Molpír: Rozdiel medzi revíziami
nadpis |
typo gram |
||
Riadok 96: | Riadok 96: | ||
'''Molpír''' je vrch ({{mnm|354|w}}) nad obcou [[Smolenice]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a [[pravek]]é aj [[Slovania|slovanské]] [[hradisko (archeológia)|hradisko]] na tomto vrchu. |
'''Molpír''' je vrch ({{mnm|354|w}}) nad obcou [[Smolenice]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a [[pravek]]é aj [[Slovania|slovanské]] [[hradisko (archeológia)|hradisko]] na tomto vrchu. |
||
Na vrchu Molpír nad [[Smolenice|Smolenicami]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] sa približne v [[6. storočie pred |
Na vrchu Molpír nad [[Smolenice|Smolenicami]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] sa približne v [[6. storočie pred Kr.|šiestom storočí pred Kr.]] (staršia [[železná doba]] – [[halštatská doba]]) na rozlohe 12{{--}}{{ha|14|m|w}} rozprestieralo veľké [[hradisko (archeológia)|hradisko]]. Skladalo sa z troch [[nádvorie|nádvorí]] chránených valmi. Impozantné [[opevnenie]] bolo postavené z voľne kladeného [[Kameň|kamenia]], spevnené [[násyp]]mi a [[drevo|drevenými]] [[konštrukcia]]mi. Našli sa tu základy [[veža|veží]], opevnených [[brána|brán]] a okrúhla [[bašta]]. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavaný rad obytných drevených [[zrub]]ov. Na najlepšie chránenom, hornom nádvorí, „akropole“, boli tiež rady [[terasa|terás]] s obydliami. Nachádzalo sa tu aj [[Kult]]ové miesto, ktorého miesto bolo vytesané do [[skala|skaly]] (202 x {{m|6|m|w}}). V ňom boli tri [[obetisko|obetiská]] (ohniská), pri nich [[lebka]] a kosti asi dvojročného [[dieťa]]ťa, rozbité mesiačikovité a [[geometria|geometrické]] [[idol]]y. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Zistili sa stopy po vyspelej remeselnej výrobe a spracovávaní [[železo|železa]] a [[bronz]]u. |
||
[[Ekonomika]] [[osada|osady]] bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva |
[[Ekonomika]] [[osada|osady]] bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva nástroje, [[zbraň|zbrane]], [[nôž|nože]]), odlievaní bronzu (tégliky), výrobe kamenných [[žarnov]]ov, ale zdá sa, že najdôležitejšou bola výroba nití a tkanín, na čom sa zakladal obchod obyvateľov hradiska. Kontakt s vyspelým juhovýchodoalpským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, [[jantár]]ové a [[sklo|sklené]] [[perla|perly]] i napodobneniny bronzových nádob v [[Keramika|keramike]]. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 ľudí. [[Hradisko]] na styku [[kalenderberská kultúra|kalenderberskej]] a [[lužická kultúra|lužickej kultúry]] bolo zničené niekedy začiatkom 6. storočia pred Kr. |
||
Zánik hradiska súvisí s množstvom [[kov]]ových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, |
Zánik hradiska súvisí s množstvom [[kov]]ových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, ale jedinou [[obeť]]ou vojenského konfliktu, ktorú doložil archeologický výskum, bol obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z [[východ]]u, ale pravdepodobne vzájomné konflikty domácich skupín, súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou [[kočovník]]ov v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]], označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé [[predmet]]y zdobené odlišným [[štýl]]om, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska. |
||
== Molpírska povesť == |
|||
K miestu sa viaže aj jedna veľmi stará povesť, ktorá parafrázovanie znie nejak takto: ''Pred dávnymi časmi sa na vrchu Molpír usadili Veľkí učitelia, ktorí sa rozhodli vzdelávať ľudí. Vybudovali spoločne mesto a žili vo vzájomnej zhode. Veľkí učitelia sa však báli „bytostí z neba“, preto budovali podzemné chodby. Jedného dňa sa objavilo obrovské svietiace mesto a na Molpíre zavládla panika. Z neba pršali žiariace gule, ktoré vybuchovali. Všetko bolo zničené, nezostal kameň na kameni a život sa sem už nikdy nevrátil. Kto tam neskôr vstúpil, vypadali mu zuby, vlasy a vo veľkých bolestiach umrel. Či sa niekomu podarilo katastrofu prežiť, sa nevie.'' |
K miestu sa viaže aj jedna veľmi stará povesť, ktorá parafrázovanie znie nejak takto: ''Pred dávnymi časmi sa na vrchu Molpír usadili Veľkí učitelia, ktorí sa rozhodli vzdelávať ľudí. Vybudovali spoločne mesto a žili vo vzájomnej zhode. Veľkí učitelia sa však báli „bytostí z neba“, preto budovali podzemné chodby. Jedného dňa sa objavilo obrovské svietiace mesto a na Molpíre zavládla panika. Z neba pršali žiariace gule, ktoré vybuchovali. Všetko bolo zničené, nezostal kameň na kameni a život sa sem už nikdy nevrátil. Kto tam neskôr vstúpil, vypadali mu zuby, vlasy a vo veľkých bolestiach umrel. Či sa niekomu podarilo katastrofu prežiť, sa nevie.'' |
||
Verzia z 10:19, 26. november 2017
Hradisko Molpír (Molpír) | |
Hradisko | |
Vrch Molpír, pohľad od kostola
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trnavský |
Okres | Trnava |
Mesto | Smolenice |
Súradnice | 48°30′39″S 17°25′25″V / 48,510861°S 17,423539°V |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
Pred r. 2002[1] | |
- názov | Hradisko Molpír |
ÚZPF[2] | |
- číslo | 1013/1 |
- dátum zápisu | 17. 9. 1963 |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Molpír je vrch (354 m n. m.) nad obcou Smolenice v Malých Karpatoch a praveké aj slovanské hradisko na tomto vrchu.
Na vrchu Molpír nad Smolenicami v Malých Karpatoch sa približne v šiestom storočí pred Kr. (staršia železná doba – halštatská doba) na rozlohe 12 – 14 ha rozprestieralo veľké hradisko. Skladalo sa z troch nádvorí chránených valmi. Impozantné opevnenie bolo postavené z voľne kladeného kamenia, spevnené násypmi a drevenými konštrukciami. Našli sa tu základy veží, opevnených brán a okrúhla bašta. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavaný rad obytných drevených zrubov. Na najlepšie chránenom, hornom nádvorí, „akropole“, boli tiež rady terás s obydliami. Nachádzalo sa tu aj Kultové miesto, ktorého miesto bolo vytesané do skaly (202 x 6 m). V ňom boli tri obetiská (ohniská), pri nich lebka a kosti asi dvojročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité a geometrické idoly. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Zistili sa stopy po vyspelej remeselnej výrobe a spracovávaní železa a bronzu.
Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva nástroje, zbrane, nože), odlievaní bronzu (tégliky), výrobe kamenných žarnovov, ale zdá sa, že najdôležitejšou bola výroba nití a tkanín, na čom sa zakladal obchod obyvateľov hradiska. Kontakt s vyspelým juhovýchodoalpským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, jantárové a sklené perly i napodobneniny bronzových nádob v keramike. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 ľudí. Hradisko na styku kalenderberskej a lužickej kultúry bolo zničené niekedy začiatkom 6. storočia pred Kr.
Zánik hradiska súvisí s množstvom kovových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, ale jedinou obeťou vojenského konfliktu, ktorú doložil archeologický výskum, bol obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z východu, ale pravdepodobne vzájomné konflikty domácich skupín, súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou kočovníkov v Karpatskej kotline, označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé predmety zdobené odlišným štýlom, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.
Molpírska povesť
K miestu sa viaže aj jedna veľmi stará povesť, ktorá parafrázovanie znie nejak takto: Pred dávnymi časmi sa na vrchu Molpír usadili Veľkí učitelia, ktorí sa rozhodli vzdelávať ľudí. Vybudovali spoločne mesto a žili vo vzájomnej zhode. Veľkí učitelia sa však báli „bytostí z neba“, preto budovali podzemné chodby. Jedného dňa sa objavilo obrovské svietiace mesto a na Molpíre zavládla panika. Z neba pršali žiariace gule, ktoré vybuchovali. Všetko bolo zničené, nezostal kameň na kameni a život sa sem už nikdy nevrátil. Kto tam neskôr vstúpil, vypadali mu zuby, vlasy a vo veľkých bolestiach umrel. Či sa niekomu podarilo katastrofu prežiť, sa nevie.
Referencie
- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
Externé zdroje
- V. Furmánek, A. Ruttkay, S. Šiška.: Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava. 1991
- Smolenice.com Molpir
- Smolenice - Molpír