Charles Thomson Rees Wilson: Rozdiel medzi revíziami
výmena foto |
dBez shrnutí editace |
||
| Riadok 10: | Riadok 10: | ||
|Miesto úmrtia = [[Edinburgh]], [[Škótsko]] |
|Miesto úmrtia = [[Edinburgh]], [[Škótsko]] |
||
}} |
}} |
||
'''Charles Thomson Rees Wilson''' ([[14. február]] [[1869]] – [[15. november]] [[1959]]) bol [[Škótsko|škótsky]] [[fyzik]]. V roku [[1927]] získal [[Nobelova cena za fyziku| |
'''Charles Thomson Rees Wilson''' ([[14. február]] [[1869]] – [[15. november]] [[1959]]) bol [[Škótsko|škótsky]] [[fyzik]]. V roku [[1927]] získal [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cenu]] za vypracovanie metódy zviditeľnenia dráh elektricky nabitých častíc pomocou kondenzovaných pár. |
||
==Životopis== |
==Životopis== |
||
| Riadok 19: | Riadok 19: | ||
Od roku [[1895]] sa venoval štúdiu atmosférickej elektriny. Po objave rádioaktivity sa zaoberal rádioaktivitou dážďa a snehu, čo ho doviedlo k výskumu kondenzácie pár. Jeho následný objav hmlovej komory v roku [[1912]] znamenal prielom do pozorovacích techník elementárnych častíc, takže stopy dráh týchto častíc šlo zviditeľniť a vyfotografovať. Na jeho počesť sa toto zariadenie podnes nazýva [[Hmlová komora|Wilsonova hmlová komora]]. |
Od roku [[1895]] sa venoval štúdiu atmosférickej elektriny. Po objave rádioaktivity sa zaoberal rádioaktivitou dážďa a snehu, čo ho doviedlo k výskumu kondenzácie pár. Jeho následný objav hmlovej komory v roku [[1912]] znamenal prielom do pozorovacích techník elementárnych častíc, takže stopy dráh týchto častíc šlo zviditeľniť a vyfotografovať. Na jeho počesť sa toto zariadenie podnes nazýva [[Hmlová komora|Wilsonova hmlová komora]]. |
||
Komora pomáha registrovať a pozorovať stopy dráh ionizovaných častíc a ich analýzou stanoviť [[hmotnosť]], [[elektrický náboj]] a energiu častíc. V komore je udržovaná vrstva nasýtených pár kvapaliny, spravidla [[etanol]]u alebo [[propyletanol]]u. Jej princíp spočíva v tom, že ionizujúce častice vytvárajú pri svojom pohybe plynným prostredím komory ióny, ktoré sa stávajú kondenzačnými jadrami presýtených pár a tým sa zviditeľní. |
Komora pomáha registrovať a pozorovať stopy dráh ionizovaných častíc a ich analýzou stanoviť [[hmotnosť]], [[elektrický náboj]] a energiu častíc. V komore je udržovaná vrstva nasýtených pár kvapaliny, spravidla [[etanol]]u alebo [[propyletanol]]u. Jej princíp spočíva v tom, že ionizujúce častice vytvárajú pri svojom pohybe plynným prostredím komory ióny, ktoré sa stávajú kondenzačnými jadrami presýtených pár a tým sa zviditeľní. Pozorovateľ vidí v mieste preletu častice bielu hmlovú stopu. Neskôr [[Donald Glaser]] vytvoril ďalšiu úpravu tejto komory, tzv. bublinkovú komoru, v ktorej sa stopy častíc zobrazujú pomocou bubliniek v kvapaline. |
||
Vzal si Jessie Fraserovú v roku [[1908]] a mali spolu 4 deti. Umrel blízko [[Edinburgh]]u v rodinnom kruhu. |
Vzal si Jessie Fraserovú v roku [[1908]] a mali spolu 4 deti. Umrel blízko [[Edinburgh]]u v rodinnom kruhu. |
||
Verzia z 16:58, 15. november 2017
| Charles Thomson Rees Wilson | |
 škótsky fyzik | |
| Narodenie | 14. február 1869 Midlothian, Škótsko |
|---|---|
| Úmrtie | 15. november 1959 (90 rokov) Edinburgh, Škótsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Charles Thomson Rees Wilson |
Charles Thomson Rees Wilson (14. február 1869 – 15. november 1959) bol škótsky fyzik. V roku 1927 získal Nobelovu cenu za vypracovanie metódy zviditeľnenia dráh elektricky nabitých častíc pomocou kondenzovaných pár.
Životopis
Na univerzite v Manchesteri vyštudoval zoológiu, botaniku a geológiu, na univerzite v Cambridgi potom fyziku a chémiu. Pracoval v Cavendishovom laboratóriu aj v observatóriu pre výskum Slnka. Roku 1925 sa stal profesorom fyziky na univerzite v Cambridgi.
Od roku 1895 sa venoval štúdiu atmosférickej elektriny. Po objave rádioaktivity sa zaoberal rádioaktivitou dážďa a snehu, čo ho doviedlo k výskumu kondenzácie pár. Jeho následný objav hmlovej komory v roku 1912 znamenal prielom do pozorovacích techník elementárnych častíc, takže stopy dráh týchto častíc šlo zviditeľniť a vyfotografovať. Na jeho počesť sa toto zariadenie podnes nazýva Wilsonova hmlová komora.
Komora pomáha registrovať a pozorovať stopy dráh ionizovaných častíc a ich analýzou stanoviť hmotnosť, elektrický náboj a energiu častíc. V komore je udržovaná vrstva nasýtených pár kvapaliny, spravidla etanolu alebo propyletanolu. Jej princíp spočíva v tom, že ionizujúce častice vytvárajú pri svojom pohybe plynným prostredím komory ióny, ktoré sa stávajú kondenzačnými jadrami presýtených pár a tým sa zviditeľní. Pozorovateľ vidí v mieste preletu častice bielu hmlovú stopu. Neskôr Donald Glaser vytvoril ďalšiu úpravu tejto komory, tzv. bublinkovú komoru, v ktorej sa stopy častíc zobrazujú pomocou bubliniek v kvapaline.
Vzal si Jessie Fraserovú v roku 1908 a mali spolu 4 deti. Umrel blízko Edinburghu v rodinnom kruhu.
Literatúra
- Asimov's Biographical Encyclopedia of Science and Technology, Isaac Asimov, 2nd ed., Doubleday & C., Inc., ISBN 0-385-17771-2.
- Lubomír Sodomka, Magdalena Sodomková, Nobelovy ceny za fyziku, Praha : SET OUT, 1997. ISBN 80-902058-5-2