Ivan Zbíňovský: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikiodkazy
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram
Riadok 1: Riadok 1:
'''Ivan Zbíňovský''' [známy aj ako '''Ivan Zbiňovský'''] - (* 18?? [[Košťany nad Turcom]] ? - † [[1917]] ? [[Moskva]] ?) - bol málo známy, ale pre [[entomológia|entomológiu]] [[Slovensko|Slovenska]] významný amatérsky prírodovedec – [[entomológ]], (hlavne [[lepidopterológ]]), účtovník – obchodník, obchodný cestujúci a „mecenáš“ [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] a Kmeťovho múzea v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]].
'''Ivan Zbíňovský''' [známy aj ako '''Ivan Zbiňovský'''] (* 18?? [[Košťany nad Turcom]] ? – † [[1917]] ? [[Moskva]] ?) – bol málo známy, ale pre [[entomológia|entomológiu]] [[Slovensko|Slovenska]] významný amatérsky prírodovedec – [[entomológ]], (hlavne [[lepidopterológ]]), účtovník – obchodník, obchodný cestujúci a „mecenáš“ [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] a Kmeťovho múzea v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]].


== Život ==
== Život ==
Ivan Zbíňovský sa narodil v [[Košťany nad Turcom|Košťanoch nad Turcom]] v rodine Štefana Zbíňovského a matky Zuzany, rodenej Staričkovej v roku 18??. Pochádzal zo štyroch detí – synov, z ktorých jeden sa stal maliarom, ale následne ochorel na duševnú chorobu. Ďalší syn mal tiež nešťastný osud – svoj život ukončil pod kolesami vlaku. Nejstarší syn Aladár mal spočiatku ísť za učňa do hostinca do poľskej [[Poznaň|Poznane]], ale v roku [[1900]] rodina Zbíňovských odkúpila obchod vo [[Varšava|Varšave]], kde držali tovar, určený hlavne pre krajanov – [[Slováci|Slovákov]], hlavne Turčanov. Syn Aladár sa neskôr oženil s dievčaťom z obce [[Košťany nad Turcom|Košťany]] a tam je i pochovaný.
Ivan Zbíňovský sa narodil v [[Košťany nad Turcom|Košťanoch nad Turcom]] v rodine Štefana Zbíňovského a matky Zuzany, rodenej Staričkovej v roku 18??. Pochádzal zo štyroch detí – synov, z ktorých jeden sa stal maliarom, ale následne ochorel na duševnú chorobu. Ďalší syn mal tiež nešťastný osud – svoj život ukončil pod kolesami vlaku. Nejstarší syn Aladár mal spočiatku ísť za učňa do hostinca do poľskej [[Poznaň|Poznane]], ale v roku [[1900]] rodina Zbíňovských odkúpila obchod vo [[Varšava|Varšave]], kde držali tovar, určený hlavne pre krajanov – [[Slováci|Slovákov]], hlavne Turčanov. Syn Aladár sa neskôr oženil s dievčaťom z obce [[Košťany nad Turcom|Košťany]] a tam je i pochovaný.


Ivan Zbíňovský nepracoval dlho v obchode u rodičov. Po skončení základného vzdelania pôsobil ako účtovník v obchode s galantérnym tovarom u rodákov z [[Turiec (región)|Turca]] – Országovcov – pôvodom z [[Kláštor pod Znievom|Kláštora pod Znievom]]. Bol to veľmi vzdelaný a ambiciózny muž, neustále študoval a čítal. Mal veľmi dobré kontaky s profesormi z varšavských škôl, lekármi z nemocnice a neustále sa učil cudzie jazyky, na čo mal skutočne mimoriadny talent: ovládal slovenčinu, poľštinu, ruštinu, nemčinu, maďarčinu, japonštinu a španielčinu. Dokonca zo [[Španielsko|Španielska]] si objednával vedecké knihy, lebo sa zaoberal [[okultizmus|okultizmom]] a hvezdárstvom. Vlastnil tiež rôzne mapy vesmíru. Prostredníctvom príslušníkov z vrstiev inteligencie sa dostal do kontaku i s poľskou šľachtou. Často sa večer táto spoločnosť miestnych vzdelancov stretávala u Zbíňovských doma, pričom im matka Zuzana často varievala halušky. Financie pre Ivana Zbíňovského nemali cenu, preto stále „smrdel grošom“. Peniaze, ktoré zarobil, alebo dostal od svojho brata Aladára ihneď minul za [[motýle]], alebo knihy. Pracoval v obchode Országovcov, kde viedol výrobu kožených predmetov: peňaženiek, tašiek a pod. Ivan Zbiňovský bol „nepokojná duša“. Hocikedy si zmyslel, že odchádza na nejakú cestu. Zbalil si veci a „zmizol“ z domu. Za niekoľko týždňov prišiel pozdrav z [[Kanárske ostrovy|Kanárských ostrovov]], [[Španielsko|Španielska]], [[Portugalsko|Portugalska]], [[Ekvádor|Ecuadoru]] a pod. Portugalský prezident mu dal v tom čase plnú moc na budovanie kávových plantáží v Ecuádore. Dlho býval z domu preč a potom sa vždy vrátil s bohatými zbierkami nových exotických [[motýle|motýľov]]. Tieto zbieral už do svojho detstva a preparoval zbierku pre vznikajúce [[Slovenské národné múzeum]]. Mal veľa priateľov – zberateľov nielen v [[Poľsko|Poľsku]], ale i v cudzine. Poznal sa takmer so všetkými významnými zberateľmi [[hmyz|hmyzu]] v tom období.
Ivan Zbíňovský nepracoval dlho v obchode u rodičov. Po skončení základného vzdelania pôsobil ako účtovník v obchode s galantérnym tovarom u rodákov z [[Turiec (región)|Turca]] – Országovcov – pôvodom z [[Kláštor pod Znievom|Kláštora pod Znievom]]. Bol to veľmi vzdelaný a ambiciózny muž, neustále študoval a čítal. Mal veľmi dobré kontaky s profesormi z varšavských škôl, lekármi z nemocnice a neustále sa učil cudzie jazyky, na čo mal skutočne mimoriadny talent: ovládal slovenčinu, poľštinu, ruštinu, nemčinu, maďarčinu, japonštinu a španielčinu. Dokonca zo [[Španielsko|Španielska]] si objednával vedecké knihy, lebo sa zaoberal [[okultizmus|okultizmom]] a hvezdárstvom. Vlastnil tiež rôzne mapy vesmíru. Prostredníctvom príslušníkov z vrstiev inteligencie sa dostal do kontaku i s poľskou šľachtou. Často sa večer táto spoločnosť miestnych vzdelancov stretávala u Zbíňovských doma, pričom im matka Zuzana často varievala halušky. Financie pre Ivana Zbíňovského nemali cenu, preto stále „smrdel grošom“. Peniaze, ktoré zarobil, alebo dostal od svojho brata Aladára ihneď minul za [[motýle]], alebo knihy. Pracoval v obchode Országovcov, kde viedol výrobu kožených predmetov: peňaženiek, tašiek a pod. Ivan Zbiňovský bol „nepokojná duša“. Hocikedy si zmyslel, že odchádza na nejakú cestu. Zbalil si veci a „zmizol“ z domu. Za niekoľko týždňov prišiel pozdrav z [[Kanárske ostrovy|Kanárských ostrovov]], [[Španielsko|Španielska]], [[Portugalsko|Portugalska]], [[Ekvádor|Ecuadoru]] a pod. Portugalský prezident mu dal v tom čase plnú moc na budovanie kávových plantáží v Ecuádore. Dlho býval z domu preč a potom sa vždy vrátil s bohatými zbierkami nových exotických [[motýle|motýľov]]. Tieto zbieral už do svojho detstva a preparoval zbierku pre vznikajúce [[Slovenské národné múzeum]]. Mal veľa priateľov – zberateľov nielen v [[Poľsko|Poľsku]], ale i v cudzine. Poznal sa takmer so všetkými významnými zberateľmi [[hmyz]]u v tom období.


Spolupracoval hlavne s bohatým poľským továrnikom Friedrichom Pulzom, ktorý mal vo [[Varšava|Varšave]] fabriku na výrobu voňaviek a mydiel. S týmto si [[motýle]] často vymieňal a Pulz chcel od neho kúpiť i celú jeho zbierku, ale Zbíňovský je nepredal, napriek tomu, že mu dával obrovskú sumu (vraj 30 000 rubľov za jednu škatuľu exotických motýľov), pretože Zbíňovský povedal, že ju buduje pre svoj – slovenský národ.
Spolupracoval hlavne s bohatým poľským továrnikom Friedrichom Pulzom, ktorý mal vo [[Varšava|Varšave]] fabriku na výrobu voňaviek a mydiel. S týmto si [[motýle]] často vymieňal a Pulz chcel od neho kúpiť i celú jeho zbierku, ale Zbíňovský je nepredal, napriek tomu, že mu dával obrovskú sumu (vraj 30 000 rubľov za jednu škatuľu exotických motýľov), pretože Zbíňovský povedal, že ju buduje pre svoj – slovenský národ.
Pri budovaní jeho zbierky mu pomáhali aj chlapci, ktorí pracovali v ich obchode. Za každý chytený exemplár ich odmenil, preto sa mu podarilo vybudovať aj veľmi slušnú zbierku zástupcov európskej motýlej fauny. [[Motýle]] každoročne prinášala do [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] jeho matka, ktorá chodievala na Turiec, kde nosila darčeky a navštevovala príbuzných v [[Košťany nad Turcom|Košťanoch]], [[Vrútky|Vrútkach]] a pod. Pôvodne panoval názor, že [[motýle]] prinášali do [[Turiec (región)|Turca]] olejkári, ale tento názor sa nepotvrdil.
Pri budovaní jeho zbierky mu pomáhali aj chlapci, ktorí pracovali v ich obchode. Za každý chytený exemplár ich odmenil, preto sa mu podarilo vybudovať aj veľmi slušnú zbierku zástupcov európskej motýlej fauny. [[Motýle]] každoročne prinášala do [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] jeho matka, ktorá chodievala na Turiec, kde nosila darčeky a navštevovala príbuzných v [[Košťany nad Turcom|Košťanoch]], [[Vrútky|Vrútkach]] a pod. Pôvodne panoval názor, že [[motýle]] prinášali do [[Turiec (región)|Turca]] olejkári, ale tento názor sa nepotvrdil.
Ivan Zbíňovský chcel poznať i oblasť [[Rusko|Ruska]], hlavne jeho východnú časť. Odcestoval do [[Vladivostok|Vladivostoku]] a tu pracoval v obchode I. A. Čurina, ktorý mal v tejto oblasti veľa filiálok. Tu sa Ivan stáva vedúcim galantérneho oddelenia a chodieval nakupovať tovar do [[Rakúsko-Uhorsko|Rakusko – Uhorska]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Nemecko|Nemecka]] a pod. Často navštevoval i francúzske továrne, pretože francúzske firmy sa snažli prostredníctvom neho získať viac odberateľov v Rusku. Ako obchodný agent sa z poverenia francúzskych obchodníkov dostal cez celú Áziu až do [[Japonsko|Japonska]].
Ivan Zbíňovský chcel poznať i oblasť [[Rusko|Ruska]], hlavne jeho východnú časť. Odcestoval do [[Vladivostok]]u a tu pracoval v obchode I. A. Čurina, ktorý mal v tejto oblasti veľa filiálok. Tu sa Ivan stáva vedúcim galantérneho oddelenia a chodieval nakupovať tovar do [[Rakúsko-Uhorsko|Rakusko – Uhorska]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Nemecko|Nemecka]] a pod. Často navštevoval i francúzske továrne, pretože francúzske firmy sa snažli prostredníctvom neho získať viac odberateľov v Rusku. Ako obchodný agent sa z poverenia francúzskych obchodníkov dostal cez celú Áziu až do [[Japonsko|Japonska]].
Ivan Zbíňovský sa oženil dosť neskoro. Vzal si veľmi mladú ženu, ktorá bola dcérou poľského šľachtica. Manželstvo sa mu však nevydarilo, namal ani žiadnych potomkov. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa Ivan prihlásil do ruskej armády, kde v 8. štábe pôsobil ako prekladateľ. V roku [[1917]] prevzal pri [[Moskva|Moskve]] fabriku na hračky, ktorá bola v tom čase jedinou v Rusku a patrila Országovcom, u ktorých Ivan pracoval i predtým.
Ivan Zbíňovský sa oženil dosť neskoro. Vzal si veľmi mladú ženu, ktorá bola dcérou poľského šľachtica. Manželstvo sa mu však nevydarilo, namal ani žiadnych potomkov. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa Ivan prihlásil do ruskej armády, kde v 8. štábe pôsobil ako prekladateľ. V roku [[1917]] prevzal pri [[Moskva|Moskve]] fabriku na hračky, ktorá bola v tom čase jedinou v Rusku a patrila Országovcom, u ktorých Ivan pracoval i predtým.
Ivan Zbíňovský dostal v tomto období zápal pľúc, ktorý mal u neho zlý priebeh. V čase, keď sa už necítil dobre, chcel ísť do Maríkovej na [[Slovensko|Slovensku]], kde mal príbuzných, ale to sa mu už nepodarilo, lebo zomrel. Pochovaný je v blízkosti [[Moskva|Moskvy]].
Ivan Zbíňovský dostal v tomto období zápal pľúc, ktorý mal u neho zlý priebeh. V čase, keď sa už necítil dobre, chcel ísť do Maríkovej na [[Slovensko|Slovensku]], kde mal príbuzných, ale to sa mu už nepodarilo, lebo zomrel. Pochovaný je v blízkosti [[Moskva|Moskvy]].


Jeho zbierka [[hmyz|hmyzu]] (prevažne exotických ale i európských [[motýle|motýľov]]) v počte 633 kusov v 48 škatuliach je t. č. uložená v Slovenskom národnom múzeu v Martine - [[Múzeum Andreja Kmeťa|Múzeu Andreja Kmeťa]]. Zbierku daroval múzeu v roku [[1913]]. Záznam o darovaní sa nachádza i v Časopise muzeálnej slovenskej spoločnosti, kde sa uvádza, že zbierku v počte cca 1200 kusov [[motýle|motýľov]], [[chrobáky|chrobákov]] a iného [[hmyz|hmyzu]] venoval múzeu Ivan Zbíňovský. Ďalší záznam o tomto dare je i v zápisnici XX. valného zhromaždenia Muzeálnej slovenskej spoločnosti zo dňa: 6. 8. [[1913]], kde sa uvádza, že táto zbierka je jedna z najkrajších ozdôb múzea. V múzeu Andreja Kmeťa v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] je iba jeho zbierka [[motýle|motýľov]]. [[Chrobáky]] a ostatné druhy exotického [[hmyz|hmyzu]] zostali v [[Slovenské národné múzeum|Slovenskom národnom múzeu]] v Bratislave.
Jeho zbierka [[hmyz]]u (prevažne exotických ale i európskych [[motýle|motýľov]]) v počte 633 kusov v 48 škatuliach je t. č. uložená v Slovenskom národnom múzeu v Martine – [[Múzeum Andreja Kmeťa|Múzeu Andreja Kmeťa]]. Zbierku daroval múzeu v roku [[1913]]. Záznam o darovaní sa nachádza i v Časopise muzeálnej slovenskej spoločnosti, kde sa uvádza, že zbierku v počte cca 1200 kusov [[motýle|motýľov]], [[chrobáky|chrobákov]] a iného [[hmyz]]u venoval múzeu Ivan Zbíňovský. Ďalší záznam o tomto dare je i v zápisnici XX. valného zhromaždenia Muzeálnej slovenskej spoločnosti zo dňa: 6. 8. [[1913]], kde sa uvádza, že táto zbierka je jedna z najkrajších ozdôb múzea. V múzeu Andreja Kmeťa v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] je iba jeho zbierka [[motýle|motýľov]]. [[Chrobáky]] a ostatné druhy exotického [[hmyz]]u zostali v [[Slovenské národné múzeum|Slovenskom národnom múzeu]] v Bratislave.


Ako píše RNDr. Vladimír Straka z Turčianského múzea Andreja Kmeťa: „svojou zbierkou si Ivan Zbíňovský v slovenskej muzeológii postavil svoj pomník“.
Ako píše RNDr. Vladimír Straka z Turčianského múzea Andreja Kmeťa: „svojou zbierkou si Ivan Zbíňovský v slovenskej muzeológii postavil svoj pomník“.
== Zdroje informácií o autorovi ==
== Zdroje informácií o autorovi ==
* Straka, V.: 1981, Entomologické zaujímavosti v zbierkach Turčianského múzea Andreje Kmeťa. Z minulosti a prítomnosti Turca, 5: 177 179.
* Straka, V.: 1981, Entomologické zaujímavosti v zbierkach Turčianského múzea Andreje Kmeťa. Z minulosti a prítomnosti Turca, 5: 177  179.
* Koleška, Z.: 1995, (Zbiňovský Ivan: 744 745). In: Seznam biografií československých entomologů (entomologové nežijíci) – 15. pokračování. Klapalekiana 31(Supplement), Praha: 564 775.
* Koleška, Z.: 1995, (Zbiňovský Ivan: 744  745). In: Seznam biografií československých entomologů (entomologové nežijíci) – 15. pokračování. Klapalekiana 31 (Supplement), Praha: 564  775.
* Okali, I. et al.: 1996, ''[[Slovník slovenských zoológov a zoológov so vzťahmi k územiu Slovenska]]''. 131.
* Okali, I. et al.: 1996, ''[[Slovník slovenských zoológov a zoológov so vzťahmi k územiu Slovenska]]''. 131.
* Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Zbíňovský Ivan“: (internet).
* Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Zbíňovský Ivan“: (internet).
Riadok 27: Riadok 27:


Nie je známe, že by bol publikoval niektoré [[entomológia|entomologické]] články, prípadne iné – prírodovedne zamerané práce.
Nie je známe, že by bol publikoval niektoré [[entomológia|entomologické]] články, prípadne iné – prírodovedne zamerané práce.



{{DEFAULTSORT:Zbíňovský, Ivan}}
{{DEFAULTSORT:Zbíňovský, Ivan}}

Verzia z 10:49, 1. december 2017

Ivan Zbíňovský [známy aj ako Ivan Zbiňovský] (* 18?? Košťany nad Turcom ? – † 1917 ? Moskva ?) – bol málo známy, ale pre entomológiu Slovenska významný amatérsky prírodovedec – entomológ, (hlavne lepidopterológ), účtovník – obchodník, obchodný cestujúci a „mecenáš“ Slovenského národného múzea a Kmeťovho múzea v Martine.

Život

Ivan Zbíňovský sa narodil v Košťanoch nad Turcom v rodine Štefana Zbíňovského a matky Zuzany, rodenej Staričkovej v roku 18??. Pochádzal zo štyroch detí – synov, z ktorých jeden sa stal maliarom, ale následne ochorel na duševnú chorobu. Ďalší syn mal tiež nešťastný osud – svoj život ukončil pod kolesami vlaku. Nejstarší syn Aladár mal spočiatku ísť za učňa do hostinca do poľskej Poznane, ale v roku 1900 rodina Zbíňovských odkúpila obchod vo Varšave, kde držali tovar, určený hlavne pre krajanov – Slovákov, hlavne Turčanov. Syn Aladár sa neskôr oženil s dievčaťom z obce Košťany a tam je i pochovaný.

Ivan Zbíňovský nepracoval dlho v obchode u rodičov. Po skončení základného vzdelania pôsobil ako účtovník v obchode s galantérnym tovarom u rodákov z Turca – Országovcov – pôvodom z Kláštora pod Znievom. Bol to veľmi vzdelaný a ambiciózny muž, neustále študoval a čítal. Mal veľmi dobré kontaky s profesormi z varšavských škôl, lekármi z nemocnice a neustále sa učil cudzie jazyky, na čo mal skutočne mimoriadny talent: ovládal slovenčinu, poľštinu, ruštinu, nemčinu, maďarčinu, japonštinu a španielčinu. Dokonca zo Španielska si objednával vedecké knihy, lebo sa zaoberal okultizmom a hvezdárstvom. Vlastnil tiež rôzne mapy vesmíru. Prostredníctvom príslušníkov z vrstiev inteligencie sa dostal do kontaku i s poľskou šľachtou. Často sa večer táto spoločnosť miestnych vzdelancov stretávala u Zbíňovských doma, pričom im matka Zuzana často varievala halušky. Financie pre Ivana Zbíňovského nemali cenu, preto stále „smrdel grošom“. Peniaze, ktoré zarobil, alebo dostal od svojho brata Aladára ihneď minul za motýle, alebo knihy. Pracoval v obchode Országovcov, kde viedol výrobu kožených predmetov: peňaženiek, tašiek a pod. Ivan Zbiňovský bol „nepokojná duša“. Hocikedy si zmyslel, že odchádza na nejakú cestu. Zbalil si veci a „zmizol“ z domu. Za niekoľko týždňov prišiel pozdrav z Kanárských ostrovov, Španielska, Portugalska, Ecuadoru a pod. Portugalský prezident mu dal v tom čase plnú moc na budovanie kávových plantáží v Ecuádore. Dlho býval z domu preč a potom sa vždy vrátil s bohatými zbierkami nových exotických motýľov. Tieto zbieral už do svojho detstva a preparoval zbierku pre vznikajúce Slovenské národné múzeum. Mal veľa priateľov – zberateľov nielen v Poľsku, ale i v cudzine. Poznal sa takmer so všetkými významnými zberateľmi hmyzu v tom období.

Spolupracoval hlavne s bohatým poľským továrnikom Friedrichom Pulzom, ktorý mal vo Varšave fabriku na výrobu voňaviek a mydiel. S týmto si motýle často vymieňal a Pulz chcel od neho kúpiť i celú jeho zbierku, ale Zbíňovský je nepredal, napriek tomu, že mu dával obrovskú sumu (vraj 30 000 rubľov za jednu škatuľu exotických motýľov), pretože Zbíňovský povedal, že ju buduje pre svoj – slovenský národ. Pri budovaní jeho zbierky mu pomáhali aj chlapci, ktorí pracovali v ich obchode. Za každý chytený exemplár ich odmenil, preto sa mu podarilo vybudovať aj veľmi slušnú zbierku zástupcov európskej motýlej fauny. Motýle každoročne prinášala do Martina jeho matka, ktorá chodievala na Turiec, kde nosila darčeky a navštevovala príbuzných v Košťanoch, Vrútkach a pod. Pôvodne panoval názor, že motýle prinášali do Turca olejkári, ale tento názor sa nepotvrdil. Ivan Zbíňovský chcel poznať i oblasť Ruska, hlavne jeho východnú časť. Odcestoval do Vladivostoku a tu pracoval v obchode I. A. Čurina, ktorý mal v tejto oblasti veľa filiálok. Tu sa Ivan stáva vedúcim galantérneho oddelenia a chodieval nakupovať tovar do Rakusko – Uhorska, Francúzska, Nemecka a pod. Často navštevoval i francúzske továrne, pretože francúzske firmy sa snažli prostredníctvom neho získať viac odberateľov v Rusku. Ako obchodný agent sa z poverenia francúzskych obchodníkov dostal cez celú Áziu až do Japonska. Ivan Zbíňovský sa oženil dosť neskoro. Vzal si veľmi mladú ženu, ktorá bola dcérou poľského šľachtica. Manželstvo sa mu však nevydarilo, namal ani žiadnych potomkov. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa Ivan prihlásil do ruskej armády, kde v 8. štábe pôsobil ako prekladateľ. V roku 1917 prevzal pri Moskve fabriku na hračky, ktorá bola v tom čase jedinou v Rusku a patrila Országovcom, u ktorých Ivan pracoval i predtým. Ivan Zbíňovský dostal v tomto období zápal pľúc, ktorý mal u neho zlý priebeh. V čase, keď sa už necítil dobre, chcel ísť do Maríkovej na Slovensku, kde mal príbuzných, ale to sa mu už nepodarilo, lebo zomrel. Pochovaný je v blízkosti Moskvy.

Jeho zbierka hmyzu (prevažne exotických ale i európskych motýľov) v počte 633 kusov v 48 škatuliach je t. č. uložená v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu Andreja Kmeťa. Zbierku daroval múzeu v roku 1913. Záznam o darovaní sa nachádza i v Časopise muzeálnej slovenskej spoločnosti, kde sa uvádza, že zbierku v počte cca 1200 kusov motýľov, chrobákov a iného hmyzu venoval múzeu Ivan Zbíňovský. Ďalší záznam o tomto dare je i v zápisnici XX. valného zhromaždenia Muzeálnej slovenskej spoločnosti zo dňa: 6. 8. 1913, kde sa uvádza, že táto zbierka je jedna z najkrajších ozdôb múzea. V múzeu Andreja Kmeťa v Martine je iba jeho zbierka motýľov. Chrobáky a ostatné druhy exotického hmyzu zostali v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.

Ako píše RNDr. Vladimír Straka z Turčianského múzea Andreja Kmeťa: „svojou zbierkou si Ivan Zbíňovský v slovenskej muzeológii postavil svoj pomník“.

Zdroje informácií o autorovi

  • Straka, V.: 1981, Entomologické zaujímavosti v zbierkach Turčianského múzea Andreje Kmeťa. Z minulosti a prítomnosti Turca, 5: 177 – 179.
  • Koleška, Z.: 1995, (Zbiňovský Ivan: 744 – 745). In: Seznam biografií československých entomologů (entomologové nežijíci) – 15. pokračování. Klapalekiana 31 (Supplement), Praha: 564 – 775.
  • Okali, I. et al.: 1996, Slovník slovenských zoológov a zoológov so vzťahmi k územiu Slovenska. 131.
  • Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Zbíňovský Ivan“: (internet).
  • Groll, E. K. [ed.]: 2006, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Zbíňovský Ivan“: (internet).
  • Bukovská, Ž.: 2007, Za rodákmi: „Zbíňovskí z Koštian zakaždým vo Varšave prichýlili všetkých Turčanov“. In: Nový život Turca, Martin, (21.1.2007): 16.

Bibliografia

Nie je známe, že by bol publikoval niektoré entomologické články, prípadne iné – prírodovedne zamerané práce.