Jozef Psotka: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
gmnazia
Human. (diskusia | príspevky)
2 541 editací
Revízia 6578006 používateľa 178.143.90.45 (diskusia) bola vrátená
Riadok 13: Riadok 13:
Narodil sa a mladosť prežil v Košiciach, potom bol asistentom na Katedre elektrotechnológie [[Elektrotechnická fakulta SVŠT|Elektrotechnickej fakulty]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|SVŠT]] v Bratislave.
Narodil sa a mladosť prežil v Košiciach, potom bol asistentom na Katedre elektrotechnológie [[Elektrotechnická fakulta SVŠT|Elektrotechnickej fakulty]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|SVŠT]] v Bratislave.


Už ako 15{{--}}16 ročný gymnazista začal chodiť do [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]. Pritiahli ho tam košickí horolezci. Veľmi rýchlo si osvojil zásady horolezectva. Väčšinou v tom čase chodil sám. Počas krátkych pobytov v Tatrách vypomáhal pri záchranných akciách. Patril do tretej generácie Kubínovej lezeckej školy v Košiciach. Na horolezectvo ho naviedol spolužiak z gmnázia a jeho prvá horolezecká túra viedla na Cukrovú homoľu v [[Zádielska tiesňava|Zádielskej doline]]. Netúžil objavovať nové cesty v horách. V jeho horolezeckom kalendári nie je viac ako 25 prvovýstupov a z nich 15 bolo urobených v zime. Svoj prvý urobil v roku [[1950]] v severnej stene [[Kôpky|Kôpok]]. Od roku [[1955]] do roku [[1964]], kedy urobil svoj posledný prvovýstup, vyliezol aj opakovane desiatky horolezeckých ciest, ktoré nikdy neboli ľahké.<br/>
Už ako 15{{--}}16 ročný gymnazista začal chodiť do [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]. Pritiahli ho tam košickí horolezci. Veľmi rýchlo si osvojil zásady horolezectva. Väčšinou v tom čase chodil sám. Počas krátkych pobytov v Tatrách vypomáhal pri záchranných akciách. Patril do tretej generácie Kubínovej lezeckej školy v Košiciach. Na horolezectvo ho naviedol spolužiak z gymnázia a jeho prvá horolezecká túra viedla na Cukrovú homoľu v [[Zádielska tiesňava|Zádielskej doline]]. Netúžil objavovať nové cesty v horách. V jeho horolezeckom kalendári nie je viac ako 25 prvovýstupov a z nich 15 bolo urobených v zime. Svoj prvý urobil v roku [[1950]] v severnej stene [[Kôpky|Kôpok]]. Od roku [[1955]] do roku [[1964]], kedy urobil svoj posledný prvovýstup, vyliezol aj opakovane desiatky horolezeckých ciest, ktoré nikdy neboli ľahké.<br/>
Už ako 22 ročný bol ako československý reprezentant vo francúzskych Alpách. Zdolal viacero vrcholov, medzi iným v roku [[1967]] [[Alpy|alpský]] [[Matterhorn]] [[Walter Bonatti|Bonattiho]] cestou. Počas výpravy v roku [[1965]] na Hindúkuš dosiahol svoje prvé výškové rekordy. Ďalšie nasledovali vo vysnívaných Himalájach. Na prvú osemtisícovku vystúpil v roku [[1981]]. Vtedy vystúpil na tretí najvyšší vrchol Zeme - [[Káčaňdžunga|Káčaňdžungu]]. Potom nasledovali ďalšie výpravy.
Už ako 22 ročný bol ako československý reprezentant vo francúzskych Alpách. Zdolal viacero vrcholov, medzi iným v roku [[1967]] [[Alpy|alpský]] [[Matterhorn]] [[Walter Bonatti|Bonattiho]] cestou. Počas výpravy v roku [[1965]] na Hindúkuš dosiahol svoje prvé výškové rekordy. Ďalšie nasledovali vo vysnívaných Himalájach. Na prvú osemtisícovku vystúpil v roku [[1981]]. Vtedy vystúpil na tretí najvyšší vrchol Zeme - [[Káčaňdžunga|Káčaňdžungu]]. Potom nasledovali ďalšie výpravy.


Verzia z 20:24, 8. november 2017

Jozef Psotka
slovenský horolezec
Jozef Psotka
Narodenie12. február 1934
Košice, Slovensko
Úmrtie16. október 1984 (50 rokov)
Mount Everest, Nepál
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jozef Psotka

Jozef Psotka (* 12. február 1934, Košice – † 16. október 1984, Mount Everest, Nepál) bol slovenský horolezec, vo svojej dobe najstarší človek, ktorý dosiahol vrchol Mount Everestu bez kyslíkového prístroja.

Životopis

Narodil sa a mladosť prežil v Košiciach, potom bol asistentom na Katedre elektrotechnológie Elektrotechnickej fakulty SVŠT v Bratislave.

Už ako 15 – 16 ročný gymnazista začal chodiť do Vysokých Tatier. Pritiahli ho tam košickí horolezci. Veľmi rýchlo si osvojil zásady horolezectva. Väčšinou v tom čase chodil sám. Počas krátkych pobytov v Tatrách vypomáhal pri záchranných akciách. Patril do tretej generácie Kubínovej lezeckej školy v Košiciach. Na horolezectvo ho naviedol spolužiak z gymnázia a jeho prvá horolezecká túra viedla na Cukrovú homoľu v Zádielskej doline. Netúžil objavovať nové cesty v horách. V jeho horolezeckom kalendári nie je viac ako 25 prvovýstupov a z nich 15 bolo urobených v zime. Svoj prvý urobil v roku 1950 v severnej stene Kôpok. Od roku 1955 do roku 1964, kedy urobil svoj posledný prvovýstup, vyliezol aj opakovane desiatky horolezeckých ciest, ktoré nikdy neboli ľahké.
Už ako 22 ročný bol ako československý reprezentant vo francúzskych Alpách. Zdolal viacero vrcholov, medzi iným v roku 1967 alpský Matterhorn Bonattiho cestou. Počas výpravy v roku 1965 na Hindúkuš dosiahol svoje prvé výškové rekordy. Ďalšie nasledovali vo vysnívaných Himalájach. Na prvú osemtisícovku vystúpil v roku 1981. Vtedy vystúpil na tretí najvyšší vrchol Zeme - Káčaňdžungu. Potom nasledovali ďalšie výpravy.

Osudnou sa mu stala výprava na Mount Everest. Na jeho vrchol vystúpili ako prví Slováci bez kyslíka 15. októbra 1984 Zoltán Demján a Jozef Psotka. Vystúpil s nimi šerpa Ang Rita. Počas návratu sa Psotka od svojich spoločníkov oddelil a po vyše 1 000-metrovom páde do Západného kotla zahynul.[1]

Horolezecké expedície

  • 1965 - I. československá expedícia Hindúkuš 65. Členmi expedície boli aj slovenskí horolezci Jozef Psotka, Ivan Gálfy a Ivan Urbanovič. Pod vedením Vladimíra Šedivého vystúpili československí horolezci na 17 dovtedy nezlezených vrcholov Hindukúšu, z nich 7 presahovalo 6 000 m n. m..
  • 1967 - II. československá expedícia Hindúkuš 67 do oblasti Tirič Miru. Horolezci urobili druhý výstup na hlavný vrchol Tirič Miru, (7 708 m n. m.). Ivan Gálfy s Ivanom Urbanovičom urobili prvovýstup na Tirič West I., (7 487 m n. m.). Vedúcim expedície bol Vladimír Šedivý. Vo výprave boli Ján Červinka, Ivan Gálfy, Miroslav Jaškovský, Radovan Kuchař, M. Matras, Jozef Psotka, Ivan Urbanovič.
  • 1969 - Expedícia do pakistanskej časti Hindúkušu. Výpravu viedol Tibor Šurka. Jozef Psotka, J. Zaťko a Ivan Fiala vystúpili na panenský vrchol Bajpaš-Zom, (6 700 m n. m.). Pomenovali ho Bratislava. Na hlavný cieľ výpravy, tretí najvyšší kopec Hindukúšu, Istor-o-nal, (7 398 m n. m.), vystúpili Jozef Psotka, M. Mareš a o dva dni neskôr Jozef Zaťko a Ivan Fiala.
  • 1971 - II. československá expedícia na Nangá parbat, ktorú viedol Ivan Gálfy. Na vrchol vystúpili Ivan Fiala a Michal Orolin cestou Hermanna Buhla. Bol to v poradí druhý výstup. Počas pobytu členovia expedície vystúpili na vrchol Rakiotského štítu, (7 070 m n. m.) a urobili dva prvovýstupy na predvrchol Nanga Parbatu, (7 910 m n. m.) a JV vrchol Nanga Parbatu, (7 530 m n. m.). Vo výprave boli filmári Miroslav Filip a František Dostál, horolezci Miroslav Jaškovský, Jozef Koršala, Milan Kriššák, Arno Puškáš, Ivan Urbanovič st., Ivan Dieška, Ivan Fiala, Jozef Psotka, Michal Orolín, Gejza Haak, Martin Mladoň, Ľudovít Záhoranský a lekár Bohumil Kosmák.
  • 1976 - II. čsl. expedícia na Makalu. Viedol ju Ivan Gálfy. Na vrchol vystúpili 24. mája prvovýstupom JZ pilierom Milan Kriššák, Karol Schubert a Španiel J. Camprubi. Karol Schubert pri zostupe zahynul. Vo výprave boli horolezci Zdeněk Brabec, Jan Červinka, Ivan Fiala, Milan Kriššák, Miloslav Neumann, Michal Orolin, Leopold Páleníček, Jozef Psotka, Igor Novák, Miroslav Pelc, Vladimír Petrík, Karel Schubert, Sylva Talla, lekári Jaromír Wolf a Leoš Chládek, filmári František Dostál a Vladimír Ondruš.
  • 1981 - Expedícia do Himalájí pod vedením Ivana Gálfyho. Na Káčaňdžungu severnou stenou Japonskou cestou vystúpili Ľudovít Záhoranský a Jozef Psotka. Vo výprave boli lekár Igor Miko, horolezci Andrej Belica, Jozef Just, J. Obuch, František Piaček, J. Porvazník, Jozef Psotka, Vladimír Tatarka, P. Valovič, Ľudovít Záhoranský, Marián Zaťko, Jarýk Stejskal a filmári František Dostál a Ján Piroh.
  • 1984 - Výprava na najvyšší vrchol zeme Mount Everest. Na vrchol vystúpili 15. októbra JZ stenou Poľskou cestou bez kyslíku Zoltán Demján, Jozef Psotka a Šerpa Ang Rita. Jozef Psotka počas zostupu zahynul. Expedíciu viedol František Kele, jej členmi boli Zoltán Demján, Vicent Dubeň, Ivan Fiala, Jozef Just, Vladimír Launer, R. Mock, Michal Orolín, Vladimír Petrík, Pavol Pochylý, J. Porvazník, Jozef Psotka, Marián Šajnoha, Ľudovít Záhoranský, z Čiech Zdeněk Brabec, Miloslav Neumann, vo výprave boli Jaroslav Oršula, Milan Skladaný a M. Šimunič – lekár a filmári M. Matis a M. Končok.[2][3][4]

Referencie

  1. ↑ ANDRÁŠI, Július. Jozef Psotka. Vysoké Tatry, 1991, roč. XXX., čís. 6.
  2. ↑ Expedície
  3. ↑ História expedícií
  4. ↑ Jozef Psotka na Evereste

Externé odkazy

Portal Košický portál
Športový portál
Biografický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jozef_Psotka&oldid=6578015“