Samopal vzor 58

Samopal vzor 58
Samopal vzor 58V (verzia so sklopnou ramennou opierkou)
Typ:	útočná puška
Miesto pôvodu:	ČSSR
História služby
V službe:	1958 - súčasnosť
Používaná:	Pozri Používatelia
História výroby
Konštruktér:	Jiří Čermák a kol.
Navrhnuté:	1958 – 1963
Vyrobené:	1963 -
Počet vyrobených kusov:	cca 920 000 kusov
Varianty:	Pozri Varianty
Základné údaje
Hmotnosť:	2,91 kg (nenabitá) 3,59 kg (nabitá)
Dĺžka:	845 mm
Dĺžka hlavne:	390 mm
Šírka:	57 mm
Výška:	255 mm (so zásobníkom)
Typ náboja:	7,62 × 39 mm
Kaliber:	7,62
Úsťová rýchlosť strely:	705 m/s
Kadencia:	800 rán/min
Účinný dostrel:	300 m
Maximálny dostrel:	2800 m
Zásobovanie muníciou:	schránkový zásobník (30 nábojov)

Samopal vzor 58 (skrátene Sa vz. 58) je útočná puška československej výroby, používaná na ničenie živej sily a ľahko obrnených cieľov. Je základnou zbraňou pechoty slovenskej a českej armády.

Napriek tomu, že je to útočná puška, býva označovaná ako samopal, pretože v čase vzniku nebol termín útočná puška zaužívaný.

Vznik a vývoj

V Československej ľudovej armáde viacero typov osobných zbraní a typov nábojov. Boli používané pušky vz. 52 (kalibru 7,62 × 45 mm), resp. vz. 52/57 (kalibru 7,62 × 39 mm), ktoré boli síce výkonné, ale boli ťažké a mali veľký spätný ráz, čo znemožňovalo paľbu dávkou. Okrem nich bol používaný Samopal vz. 24 a vz. 26, ktoré boli malé a ľahké, avšak mali krátky účinný dostrel. Preto bola potrebná zbraň s oboma vlastnosťami. Preto sa začalo s vývojovým programom na útočnú pušku.

Po druhej svetovej vojne sa na území československej republiky, nachádzala vo veľkých počtoch nemecká útočná puška StG 44. Jej kladné hodnotenie vojenských odborníkov podporil vývoj tzv. ťažkého samopalu vlastnej konštrukcie v Československu, od počiatku 50 rokoch.   

Od toho obdobia vzniklo niekoľko konštrukcií od mnohých popredných zbrojných konštruktérov v Česku. Určitý prechod na útočné pušky bol pokusný samopal ZK 467 ráže 9x19 mm Luger, vyvinutý v rokoch 1950-51. Aj keď šlo o samopal s pištoľovou muníciou, jeho konštrukcia slúžila na overenie nového typu uzamykania záveru, ktorý sa neskôr využil práve pri útočných puškách.

V roku 1951 bola zadaná požiadavka na vývoj útočnej pušky na puškový náboj 7,62x45 mm.  Medzitým bolo vyrobených päť prototypov útočnej pušky :

• ČZ 515 - konštruktér Jiří Čermák zo zbrojovky Strakonice ho skonštruoval z niektorých dielov pušky vz.52, taktiež samopal využíval uzamknutý záver. Bohužiaľ prepadol kvôli vysokému rozptylu striel v terči, z dôvodu vysokých vibrácií medzi puzdrom zbrane a pažbou.

  

  Prvý prototyp utočnej pušky J. Čermáka

• ČZ 522 - bola vylepšená konštrukcia samopalu ČZ 515. Zbraň už mala nielen obmedzený počet lisovaných dielov, ale puzdro bolo pevne priskrutkovane k pažbe a teda rozptyl spôsobený vibráciami bol minimálny. Samopal najnovšie využíval princíp odberu plynu z hlavne na piest, toto konštrukčné vylepšenie silno ovplyvnilo vývoj samopalu vz.58. Samopal mal možnosť paľby pre jednotlivými nábojmi a dávkou. Zbraň využívala zásobník z guľometu vz.52, tak ako aj ostatne prototypy.

• ZK 503 - Samopal skonštruoval zbrojár z Konstrukty Praha Jiři Koucký. Táto útočná puška bola riešená na princípu krátkeho záklzu v hlavni, to znamená že hlaveň a záver sú spojené po výstrele tesne, až dovtedy, kým strela neopusti hlaveň. Hlaveň aj záver boli uložené do puzdra z lisovaného plechu. Veľkou nevýhodou a dôvod prečo samopal prepadol bola nepresná streľba pri krátkych dávkach.
• ZB 530 - Túto útočnú pušku navrhol a skonštruoval Václav Holek z Konstrukty Brno. Išlo o dosť nekonvenčnú zbraň, skoro futuristického vzhľadu. Konštrukčne vychádzala z ľahkého guľometu vz.52, avšak konštrukcia nápadne pripomínala systém Bull-pup. Zásobník sa na zbraň nasadzoval zhora, a skladala sa z hlavne vloženej do spojeného puzdra, záverového mechanizmu a plechového puzdra s pažbou, mieridlá boli kvôli zásobníku vyosené vľavo. Pracovala na základe odberu plynu z hlavne ako to bolo u ČZ 522. Zbraň sa potýkala s mnohými problémami ktoré už Holek nestihol vyriešiť, keďže 13.decembra 1954 náhle umiera, a projekt zbrane dostal Jiří Čermák.

Vylepšený prototyp Čermákovej pušky

Od 9. do 18. júna 1954 prebiehali firemné skúšky všetkých zbraní (okrem ČZ 515). Testy vyvrcholili trvanlivostnou skúškou 15. júla.  Skúšky boli nádejné, ale pre všetky zbrane nevyhovujúce. Komisia nariadila rekonštrukciu typov ZK 503 a ZB 530 do júla 1955. Práce na ČZ 522 komisia zastavila. Zároveň komisia rozhodla o odoslaní všetkých troch typov na testy do ZSSR, výsledky sa zhodovali zo štátnymi skúškami. Avšak aj naďalej prebiehali požadované úpravy zbraní. Ktoré však náhle ukončila správa o zastavenia vývoja, keďže sa očakával prechod na nový typ sovietskeho náboja 7,62x39 vz.43, o ktorom zbrojári nevedeli nič. Na konci roku 1955 boli všetky projekty zastavené v prospech novej útočnej pušky vz.58 ktorú vyvíjal Jiří Čermák. Návrh mal krycí názov „Projekt Koště“ (Metla). Prvá skúška prebehla v ZSSR 29.oktobra 1957 za osobnej účasti konštruktéra. Behom skúšiek sa vyskytli drobné aj závažne nedostatky, po ich odstránení prebehli aj doplňujúce vojskové skúšky. Na jar roku 1958 boli všetky skúšky úspešne dokončene, a toho roku dostal výrobný podnik súhlas k výrobe overovacej série samopalu, oficiálne zavedeného ako 7,62 mm Samopal vz.58 P a V. Podstatné uzly konštrukcie sú chránené čs. patenty. Sám vedúci skupiny Čermák dostal v máji 1960 za konštrukciu samopalu štátnu cenu. Skupina Čermák, Novotný, Jakubec a Vystrčil sa po ukončení úlohy rozišli za inými prácami.

Prototyp utočnej pušky J. Kouckého

Tvorcovia boli v určitých konštrukčných prvkoch inšpirovaní puškami Sturmgewehr 44, AK-47 a samozrejme aj svojími poznatkami z predchozích projektou. Vzor 58 síce vyzerá ako AK-47, ale podobný je len vzhľadom. Vnútorný mechanizmus má úplne odlišný. Vzor 58 je oproti AK-47 ľahší a kratší. Nevýhodou ale je, že má viacej súčiastok.

Zbraň bola zavedená do armády v roku 1958. Napriek svojmu veku má vďaka kvalitnej konštrukcii stále dostačujúce vlastnosti. Je porovnateľná s AK-47, spoľahlivá, vydrží v zlých podmienkach ako napr. vo vode, piesku, blate a v mraze.

Prototyp utočnej pušky V.Holka

Bodák vz.58

Bol skonštruovaný spolu s puškou a skoro súčasne sa rozbehla aj výroba bodáku pre túto útočnú pušku. Prvú dodávku dostali vojaci začiatkom roku 1960. Bodák bol skonštruovaný tak aby sa dal použiť nielen ako bodná zbraň na puške, ale aby bola použiteľná ako ručná zbraň všade tam, kde situácia neumožňuje nasadenia bodáku na samopal. Každý vojak mal teda aj vlastný útočný nôž. Čepeľ je štíhla a pevná so stredovým hrotom a krátkym falošným ostrím, obojstranne odľahčená žliabkom. Rukoväť je z druhej polovice mierne sklonený z dôvodu pohodlnejšej manipulácie. V chrbte rukoväte je drážka na uchytenie k hlavni pušky. Bodák sa nasadzuje smerom od strelca, až do zacvaknutia západky tlačítka. Tlačítko je umiestnene na ľavej strane záštity.

V priebehu rokov sa bodák vyrábal vo viacerých variantoch. Všetky varianty mali tie isté rozmery, líšili sa iba prevedením detailov, ako napríklad materiál strienok. Najstaršie prevedenie ma strienky z bukového dreva, asi dva roky od začiatku výroby sa materiál zmenil na bukovú drevotriesku pojenú formaldehydovým rôsolom. Takéto strienky sa lepili epoxidovým lepidlom, často sa však stavalo že odpadávali a tak sa na rukoväť strienky prinitovali najčastejšie dvoma nitmi, ale sú aj varianty s jedným alebo troma nitmi. Ďalej na starších verziách chýba tzv. záštita v tvare nosu. Novšie verzie ňou disponujú. K ďalšej výrobnej zmene došlo po tom ako sa zistilo že sa strienky v bojových podmienkach lámu v mieste kde končila rukoväť, z toho dôvodu bola rukoväť predlžená o 5 mm cez konce strienok.

Zvláštny typ bodáku potom tvoria tzv. darovacie verzie. Tie vychádzali priamo z konštrukcie, a boli najčastejšie chromovane či niklovane, vložene do podstavca z bukového či orechového dreva. Takéto bodáky nemali drážku, tlačítko či západky na uchytenie na pušku. Boli leštené a často sa na podstavec  pridávali štítky s venovaním.

Bodáky boli  vyrábané presným odlievaním, a dohotovené trieskovým obrábaním. Tie boli chránené oxidačným čiernením. Bodáky dostávali vojaci nenabrúsené z dôvodu bezpečnosti, k ich nabrúseniu malo dôjsť pri vojnovom konflikte.

Pochva bodáku je celokožená, zošitá z troch vrstiev kože a pri hrote zosílená o jednu vrstvu z každej strany. Zošitie je istené šiestimi nitmi, závesné pútko je prišité šikmo k pochve, a teda na opasku zviera  40 stupňový uhol. Bodák je v pochve istený remienkom s prevliekacím nitom. Armádny regulovčíci či hradná stráž mala pochvy z bielej lakovanej kože. Chemické vojsko malo pochvu zo zeleného gumového plátna, táto úprava je nutná z dôvodu lahšej dekontaminácie.

Bodáky používala samozrejme Československá ľudová armáda, ale aj SNB a Ľudové Milície. Okrem toho sa vyvážali do krajín ako Kuba, Cyprus či Eritrea. Bodáky sa vyvážali spolu so samopalmi ako komplet.

Bodák vz.58

Varianty

• Samopal vz. 58 P (pechotný) - s pevnou pažbou
• Samopal vz. 58 V (výsadkový,pre osádku vozidiel) - so sklopnou ramennou opierkou
• Samopal vz. 58 Pi - s bočnou lištou na upevnenie zameriavacieho infraďalekohľadu NSP-2, tlmičom plameňa a dvojnožkou upevňovacou na nosič mušky (miesto bodáku)
• Samopal vz. 58 VG-70 - projekt s podvesným granatometom VG-70, ktorí tvoril so zbraňou jeden celok.
• AP-67 - projekt samopalu určeneho na vývoz do zahraničia. Úprava spočívala v preražovaní na náboj 7,62x51 NATO.
• EZ B - projekt študia bull-pup utočnej pušky z roku 1975, na zaklade konštrukcie samopalu vz.58
• Kleč - projekt lahkého gulometu z roku 1979. Od samopalu vz.58 sa lišila dlhšiou hlavňou a odlišnou pažbou.

Používatelia

Ženista slovenskej armády v Iraku, používajúci Samopal vz. 58 V
autor: Tech. Sgt. Dawn M. Price (USAF)

Samopal vzor 58 sa pôvodne používal ako štandardná zbraň pechoty (variant Vz. 58 P), tankistov a výsadkárov (Vz. 58 V) v Česko-slovenskej ľudovej armáde. Po rozpade Česko-Slovenska prešla zbraň do základnej výbavy slovenskej a českej armády. V Armáde Českej republiky bude postupne nahradzovaná útočnou puškou CZ 805 Bren A1. Samopal vzor 58 používajú aj indické špeciálne jednotky, potom indonézska, angolská, líbyjská armáda a mnohé ďalšie.

Bývalé štáty

• Česko-Slovensko - štandardná zbraň pechoty (od roku 1958)

Súčasné štáty

• Afganistan
• Angola
• Cyprus
• Česko - štandardná zbraň pechoty, postupne sa nahrádza útočnou puškou CZ 805
• Kuba
• Eritrea
• Etiópia
• Guatemala
• Guinea
• India
• Irak
• Líbya
• Mozambik
• Slovensko - štandardná zbraň pechoty, od novembra 2010 hlavná nosená zbraň Polície SR a Pohotovostných oddielov PZ
• Somálsko
• Tanzánia

Zdroje

• Fencl, J., 2013, "Slavní českoslovenští zbranaři." Mladá fronta, Praha, ISBN 978-80-204-2421-1
• Dubánek, M., 2011, "Od bodáku po tryskáče." Mladá fronta, Praha, ISBN 978-80-204-2515-7
• Beneš, Z.,K., 2008, "Bodák pro samopal vz. 58." Spolek přátel československého opevnění, Brno, ISBN 80-86463-26-5

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Samopal vzor 58