Japončina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
000000
Značky: vulgarizmy; slang vizuálny editor
Luppus (diskusia | príspevky)
Revízia 6587488 používateľa 87.197.81.129 (diskusia) bola vrátená
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox jazyk
<img alt="Google" height="92" id="hplogo" src="/images/branding/googlelogo/2x/googlelogo_color_272x92dp.png" srcset="/images/branding/googlelogo/1x/googlelogo_color_272x92dp.png 1x, /images/branding/googlelogo/2x/googlelogo_color_272x92dp.png 2x" style="padding-top:109px" width="272" onload="window.lol&amp;amp;&amp;amp;lol()">{{Infobox jazyk
| Názov = Japončina
| Názov = Japončina
| Natívny názov = 日本語, nihongo
| Natívny názov = 日本語, nihongo
Riadok 24: Riadok 24:
[[File:Nihongo ichiran 01-converted.svg|right|thumb|[[kana (písma)|Kana]]]]
[[File:Nihongo ichiran 01-converted.svg|right|thumb|[[kana (písma)|Kana]]]]


'''Japončina''' (日本語, {{Audio|ja-nihongo.ogg|''Nihongo''}}) – alebo pre tých, ktorí ju považujú za viacero jazykov, '''japonské jazyky''' – je [[Jazyk (lingvistika)|jazyk]] z jazykovej skupiny [[japonsko-rjúkjuské jazyky|japonsko-rjúkjuských jazykov]] (pre tých, ktorí považujú [[rjúkjuština|rjúkjuštinu]] za nárečie japončiny, je japončina [[izolovaný jazyk]]).
== PísK. ==

=== Rod 5 a číslo 22 ===
Jazyk používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v [[Japonsko|Japonsku]], ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je [[aglutinácia|aglutinujúci jazyk]] s prvkami [[flexia|flexie]]. Integrálnou súčasťou japončiny je [[keigo]] – systém zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter [[japonci|japonskej spoločnosti]]. Pomocou [[slovesné tvary|slovesných tvarov]] a špecifickej [[slovná zásoba|slovnej zásoby]] sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového [[akcent]]u, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v [[8. storočie|8. storočí]].
:

== Písmo ==
{{Hlavný článok|Japonské písmo}}
{{Hlavný článok|Prepis z japonského písma do latinky}}

Systém zápisu japonského jazyka je pomerne komplikovaný. Pri zápise sa používajú tri druhy písma súčasne – čínske [[ideogram|znakové]] [[písmo]] (po japonsky [[kandži]]) a dva [[sylabár]]y (slabičné abecedy) zvané [[hiragana]] a [[katakana]]. Na zápis podstatných mien a koreňov slov sa používa písmo [[kandži]]. Častice a ohýbané koncovky slovies a prídavných mien sa zapisujú pomocou [[hiragana|hiragany]]. [[Katakana]] má funkciu našej ''kurzívy'' a najčastejšie sa ňou prepisujú slová cudzieho pôvodu, hlavne anglikanizmy.

[[Kandži]] sa na japonských ostrovoch začalo udomácňovať približne od 6. storočia po Kr. Grafémy hiragany a katakany vznikli v období [[Heian]] zrýchleným a zjednodušeným zápisom čínskych znakov. Hiragana sa niekedy nazýva aj 女手 – ženská ruka, pretože bola zo začiatku používaná výhradne ženami. Japonské slabičné abecedy súhrnne nazývame [[kana]] (仮名).

[[Prepis z japonského písma do latinky|Transkripcia japončiny pomocou latinky (po japonsky ''rómadži'')]] sa v modernom jazyku používa najmä v menách spoločností, v reklame a pri zápise do počítača.

Na zápis čísel sa používajú [[arabské číslice]], ale aj čínske znaky. S čínskymi číslicami sa možno najčastejšie stretnúť v ručne písanej korešpondencii a v japonských adresách.

== Slovná zásoba ==
Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Počet výpožičiek z [[čínština|čínštiny]] alebo slov vytvorený na čínskom základe tvorí okolo 60 % celkovej slovnej zásoby. Od neskorého [[19. storočie|19. storočia]] prebrala japončina aj nespočetné množstvo slov zo západných jazykov, najmä z [[angličtina|angličtiny]].

== Gramatika ==
=== Rod a číslo ===
V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. 学生 (študent) → 女子学生 (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr. 山 (hora) → 山々 (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon ''-tači'', ''-tomo'', ''-ra'', ''-gata'' atď.

Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou [[numeratív]]ov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nielen počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často nepravidelné.

:水をください。 Prosím si vodu.
:水を'''一杯'''ください。 Prosím si pohár vody.
:水を'''一本'''ください。 Prosím si fľašu vody.


{| class="wikitable" style="text-align:center; border-spacing:0px;border-collapse: collapse"
{| class="wikitable" style="text-align:center; border-spacing:0px;border-collapse: collapse"

Verzia z 08:47, 28. november 2017

Japončina
(日本語, nihongo)
ŠtátyJaponsko, Taiwan
RegiónVýchodná Ázia
Počet hovoriacichokolo 125 miliónov
KlasifikáciaJaponsko-rjúkjuské jazyky
  • Japončina
Písmojaponské písmo
  • kandži
  • kana (hiragana, katakana)
  • Postavenie
    Úradný jazykJaponsko Japonsko
    Jazykové kódy
    ISO 639-1ja
    ISO 639-2jpn
    ISO 639-3jpn
    Wikipédia
    Adresaja.wikipedia.org
    Pozri aj: JazykZoznam jazykov
    日本語 (nihongo) – japonský jazyk
    Kana

    Japončina (日本語, Prehrať Nihongo) – alebo pre tých, ktorí ju považujú za viacero jazykov, japonské jazyky – je jazyk z jazykovej skupiny japonsko-rjúkjuských jazykov (pre tých, ktorí považujú rjúkjuštinu za nárečie japončiny, je japončina izolovaný jazyk).

    Jazyk používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v Japonsku, ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je aglutinujúci jazyk s prvkami flexie. Integrálnou súčasťou japončiny je keigo – systém zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter japonskej spoločnosti. Pomocou slovesných tvarov a špecifickej slovnej zásoby sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového akcentu, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v 8. storočí.

    Písmo

    Bližšie informácie v hlavnom článku: Japonské písmo
    Bližšie informácie v hlavnom článku: Prepis z japonského písma do latinky

    Systém zápisu japonského jazyka je pomerne komplikovaný. Pri zápise sa používajú tri druhy písma súčasne – čínske znakové písmo (po japonsky kandži) a dva sylabáry (slabičné abecedy) zvané hiragana a katakana. Na zápis podstatných mien a koreňov slov sa používa písmo kandži. Častice a ohýbané koncovky slovies a prídavných mien sa zapisujú pomocou hiragany. Katakana má funkciu našej kurzívy a najčastejšie sa ňou prepisujú slová cudzieho pôvodu, hlavne anglikanizmy.

    Kandži sa na japonských ostrovoch začalo udomácňovať približne od 6. storočia po Kr. Grafémy hiragany a katakany vznikli v období Heian zrýchleným a zjednodušeným zápisom čínskych znakov. Hiragana sa niekedy nazýva aj 女手 – ženská ruka, pretože bola zo začiatku používaná výhradne ženami. Japonské slabičné abecedy súhrnne nazývame kana (仮名).

    Transkripcia japončiny pomocou latinky (po japonsky rómadži) sa v modernom jazyku používa najmä v menách spoločností, v reklame a pri zápise do počítača.

    Na zápis čísel sa používajú arabské číslice, ale aj čínske znaky. S čínskymi číslicami sa možno najčastejšie stretnúť v ručne písanej korešpondencii a v japonských adresách.

    Slovná zásoba

    Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Počet výpožičiek z čínštiny alebo slov vytvorený na čínskom základe tvorí okolo 60 % celkovej slovnej zásoby. Od neskorého 19. storočia prebrala japončina aj nespočetné množstvo slov zo západných jazykov, najmä z angličtiny.

    Gramatika

    Rod a číslo

    V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. 学生 (študent) → 女子学生 (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr. 山 (hora) → 山々 (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon -tači, -tomo, -ra, -gata atď.

    Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou numeratívov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nielen počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často nepravidelné.

    水をください。 Prosím si vodu.
    水を一杯ください。 Prosím si pohár vody.
    水を一本ください。 Prosím si fľašu vody.
    Základné numeratívy
    ľudia malé zvieratá veľké zvieratá podlhovasté cylindrické predmety poháre
    Základný tvar hito・人 hiki・匹 tó・頭 hon・本 hai・杯
    1 hitori・一人 ippiki・一匹 ittó・一頭 ippon・一本 ippai・一杯
    2 futari・二人 nihiki・二匹 nitó・二頭 nihon・二本 nihai・二杯
    3 sannin・三人 sanbiki・三匹 santó・三頭 sanbon・三本 sanbai・三杯
    4 jonin・四人 jonhiki・四匹 jontó・四頭 jonhon・四本 jonhai・四杯
    5 gonin・五人 gohiki・五匹 gotó・五頭 gohon・五本 gohai・五杯
    6 rokunin roppiki rokutó roppon roppai
    7 šičinin šičihiki šičitó nanahon nanahai
    8 hačinin happiki hattó happon happai
    9 kjúnin kjúhiki kjútó kjúhon kjúhai
    10 džúnin džuppiki džuttó džuppon džuppai

    Časy

    V japončine vo všeobecnosti rozlišujeme dva časy: minulý a neminulý.

    Slovosled

    Vetné vzťahy medzi vetnými členmi sa v japonskej vete určujú pomocou pádových častíc. Slovosled nie je pevný ako napríklad v angličtine, no vo väčšine prípadov platí konštrukcia: podmet + predmet + prísudok. V hovorenej japončine sa môžeme stretnúť aj s úplne opačným slovosledom. Podmet, podobne ako v slovenčine, býva často zamlčaný.


    Slovosled typu: podmet + predmet + prísudok. Príklad veta „Pán Tanaka je jablko.“ má v japončine slovosled:

    PODMET PREDMET PRÍSUDOK
    |pán Tanaka| |jablko| |je|

    Otázka sa tvorí pridaním opytovacej častice „ka“ na koniec vety.

    Príklad:

    Tanaka-san wa ringo o tabemasu. – Pán Tanaka je jablko/jablká.
    Tanaka-san wa ringo o tabemasu ka. – Je pán Tanaka jablko/jablká?
    田中さんはりんごを食べますか。

    Osobné zámená

    Jednotné číslo:

    JA

    わたくし(Kanji znak: 私) – používa sa pri formálnych rozhovoroch (číta sa WATAKUŠI)
    わたし(私) – používa sa pri bežnom rozhovore (číta sa WATAŠI)
    ぼく(僕) – používajú muži pri bežnom rozhovore (číta sa BOKU)

    TY

    あなた(貴方) – bežný rozhovor (hovorí sa osobám rovnako alebo nižšie postaveným; číta sa ANATA)
    きみ  – používajú hlavne muži medzi priateľmi (číta sa KIMI)

    ON

    かれ(彼) (číta sa KARE)

    ONA

    かのじょ(彼女) (číta sa KANODŽO)

    Množné číslo:

    MY

    わたくしたち(私たち) – formálna japončina (číta sa WATAKUŠITAČI)
    わたしたち(私たち) – bežná, my všetci vrátane Vás (číta sa WATAŠITAČI)
    わたしども(私ども) – my sami, nie Vy (číta sa WATAŠIDOMO)

    VY

    あなたがた(あなた方) – rovnako postavené osoby, nižšie postavené (číta sa ANATAGATA)
    きみたち  – rovnako postavené, nižšie, deti (číta sa KIMITAČI)

    ONI

    かれら(彼ら) – keď je aspoň 1 muž v skupine (číta sa KARERA)

    ONY

    かのじょたち(彼女たち) (číta sa KANODŽOTAČI)

    Číslovky

    Čísla napísané v kandži:
    0 – 零 rei
    1 – 一 iči
    2 – 二 ni
    3 – 三 san
    4 – 四 jon/ši
    5 – 五 go
    6 – 六 roku
    7 – 七 nana/šiči
    8 – 八 hači
    9 – 九 kjú/ku
    10 – 十 džú
    100 – 百 hjaku
    1 000 – 千 sen
    10 000 – 万 man (ičiman)
    1 000 000 – 百万 hjakuman
    10 000 000 – 千万 senman
    100 000 000 – 億 oku (ičioku)

    príklady:
    11 – džúiči
    12 – džúni
    19 – džúku
    20 – nidžú
    40 – jondžú
    91 – kjúdžúiči

    Pozri aj

    Iné projekty

    Externé odkazy