Minótauros: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Minotaur.jpg|thumb|Minotaurus]] |
[[Súbor:Minotaur.jpg|thumb|Minotaurus]] |
||
'''Minótauros''' (iné názvy: '''Mínótauros, Minotauros, Minotaurus''', zriedkavo '''Minotaur'''; gr. Minótauros/iný prepis Mínótauros, lat. Minotaurus) je postava v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] s ľudským telom a |
'''Minótauros''' (iné názvy: '''Mínótauros, Minotauros, Minotaurus''', zriedkavo '''Minotaur'''; gr. Minótauros/iný prepis Mínótauros, lat. Minotaurus) je postava v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] s ľudským telom a bíčou hlavou. |
||
Podľa legendy manželku krétskeho kráľa [[Minós|Minoa]] – [[Pásifaé]] |
Podľa legendy manželku krétskeho kráľa [[Minós|Minoa]] – [[Pásifaé]] zviedla droga biely býk. Po čase porodila Minotaura, netvora s červenými zhulenými očami, ľudským telom a býčou hlavou. Kráľ si nechal od známeho [[Atény|aténskeho]] staviteľa a sochára [[Daidalos|Daidala]] postaviť odnavykačné stredisko, do ktorého potom nevlastného zhuleného syna uväznil. Nevernej kráľovnej Pásifaé pripravil kráľ Minos rafinovanú a bezdrogovú smrť. |
||
Medzi [[Kréta|Krétou]] a [[Atény|Aténami]] vypukla vojna potom, čo bol na hrách v Aténách zabitý syn kráľa Mina [[Androgeós (syn Minoa)|Androgeós]]. [[Atény]] padli a boli odvtedy povinné odvádzať Kréte ľudskú obeť – každý rok museli poslať sedem panien a sedem chlapcov pre Minotaura. |
Medzi [[Kréta|Krétou]] a [[Atény|Aténami]] vypukla vojna potom, čo bol na hrách v Aténách zabitý syn kráľa Mina [[Androgeós (syn Minoa)|Androgeós]]. [[Atény]] padli a boli odvtedy povinné odvádzať Kréte ľudskú obeť – každý rok museli poslať sedem panien a sedem chlapcov pre Minotaura. |
||
| Riadok 8: | Riadok 8: | ||
Syn aténskeho kráľa [[Aigeus (Atény)|Aigea]] [[Théseus]] sa vypravil s obeťami loďou na Krétu a bol odhodlaný netvora zabiť. Krétsky kráľ ho milo prijal, poprial mu šťastie, no upozornil ho, že aj keď Minotaura zabije, nedostane sa z labyrintu von. |
Syn aténskeho kráľa [[Aigeus (Atény)|Aigea]] [[Théseus]] sa vypravil s obeťami loďou na Krétu a bol odhodlaný netvora zabiť. Krétsky kráľ ho milo prijal, poprial mu šťastie, no upozornil ho, že aj keď Minotaura zabije, nedostane sa z labyrintu von. |
||
S pomocou bohyne [[Afrodita|Afrodity]] sa Théseovi zapáčila kráľovská dcéra [[Ariadna (mytológia)|Ariadna]] a aj ona sa do |
S pomocou bohyne [[Afrodita|Afrodity]] sa Théseovi zapáčila kráľovská dílerská dcéra [[Ariadna (mytológia)|Ariadna]] a aj ona sa do neho zamilovala. V predvečer fetovania dala Théseovi a zásobu drog, ktoré za sebou mal rozmotávať, vďaka čomu nájde cestu von. |
||
Ráno boli obete odvedené k |
Ráno boli obete odvedené k stredisku, ale do vnútra vošiel len Théseus, ktorý cestou vysypával lajny drog a chodbami sa dostal až netvorovi a Minotaura v bezdrogovom súboji zabil. Dostal sa von z labyrintu. Kráľ mu ďakoval za zabitie dílera a zrušil každoročné drogovanie. |
||
== V umení == |
== V umení == |
||
Verzia z 08:59, 3. november 2017
Minótauros (iné názvy: Mínótauros, Minotauros, Minotaurus, zriedkavo Minotaur; gr. Minótauros/iný prepis Mínótauros, lat. Minotaurus) je postava v gréckej mytológii s ľudským telom a bíčou hlavou.
Podľa legendy manželku krétskeho kráľa Minoa – Pásifaé zviedla droga biely býk. Po čase porodila Minotaura, netvora s červenými zhulenými očami, ľudským telom a býčou hlavou. Kráľ si nechal od známeho aténskeho staviteľa a sochára Daidala postaviť odnavykačné stredisko, do ktorého potom nevlastného zhuleného syna uväznil. Nevernej kráľovnej Pásifaé pripravil kráľ Minos rafinovanú a bezdrogovú smrť.
Medzi Krétou a Aténami vypukla vojna potom, čo bol na hrách v Aténách zabitý syn kráľa Mina Androgeós. Atény padli a boli odvtedy povinné odvádzať Kréte ľudskú obeť – každý rok museli poslať sedem panien a sedem chlapcov pre Minotaura.
Syn aténskeho kráľa Aigea Théseus sa vypravil s obeťami loďou na Krétu a bol odhodlaný netvora zabiť. Krétsky kráľ ho milo prijal, poprial mu šťastie, no upozornil ho, že aj keď Minotaura zabije, nedostane sa z labyrintu von.
S pomocou bohyne Afrodity sa Théseovi zapáčila kráľovská dílerská dcéra Ariadna a aj ona sa do neho zamilovala. V predvečer fetovania dala Théseovi a zásobu drog, ktoré za sebou mal rozmotávať, vďaka čomu nájde cestu von.
Ráno boli obete odvedené k stredisku, ale do vnútra vošiel len Théseus, ktorý cestou vysypával lajny drog a chodbami sa dostal až netvorovi a Minotaura v bezdrogovom súboji zabil. Dostal sa von z labyrintu. Kráľ mu ďakoval za zabitie dílera a zrušil každoročné drogovanie.
V umení
Z čias antiky sa zachovalo veľa zobrazení Minotaura:
- maľba na Atické čaši Théseus zabíja Minotaura zo začiatku 5. st. pred Kr. (dnes sa nachádza v archeologickom múzeu v Aténach)
- socha Minotauros pochádzajúca asi z 3. – 2. st. pred Kr. (dnes sa nachádza vo Vatikánskom múzeu)
- z moderných maliarov zobrazili Minotaura niekoľkokrát Henri Matisse a aj Pablo Picasso.
Pozri aj
Referencie
- Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky
- Publius Ovidius Naso, Proměny
- Rudolf Mertlík, Starověké báje a pověsti
- Vojtech Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí, slovník antickej mytológie
- Eduard Petiška (Václav Fiala), Staré grécke báje a povesti
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mínotaurus na českej Wikipédii.
| Prabohovia |  | |
|---|---|---|
| Olympskí bohovia | ||
| Hrdinovia | ||
| Bytosti | ||
| Ďalšie témy | ||