsku (a Rakúsku) pozri v poznámke pod čiarou: [pozn 1]. V rámci tohto uhorského systému ciest bola od roku 1854 „štátna cesta“ (iné názvy: hradská, štátna silnica; po maďarsky.: államút) jednoducho cesta spravovaná štátom. Encyklopédia Slovenska v hesle cesty (nie však v hesle cestná sieť) uvádza, že od roku 1877 a aj po roku 1890 uhorský (a potom pár rokov aj česko-slovenský) štát (konkrétne ministerstvo) spravoval nielen cesty nazývané „štátne cesty“, ale aj cesty nazývané „župné cesty“. V texte príslušného uhorského zák. článku č. I/1890 o verejných cestách a mýtach sa však naopak výslovne uvádza, že župné cesty spravovali municípiá (t.j. spravidla župy), nie štát. Bez ohľadu na to, kto župné cesty spravoval, platí, že župné cesty boli v Česko-Slovensku v roku 1928 premenované na krajinské cesty a ich správu prevzala Slovenská krajina (malá časť župných ciest bola preklasifikovaná na štátne cesty). Počas prvej slovenskej republiky správu krajinských ciest prevzal štát (a župy dostali do správy vicinálne cesty). Po skončení druhej svetovej vojny bol viac-menej obnovený systém spred vojny (správu vicinálnych ciest ale prevzal štát). Summa summarum teda v rokoch 1854 – 1939 výraz „štátne cesty“ označoval jednoducho pozemné komunikácie spravované štátom (podľa Encyklopédie Slovenska v rokoch 1877 - 1928 okrem župných ciest) a v rokoch 1939 – 1949 pozemné komunikácie spravované štátom okrem (v niektorých rokoch) krajinských ciest a vicinálnych ciest. [2][3][4][5][6][7]

Od konca 40. rokov 20. stor. do roku 1991 veľkú väčšinu pozemných komunikácií vlastnil a spravoval štát (spravoval ich prostredníctvom ministerstva, národných výborov alebo nimi zriadených organizácií). Napriek tomu sa termín „štátna cesta“ (v českom znení „státní silnice“) v rokoch 1949 až 1961 podľa zákona č. 147/1949 Zb. vzťahoval nie na všetky cesty patriace štátu, ale len na tie pozemné komunikácie, ktoré boli do roku 1949 klasifikované ako štátne cesty, krajinské cesty, vicinálne cesty a okresné cesty [pozn 2]. V decembri 1961 nadobudol účinnosť súčasný cestný zákon (zákon č. 135/1961 Zb.) a s ním aj nová terminológia, t. j. namiesto termínu „štátna cesta“ bol použitý termín „(automobilová) cesta“ (v českom znení „silnice“). V roku 1991 sa vlastníkom miestnych komunikácií stali namiesto štátu obce (porov. zákon č. 138/1991 Zb.) a v roku 2004 vlastníkom niektorých ciest samosprávne kraje.[8] V roku 1996 bol termín „(automobilová) cesta“ v cestnom zákone nahradený termínom „cesta“ a ostal v ňom dodnes (podrobnejšie pozri v článku cesta (stavba)). [9][10][11]. Od roku 1961 sa už termín „štátna cesta“ v právnych predpisoch nepoužíva, možno ho teda už len chápať ako voľné slovné spojenie označujúce cestu vlastnenú či spravovanú štátom (napr. STN 73 6100 z roku 1999 hovorí o „štátnej cestnej komunikácii“ ako cestnej komunikácii vlastnenej štátom, pričom cestná komunikácia zahŕňa aj pojem cesta [12]), prípadne ojedinele ako synonymum cesty v užšom zmysle [13].

Poznámky

  1. ↑ V Uhorsku existovali okrem štátnych ciest (iné názvy: hradská, štátna silnica; po maďarsky: államút) podľa zák. článku č. I z roku 1890 (ale sčasti už aj predtým) aj tieto ďalšie typy verejných pozemných komunikácií: župná cesta (iné názvy: municipálna cesta, municipálna silnica; po maďarsky: törvényhatósági út), prípojná cesta k železničnej stanici (iný názov: príjazdná cesta k železničnej stanici; maď. vasuti állomásokhoz vezető út), vicinálna cesta (iné názvy: obecná cesta, obecná dopravná cesta, vicinálka; maď. községi közlekedési út, vicinális út), obecná cesta (iné názvy: verejná poľná obecná cesta, verejná poľná cesta, čisto obecná cesta; maď. tisztán községi út, tisztán községi közdűlő út, községi közdűlő út) a verejná súkromná cesta (t. j. verejná cesta fyzickej osoby, obchodnej spoločnosti alebo družstva). V Česku a ostatnom Rakúsku bol systém pozemných komunikácií podobný, ale v detailoch odlišný: štátne cesty sa označovali aj ako erárne cesty alebo ríšske cesty (čes. erární silnice, říšská silnice; nem. Aerarialstraße, Reichsstraße), kategória prípojná cesta k železničnej stanici neexistovala, namiesto župných ciest boli krajinské cesty (zemská silnice; Landesstraße) a namiesto vicinálnych ciest boli okresné cesty (okresní silnice; Bezirksstraße). [1]
  2. ↑ Pozri aj poznámku pod čiarou ku kapitole Terminológia v článku cesta (stavba).

Zdroje

  1. ↑ Zdroje tejto poznámky sú rovnaké ako zdroja odseku hlavného textu, na ktorý sa vzťahuje
  2. ↑ cestná sieť, cesty. In: Encyklopédia Slovenska 1. zväzok A – D. Bratislava: Veda, 1977. s. 317, 317
  3. ↑ 1890. évi I. törvénycikk a közutakról és vámokról (v preklade: zákonný článok č. I z roku 1890 o verejných cestách a mýtach), dostupné online [1]
  4. ↑ Československo-XVII. Doprava In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 1. A – Č. Praha: Československý kompas, 1925. s. 1090
  5. ↑ MIKUŠA, J.: Poznámky k inkastrovaniu ciest na Slovensku, In: Zeměměričský věstník, XXVI. ročník, 5. 1. 1938, str. 6, dostupné online [2]
  6. ↑ PÖSTÉNYI, J.: Trnava – 1238-1939. Rada mesta Trnavy, 1938, S. 465 (citát: „Krajinské cesty (predtým župné cesty), ktoré boli prevzaté do správy Krajiny v roku 1928,...“)
  7. ↑ SNR 1945-1946, 15. schůze, část 4/12 (7. 2. 1946) [online]. psp.cz, [cit. 2017-06-22]. Dostupné online.
  8. ↑ S-EPI. 416/2001 Z. z. Zákon o prechode niektorých orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky | Aktuálne znenie [online]. Zákony pre ľudí, [cit. 2017-08-27]. Dostupné online.
  9. ↑ zákon č. 147/1949 Zb.; zákon č. 147/1949 Sb.
  10. ↑ zákon č. 135/1961 Zb. (znenie z rokov 1961 – 1996, znenie z roku 2017); zákon č. 135/1961 Sb. (znenie z roku 1961)
  11. ↑ zákon č. 138/1991 Zb
  12. ↑ STN 73 6100, dostupné online [3]
  13. ↑ PETROVSKÝ, Alexander. Slovník železničnej prepravnej prevádzky. [Diel] 1, Technická základňa. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1969. S. 44. (Poznámka: V čase, keď táto kniha vyšla už cestný zákon 8 rokov používal termín iný, a to „automobilová cesta“)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Štátna_cesta_(Slovensko)&oldid=6542816“