Slovensko: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d wikilinky, replaced: Evanjelická cirkev augsburského vyznania (Slovensko)| → Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku| AWB
Riadok 116: Riadok 116:
Slovenská republika je parlamentnou [[demokracia|demokraciou]], štátnym jazykom je [[slovenčina]]. Od [[1. máj]]a [[2004]] je Slovensko členom [[Európska únia|Európskej únie]], od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Od [[1. január]]a [[2009]] je 16. členom [[Európska menová únia|Európskej menovej únie]] – [[Eurozóna|eurozóny]] a oficiálnou menou sa stalo [[euro]], ktoré vystriedalo [[Slovenská koruna|slovenskú korunu]].
Slovenská republika je parlamentnou [[demokracia|demokraciou]], štátnym jazykom je [[slovenčina]]. Od [[1. máj]]a [[2004]] je Slovensko členom [[Európska únia|Európskej únie]], od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Od [[1. január]]a [[2009]] je 16. členom [[Európska menová únia|Európskej menovej únie]] – [[Eurozóna|eurozóny]] a oficiálnou menou sa stalo [[euro]], ktoré vystriedalo [[Slovenská koruna|slovenskú korunu]].


== Obyvatelia Slovenska(Jakub Jurašek,Sebastian Šinglár,Filip Sabol) ==
== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Slovenska}}
{{Hlavný článok|Dejiny Slovenska}}
''Pozri články: [[Vanniovo kráľovstvo]], [[Veľká Morava]], [[Uhorsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Slovenská ľudová republika]], [[Slovenská republika rád]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Prvá Slovenská republika]], [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]]''
''Pozri články: [[Vanniovo kráľovstvo]], [[Veľká Morava]], [[Uhorsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Slovenská ľudová republika]], [[Slovenská republika rád]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Prvá Slovenská republika]], [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]]''

Verzia z 17:53, 7. január 2018

Súradnice: 48°09′13″S 17°06′35″V / 48,1535383°S 17,1096711°V / 48.1535383; 17.1096711

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Slovensko pozri Slovensko (rozlišovacia stránka).
Slovenská republika
Vlajka Slovenska Štátny znak Slovenska
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Nad Tatrou sa blýska
Miestny názov  
 • dlhý Slovenská republika
 • krátky Slovensko
Hlavné mesto Bratislava
48°8′ s.š. 17°6′ v.d.
Najväčšie mesto Bratislava*[1]
Úradné jazyky slovenčina[pozn 1][3][4][5]
Regionálne jazyky maďarčina, rómčina, rusínčina, čeština, ukrajinčina a iné
Demonym Slovák, Slovenka
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády 		parlamentná republika
Andrej Kiska
Robert Fico
Vznik 1. január 1993 (rozdelenie Česko-Slovenska)
Susedia Česko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
49 036 km² (127.)  
931 km² (1.9 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • sčítanie (2011)
 • hustota (2016) 		 
5 435 343 (116.)
5 397 036
111,1/km² (88.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS) 		2017
89,134 miliárd $ (59.)
33 054 $ (39.)
Index ľudského rozvoja (2015) 0,845 (40.) – vysoký
Mena euro (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas 		CET/SEČ (UTC+1)
CEST/SELČ (UTC+2)
Medzinárodný kód SVK/SK
Medzinárodná poznávacia značka SK
Internetová doména .sk, .eu (zdieľaná s ostatnými členmi Európskej únie)
Smerové telefónne číslo +421
* rozlohou

Súradnice: 49°S 20°V / 49°S 20°V / 49; 20

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Má rozlohu 49 036 km² a žije tu približne 5 435 000 obyvateľov. Hraničí s Českom (251,8 km), Rakúskom (106,7 km), Poľskom (541,1 km), Ukrajinou (97,8 km) a Maďarskom (654,8 km).[6] Hlavným a najľudnatejším mestom je Bratislava.

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Habsburskej monarchie, od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.

Obyvatelia Slovenska(Jakub Jurašek,Sebastian Šinglár,Filip Sabol)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Slovenska

Pozri články: Vanniovo kráľovstvo, Veľká Morava, Uhorsko, Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko, Slovenská ľudová republika, Slovenská republika rád, Prvá Slovenská republika, Politický vývoj Slovenska od roku 1989

Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne z prelomu rokov 178/179 po Kr.[7]
Severné Slovensko

Prvé zachované väčšie doklady o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov (nález lebky neandertálca – Gánovce, nález sošky Venuše v Moravanoch nad Váhom). Približne 5000 – 4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa Domica).

Od konca 4. storočia pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum – Kelti. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. storočí pred Kr. prichádzajú na Slovensko Dákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.

Od počiatku nášho letopočtu sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich Vanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu s Rímskou ríšou.

Koncom 4. storočia sa začalo sťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. Prvé slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí. Slovensko sa stalo súčasťou Samovej ríše v 7. storočí, samostatného Nitrianskeho kniežatstva (koniec 8. storočia – 833) a Veľkej Moravy (833 – cca 907). V roku 862 veľkomoravský panovník Rastislav požiadal Byzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisár Michal III. na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi Konštantínom (mníšskym menom sv. Cyril) a sv. Metodom, ktorí zostavili písmo hlaholiku, preložili Sväté písmo, bohoslužobné texty a ďalšie knihy do staroslovienčiny a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše sa územie Slovenska stalo postupne súčasťou Uhorska (od 10. stor. až 13. stor. do 1918). Nitriansky kódex (1083) latinský evanjeliár, je najstaršou listinnou ručne písanou pamiatkou na území Slovenska. Zoborská listina (1111 a 1113), je vyjadrením majetkových záležitostí zoborského konventu, pre mnohé obce uvedené v listinách znamenajú prvú písomnú zmienku. Medzi menami osôb a názvami obcí uvedenými v listinách je najviac slovenských, potom nemeckých a latinizovaných. Rok 1498 je zaujímavý dekrétom Vladislava II., ktorý menuje desať najdôležitejších miest Uhorska, z ktorých šesť sa nachádzalo na Slovensku (Bratislava, Košice, Bardejov, Prešov, Trnava, Levoča), čo dokazuje relatívnu vyspelosť Slovenska v rámci Uhorska.

Názov Slovensko ako označenie Slovenska v dnešnom ponímaní je výnimočne doložený z roku 1029 v spojení „dux Sclavonie“ a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku 1675 v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v Uhorskom Hradišti.[8]

Po Osmanskej expanzii sa územie bývalého Uhorska v 16. a 17. storočí dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. Kráľovské Uhorsko), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto habsburského štátu. Bratislava sa stala hlavným (1536 – 1784/1848), korunovačným (1563 – 1830) mestom a sídlom snemu (1542 – 1848) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. Trnava sa stala sídlom ostrihomského arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi.

Roku 1784 Jozef Ignác Bajza, René mládenca príhody a skúsenosti prvý román v slovenskej literatúre napísaný v jazyku, ktorý si autor sám vytvoril na základe západoslovenského nárečia. Roku 1787 kodifikoval Anton Bernolák spisovnú slovenčinu založenú na západoslovenskom nárečí (bernolákovčina). Roku 1843 kodifikoval Ľudovít Štúr spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes.

V revolúcii rokov 1848 – 49 sa Slováci pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť Rakúskej monarchie, to sa im však nepodarilo.

Najhoršiemu tlaku maďarizácie čelili Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch 1867 – 1918.

V roku 1918 sa Slovensko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska, krátkodobo existovala na časti slovenského územia komunistická tzv. Slovenská republika rád so sídlom v Prešove. Slovensko sa ako súčasť Česko-Slovenska začalo rozvíjať najmä z kultúrnej stránky. Koncom 30. rokov využil národnostné rozdiely v krajine Hitler, ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne po rokovaniach so slovenskými politikmi dopomohol v marci 1939 k vzniku Slovenskej republiky. Slovensko počas vojny vystupovalo ako spojenec Nemeckej ríše. Ako reakcia na vstup nemeckej armády na Slovensko roku 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie (politické a vojenské centrum Banská Bystrica; povstanie bolo porazené, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja). Slovensko bolo z východu oslobodzované Červenou armádou.

Po 2. svetovej vojne bolo obnovené Česko-Slovensko a dostalo sa do sféry vplyvu ZSSR medzi krajiny východného bloku za železnú oponu. Po 25. februári 1948, kedy sa moci ujala Komunistická strana Československa, došlo k znárodneniu súkromných podnikov, slovenský prevažne roľnícky vidiek zasiahla kolektivizácia poľnohospodárstva. Komunistický režim zaviedol vedúcu úlohu KSČ, ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou Národného frontu. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní ŠtB, väznení aj popravení. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku 1968 k významným politickým zmenám. 21. augusta 1968 boli tieto procesy potlačené vpádom vojsk Varšavskej zmluvy. Došlo k tzv. normalizácii a nástupu brežnevskej politiky. V roku 1989 Nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom.

1. januára 1993 vznikla Slovenská republika, nástupnícky štát Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením ČSFR. Od 19. januára 1993 je Slovensko členom OSN, od 29. marca 2004 členom NATO, od 1. mája 2004 členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. a od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.

Geografia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Slovenska

Slovensko leží v Strednej Európe a je charakterizované hornatou krajinou na severe a nížinami na juhu.

Mapa Slovenska s vyznačenými administratívnymi hranicami, mestami, cestnou a riečnou sieťou
Oravský hrad
Obilné polia v Chvojnickej pahorkatine na Záhorí
Spišský hrad, na travertínovom hradnom vrchu
Stredoveké centrum Bardejova
Kriváň, neoficiálny symbol Slovenska

Sídla

Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia, nachádza sa tu 2 890 samostatných obcí, z toho je 140 miest a 3 vojenské obvody (2016).[9][10][11][12][13] Najväčšími mestami podľa počtu obyvateľov sú Bratislava, Košice a Prešov, ďalej nasledujú Žilina, Nitra, Banská Bystrica a Trnava. V mestách žije vyše 57 percent populácie.

Povrch

Jednotlivé povrchové celky Slovenska patria do Panónskej panvy a Karpát. Zo Slovenska do Panónskej panvy patrí Záhorská nížina, Podunajská nížina a Východoslovenská nížina.

Podnebie

Podnebie Slovenska sa nachádza na rozmedzí medzi kontinentálnym a oceánskym. Podľa Köppena prechádza hranica kontinentálneho a oceánskeho podnebia východným, resp. stredným Slovenskom. Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny:

  1. Nížiny
    1. Nížinná podzóna s prevažujúcimi oceánskymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 10 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca neklesá v priemere pod −3 stupne Celzia. Ide o Podunajskú a Záhorskú nížinu. Typickými predstaviteľmi sú Bratislava a Hurbanovo.
    2. Nížinná podzóna s prevažujúcimi kontinentálnymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 9 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca klesá v priemere pod −3 stupne Celzia. Ide o Východoslovenskú nížinu a Košickú kotlinu. Typickým predstaviteľom sú Košice.
  2. Kotliny – priemerná ročná teplota je od 5 do 8,5 stupňa Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v rozmedzí 15 – 18,5 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca od −3 po −6 stupňov Celzia. Typickými predstaviteľmi sú Poprad, Sliač a Žilina.
  3. Hory – Priemerná ročná teplota je pod 5 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je pod 15 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca pod −5 stupňov Celzia. Typickú klímu horskej zóny reprezentuje Štrbské Pleso, Chopok a Lomnický štít.

Vodstvo

Rieky na Slovensku väčšinou pramenia a sú málo vodnaté. Všetky rieky sú najvodnatejšie na jar, keď sa roztápa sneh. Jedinou výnimkou je Dunaj, ktorý je najvodnatejší v lete, keď sa topí ľad v Alpách. Vodstvo Slovenska sa delí na úmorie Baltského a Čierneho mora. K úmoriu Baltského mora patria povodia riek Poprad a Dunajec. K úmoriu Čierneho mora patria povodia riek Morava, Dunaj, Tisa. Plesá na Slovensku vznikli ústupom horského ľadovca, napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, alebo Skalnaté pleso.

Najviac priehrad je na rieke Váh, kde tvoria Vážsku kaskádu. Sú to napr. Liptovská Mara, Sĺňava, Kráľová, Nosice a iné. Najväčšia priehrada je Oravská priehrada s rozlohou 35 km². Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu, alebo zásobovanie pitnou vodou (vodárenské nádrže, celkom 8). Najviac podzemnej vody je na Žitnom ostrove. Podzemná voda sa delí na 3 druhy:

  1. krasová voda – nachádza sa v jaskyniach;
  2. minerálna voda;
  3. termálna voda – najteplejšia termálna voda v SR je v Podhájskej (80 stupňov)[14]

Zemepisné zaujímavosti

Svetové strany
  • najsevernejší bod: Babia hora (obec Oravská Polhora) na štátnej hranici (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.)
  • najjužnejší bod: Patince (47° 44' s. z. š., 18° 17' v. z. d.)
  • najzápadnejší bod: Záhorská Ves (48° 23' s. z. š., 16° 50' v. z. d.)
  • najvýchodnejší bod: Kremenec (hraničný trojmedzník) (obec Nová Sedlica) (49° 05' s. z. š., 22° 34' v. z. d.)
Nadmorská výška
Stredy
Hranice[6]
Vzdialenosti (vzdušné)
  • najväčšia dĺžka: 428,8 km medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica
  • najkratšia šírka: 77,6 km medzi obcami Orlov a Hosťovce
  • najkratšia vzdialenosť k moru: 361 km k Rijeke pri Jadranskom mori

Geológia

Geologická stavba

Tektonická mapa Západných Karpát a priľahlých jednotiek
Bližšie informácie v hlavnom článku: Geológia Slovenska

Väčšinu územia Slovenska zaberajú Západné Karpaty, pásmové pohorie s výraznou príkrovovou stavbou, ktoré je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy. Západné Karpaty sa delia na viacero pásiem.[15] Vonkajšie Západné Karpaty (ležiace na vonkajšej – severnej strane Karpatského oblúka), ktoré bol vrásnené na konci paleogénu a v neogéne. Tvorí ich hlavne flyšové pásmo. Geologicky komplikované bradlové pásmo tvorí vonkajšiu hranicu Centrálnych Západných Karpát. Do Centrálnych Západných Karpát patrí okrem bradlového aj pásmo jadrových pohorí, veporské a gemerské pásmo, ktoré dovedna budujú najväčšiu a najvyššiu časť Slovenska. Tieto jednotky majú výraznú príkrovovú stavbu a pestré horninové zloženie. Južne od nich sa nachádzajú Vnútorné Západné Karpaty, tvorené meliatským (slanským) pásmom. Spomedzi ostatných južnejších pásiem Západných Karpát na územie Slovenska zasahuje iba zemplínske pásmo vystupujúce v priestore Zemplínskych vrchov. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever. Najdôležitejšie horotvorné pohyby postihli Západné Karpaty vo vrchnej jure, strede kriedy a miocéne. Po skončení hlavných horotvorných pohybov alpínskeho vrásnenia došlo v paleogéne a neogéne k vzniku viacerých zlomov, pozdĺž ktorých niektoré bloky poklesli a vytvorili tak paleogénne a neogénne kotliny. Na niektorých zlomoch došlo tiež k výlevom sopečných hornín, najmä na strednom a východnom Slovensku. Do začiatku štvrtohôr sopečná činnosť postupne ustala. Počas ľadových dôb vznikli v najvyšších pohoriach horské ľadovce. Od konca treťohôr možno sledovať prejavy eróznej a transportnej činnosti vetra a riek tak ako ich poznáme dnes.

Nerastné bohatstvo

Magnezit z Lubeníka. Tento minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku.

Ťažba nerastných surovín predstavuje jeden zo základov hutníckej výroby, chemického a stavebného priemyslu a ovplyvňuje výrazne aj ďalšie priemyselné odvetvia. V roku 2009 dosiahla hodnota ťažby nerastných surovín na Slovensku 329,59 miliónov € v bežných cenách, čo predstavuje asi 0,52 % HDP.[16] Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba čierneho uhlia zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako antracit, bitumenózne bridlice a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Ekonomicky zaujímavé zásoby uránu sa nachádzajú napr. na ložisku Košice-Jahodná, ale k ich ťažbe zatiaľ nedošlo. Spomedzi rúd bola na Slovensku donedávna ťažená už iba železná ruda (siderit), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta 2008 však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby antimónu, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. V minulosti patrili medzi významné ložiská tohto polokovu Dúbrava v Nízkych Tatrách a Pezinok v Malých Karpatoch. Krajina má značné zásoby nerudných surovín, z ktorých veľký význam má hlavne ťažba magnezitu, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového meradla je významná aj ťažba perlitu a zeolitov. Významným je i novo otvárané ložisko mastenca pri Gemerskej Polome. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí barit, bentonit, kaolín (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické íly, petrurgický bazalt, stavebný a obkladový kameň, dolomit, vápenec, kamenná soľ (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), anhydrit (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), živce, kremenné piesky a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom zlata, striebra, medi a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Banskej Hodruši (Hodruša-Hámre)[17].

Príroda

Svišť vrchovský tatranský

Rastlinstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rastlinstvo Slovenska

Až 44,3 % územia republiky (2,17 milióna hektárov) je zalesnených[18]. Až 60 % lesných porastov tvoria listnáče a 40 % ihličnany, prevládajú 60- až 100-ročné porasty. Medzi drevinami je najviac zastúpený, s podielom nad jednu tretinu buk, potom smrek a dub. 60 % výmery lesných pozemkov obhospodarujú štátne organizácie.

Živočíšstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Živočíšstvo Slovenska

Ochrana prírody

Na Slovensku zabezpečuje veľkoplošnú ochranu prírody 9 národných parkov, pričom rozlohou najväčší a najstarší je Tatranský národný park. Celkom je na Slovensku vyhlásených 1 082 maloplošných chránených území[19], 382 území európskeho významu[20] a 38 chránených vtáčích území[21].

Administratívne rozdelenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Slovenska
Košice, druhé najväčšie mesto

Slovensko je od roku 1996 rozdelené na osem krajov, ktoré sú od roku 2002 zároveň samosprávnymi krajmi (v Ústave sa nazývajú vyššie územné celky (VÚC)):

  1. Banskobystrický kraj
  2. Bratislavský kraj
  3. Košický kraj
  4. Nitriansky kraj
  5. Prešovský kraj
  6. Trenčiansky kraj
  7. Trnavský kraj
  8. Žilinský kraj
  1. Banská Bystrica
  2. Bratislava
  3. Košice
  4. Nitra
  5. Prešov
  6. Trenčín
  7. Trnava
  8. Žilina

Administratívne rozdelenie Slovenska v dejinách

Obyvateľstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Demografia Slovenska
  • Najvyšší počet obyvateľov majú kraje: Prešovský, Košický a Nitriansky.[13]
  • Najvyšší počet obyvateľov majú mestá: Bratislava, Košice a Prešov.
  • Najväčšiu hustotu zaľudnenia majú kraje: Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský.
  • Najväčšiu rozlohu majú mestá: Bratislava, mesto Vysoké Tatry a Košice.

Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese. Najväčší prírastok obyvateľstva je na Spiši, Orave, Above a Zemplíne.

Národnosti

Etnická štruktúra obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 2011 a Atlasu rómskych komunít z roku 2013

Slováci 80,7 %, Maďari 8,5 %, Rómovia 2,0 %, ostatní 1,8 % a nezistení 7 %.
Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.

Národnosť 2011[22] 2001[22] 1991[22] 1980[23] 1970[23] 1961[23] 1950[23] 1940*[23] 1930 [24]
Slovenská 4 352 775 4 614 854 4 519 328 4 317 010 3 876 190 3 560 216 2 980 616 2 214 475 2 252 128
Česká 30 367 44 620 52 884 57 191 48 140 45 721 40 365 3 024 120 926
Moravská 3 286 2 348 6 037
Maďarská 458 467 525 280 567 296 559 491 552 007 518 782 356 441 46 689 592 337
Rómska 105 738 89 920 75 801 3 757 37 096 31 188
Rusínska 33 482 24 201 17 197 36 849 38 959 35 435 48 231 61 762 95 359
Ukrajinská 7 430 10 814 13 281
Ruská 1 997 1 590 1 389 2 411
Nemecká 4 690 5 405 5 413 2 917 4 759 6 259 5 179 129 552 154 821
Poľská 3 084 2 602 2 659 2 053 1 808 7 023
Chorvátska 1 022 890 1 798 1 084

juhoslovanská

Srbská 698 434
Židovská 631 218 134 307 74 438 72 678
Bulharská 1 051 1 179 1 400 1 798
Rumunská 427
Ostatné 9 852 5 350 2 732 2 897 5 434 4 503 832 517 1 822
Nezistené 382 493 54 502 8 782 10 349 6 549 3 130 1 786 88 072
Spolu 5 397 036 5 379 455 5 274 335 4 991 168 4 535 316 4 174 046 3 442 317 2 567 555 3 329 793

- * = územie prvej Slovenskej republiky (bez územia na juhu a východe Slovenska, ktoré bolo počas Viedenskej arbitráže a Malej vojny odstúpené Maďarsku).

Podiel Rómov podľa posledného sčítania (čiže na základe ich vlastnej deklarácie) je 1,7 %, no podľa rozhovorov s komunálnymi predstaviteľmi a starostami (čiže na základe definície zvyšného obyvateľstva) 5,6 %. Treba si však uvedomiť, že v prípade uvedených 5,6 % treba znížiť hore uvedené percento Slovákov a Maďarov celkovo o 4 percentuálne body.

Jazyky

Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí, desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí a jednej nemeckej obce.

Materinský jazyk

Jazyková štruktúra (materinský jazyk) obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 2011

Slovenčina 80,7 %, maďarčina 8,5 %, rómčina 2,0 %, ostatné 1,8 % a nezistené 7,0 %.
Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.

Materinský jazyk[25] Počet 2011[22] 2001[22] 1910[23] 1900[23] 1890[23] 1880[23]
slovenský 4 240 453 4 512 217 1 688 152 1 702 349 1 603 642 1 502 571
maďarský 508 714 572 929 885 646 749 556 633 422 546 458
rómsky 122 518 99 448
rusínsky 55 469 54 907 97 047 84 559 84 335 78 402
ukrajinský 5 689 7 879
český 35 216 48 201 7 947
nemecký 5 186 6 343 198 387 215 816 228 860 228 584
poľský 3 119 2 731
chorvátsky 1 234 988 3 480 4 023 2 787 3 431
srbský 834 722 180 136
rumunský 414 1 905 896 281 259
slovinský 54 94
jidiš 460 17
bulharský 132 50
ruský 2 909
vietnamský 1 562
anglický 1 447
posunková reč 693
taliansky 551 213
arabský 434
francúzsky 433
albánsky 382
španielsky 372
grécky 115
ostatné 3 439 6 735 35 704 29 209 24 494 18 455
nezistené 405 261 66 056 83 300

Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti

Slovenčina 73,3 %, maďarčina 8,7 %, rómčina 2,4 %, ostatné 2,1 % a nezistené 13,5 %.
Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011

Jazyk Počet 2011[22]
slovenský 3 954 149
nezistené 728 910
maďarský 472 212
rómsky 128 242
rusínsky 49 860
ostatné 21 109
český 17 148
anglický 9 062
nemecký 6 173
ukrajinský 2 775
taliansky 1 436
poľský 1 316
ruský 1 250
vietnamský 1 096
posunková reč 1 039
chorvátsky 932
jidiš 203
bulharský 124

Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti

Slovenčina 80,4 %, maďarčina 7,3 %, ostatné 2,8 % a nezistené 9,5 %.
Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.

Jazyk Počet 2011[22]
slovenský 4 337 690
nezistené 515 312
maďarský 391 577
rómsky 36 660
anglický 28 181
ostatné 24 735
rusínsky 24 524
český 18 747
nemecký 11 474
taliansky 2 033
francúzsky 1 499
španielsky 1 202
ukrajinský 1 100
posunková reč 964
poľský 723
chorvátsky 383
jidiš 159
bulharský 68

Náboženstvo

Rímskokatolíci 62,0 %, Gréckokatolíci 3,8 %, Evanjelici a.v 5,9 %, Kalvíni 1,8 %, Ateisti 13,4 %, ostatní 2,5 % a nezistení 10,6 %.[chýba zdroj]
Údaje čerpané zo sčítania z roku 2011.

Katedrála svätého Martina v Bratislave
Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku 2001
Náboženské vyznanie 2011[26] 2001 [22] 1991[22] 1930 [24]
Rímskokatolícka cirkev 3 347 277 3 708 120 3 187 383 2 384 355
Evanjelická cirkev a.v 316 250 372 858 326 397 400 258
Gréckokatolícka cirkev 206 871 219 831 178 733 214 725
Reformovaná kresťanská cirkev 98 797 109 735 82 545 145 829
Pravoslávna cirkev 49 133 50 363 34 376 9 076
Jehovovi svedkovia 17 222 20 630 10 501 –
Evanjelická cirkev metodistická 10 328 7 347 4 359 152
Kresťanské zbory 7 720 6 519 700 –
Apoštolská cirkev 5 831 3 905 1 116 –
ostatné nekresťanské cirkvi 3 728 812 1 220 –
Bratská jednota baptistov 3 486 3 562 2 465 1 745
Cirkev bratská 3 396 3 217 1 861 29
Cirkev adventistov siedmeho dňa 2 915 3 429 1 721 –
ostatné kresťanské cirkvi 2 703 2 030 3 625 –
budhizmus 2 530 1 663 – –
Židovské náboženské obce 1 999 2 310 912 136 737
islam 1 934 1 212 180 –
Starokatolícka cirkev 1 687 1 733 882 –
Cirkev československá husitská 1 782 1 696 625 11 495
Bahájske spoločenstvo 1 065  –   –  –
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Mormóni) 972 58 91 –
hinduizmus 255 193 – –
Novoapoštolská cirkev 166 22 188 –
scientologizmus 134 15 – –
Hnutie zjednotenia 63 73 – –
Českobratská cirkev evanjelická 45 169 813 –
Sliezska evanjelická cirkev augsburského vyznania 7 – 127 –
Náboženská spoločnosť čs. unitárov – 43 13 –
Jednota bratská – 4 113 –
iné 11 941 – – –
bez vyznania 725 362 697 308 515 551 16 890
nezistené 571 437 160 598 917 835 –

Na Slovensku sa nenachádza žiadna verejná mešita.[27]

Politika

Sídlo slovenského parlamentu – Národnej rady Slovenskej republiky, a vpravo Bratislavský hrad

Pozri aj:

Politický vývoj Slovenska od roku 1989
Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016

Politický systém

Slovenská republika je pluralitná demokracia parlamentného typu – parlamentná republika.

Legislatíva

Parlament (NR SR) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických voľbách, ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky je pomerný, výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda by byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú s názorovou líniou strany, t. j. neexistuje tu imperatívny mandát.

Exekutíva

Vláda sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú koalíciu, t. j. takú, ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí premiér, ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou. V prípade, že sa poslanci stanú ministrami svojho poslaneckého mandátu, sa dočasne vzdávajú a na ich miesto nastúpia náhradníci (napr. v Českej republike im zostáva, čo následne spôsobuje vysoké absencie ministrov na hlasovaniach v Poslaneckej snemovni).

Grasalkovičov palác v Bratislave, sídlo prezidenta Slovenskej republiky

V prípade, že rezignujú alebo sú odvolaní, mandát sa im vráti a oni môžu nastúpiť do parlamentu ako radoví poslanci.

Prezident

Prezident Slovenskej republiky je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine (z tohto dôvodu, napríklad, nemôžu nikdy letieť spolu v jednom lietadle). Jeho funkcia je však skôr formálna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie Národnou radou. Na prehlasovanie tohto malého veta treba Národnej rade nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, t. j. minimálne 76. Pred malým prezidentským vetom stačila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, v prípade, že bol parlament uznášaniaschopný, t. j. bolo potrebných minimálne 38 poslaneckých hlasov. Prezident okrem toho vyberá ústavných sudcov spomedzi dvojnásobného počtu kandidátov schválených Národnou radou či udeľuje vyznamenania. Prezident je hlavou štátu. Terajším prezidentom je Andrej Kiska.

Ekonomika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ekonomika Slovenska

Priemysel

Kia cee'd, model auta vyrábaný v žilinskom závode Kia Motors Slovakia

V minulosti sa v krajine produkovali najmä výrobky ťažkého strojárstva a zbrane pre krajiny RVHP a spojencov Sovietskeho zväzu. Po roku 1989 tento trh upadol.

Nízke náklady na pracovnú silu a daňová reforma sa na začiatku 21. storočia stali atraktívne pre zahraničných investorov, najmä z automobilového priemyslu, ktorý má v slovenskej ekonomike výraznú pozíciu. Na Slovensku je vyrobených najviac áut na svete na jedného občana. Nachádzajú sa tu závody spoločnosti Volkswagen v Bratislave, PSA Peugeot-Citroën v Trnave a Kia v Žiline. Druhý najdôležitejší priemysel je elektrotechnický priemysel. Pri Nitre má továreň spoločnosť Sony, pri Galante spoločnosť Samsung. Slovenský priemysel má priaznivé vyhliadky na rozvoj a mal by rásť aj v nasledujúcich rokoch. Na Slovensku sa v roku 2011 vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel.[28]

Na Slovensku vznikne aj nová automobilka Jaguar, ktorá patrí indickému koncernu Tata Motors. Za miesto pre svoj nový závod s výrobnou kapacitou 150 000 až 300 000 vozidiel ročne automobilka vybrala okolie Nitry. Začiatok výstavby závodu sa očakáva v roku 2016, začiatok prevádzky v rokoch 2018 až 2019.

Krajina si výrobou automobilov získala prívlastok Detroit Európy a po rozvoji ekonomiky aj tatranský tiger[29].

Poľnohospodárstvo

Slovensko má rozvinuté poľnohospodárstvo, ktoré využíva 19 350 km² poľnohospodárskej pôdy (39,5 % povrchu krajiny). Ešte na začiatku 20. storočia zamestnávalo 60 % obyvateľstva. Dnes poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace odvetvia zamestnávajú asi 4,9 % ekonomicky činného obyvateľstva (asi 100 050 zamestnancov)[30]. Najvhodnejšie podmienky na rastlinnú výrobu sú v nížinách. Pestuje sa hlavne obilie (60 % osevných plôch), olejniny a jedno a viacročné krmoviny. Zemiaky, strukoviny a zelenina (hlavne rajčiny, biela kapusta, cibuľa, paprika a mrkva) sa pestujú dovedna na asi 3 % ornej pôdy[31]. Na Slovensku sa nachádza 6 vinohradníckych oblastí. Väčšina hrozna sa pestuje hlavne na západnom, menej na strednom a najmenej na východnom Slovensku. Vo vyšších polohách sa využívajú pastviny na chov hovädzieho dobytka a oviec. Väčšia časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín.

Žatva pri obci Dubodiel

K 31. decembru 2009 sa na Slovensku chovalo:[32]

Druh Počet kusov v tisícoch
Hovädzí dobytok 471
Ošípané 740
Ovce 376
Kozy 35
Kone 7
Hydina (z toho sliepky) 13 583 (6 252)

Počet chovaných zvierat väčšiny druhov má dlhodobo tendenciu poklesu, hlavne v dôsledku poklesu domáceho dopytu a nízkej kúpnej sily domáceho obyvateľstva[31].

Štruktúra pôdneho fondu v SR v rokoch 2007 – 2012 bola nasledovná (všetky údaje v ha k 1. januáru daného roku):[33]

Rok Spolu Poľnohospodárska
pôda		 Orná pôda Chmeľnice Vinice Záhrady Ovocné
sady		 TTP Lesná pôda Vodné
plochy		 Zastavané
plochy		 Iné
2007 4 903 397 2 430 683 1 427 357 534 27 314 76 813 17 792 880 873 2 006 939 93 325 227 092 145 357
2008 4 903 573 2 428 899 1 425 896 530 27 243 76 720 17 590 880 920 2 007 142 93 656 227 931 145 945
2009 4 903 704 2 423 478 1 421 852 520 27 258 76 636 17 360 879 853 2 008 257 94 575 229 059 148 335
2010 4 903 717 2 417 933 1 417 983 519 27 140 76 563 17 257 878 470 2 008 843 94 645 229 941 152 356
2011 4 903 644 2 414 291 1 416 633 520 27 091 76 529 17 034 876 484 2 011 250 94 761 230 589 152 753
2012 4 903 613 2 410 812 1 415 653 517 26 997 76 563 16 858 874 224 2 012 336 94 764 231 967 153 733

Turizmus

Slovensko je atraktívne pre svoje prírodné krásy, najmä hory, jaskyne ale aj kultúrne a historické zaujímavosti, ako sú stredoveké hrady a mestá, ľudová architektúra, kúpele a lyžiarske strediská. Krajina má podľa niektorých zdrojov najväčšiu koncentráciu hradov na jedného obyvateľa. V roku 2006 navštívilo Slovensko viac než 1,6 milióna ľudí. Medzi najnavštevovanejšie destinácie patrilo hlavné mesto a pohorie Tatry[34]. Obľúbený je aj región Liptova[35] pre možnosť návštevy termálnych kúpalísk a možnosti pre horskú turistiku v lete a lyžovanie v zime. Väčšina návštevníkov prichádza z Česka (asi 26 %), Poľska (15 %) a Nemecka (11 %).

Doprava

Letecká doprava

Letisko Bratislava

Na Slovensku sa nachádza 36 letísk (z toho 20 s tvrdým povrchom)[36]. Slovensko má celkovo 6 medzinárodných letísk, konkrétne v Bratislave, Košiciach, Piešťanoch, Poprade, Sliači a Žiline. Najväčšie letisko na Slovensku je Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. V roku 2016 prepravilo 1 756 808 cestujúcich[37].

Počet letísk podľa dĺžky:[36]

  • viac ako 3 047 m: 1
  • od 2 438 do 3 047 m: 3
  • od 1 524 do 2 437 m: 3
  • od 914 do 1 523 m: 12
  • menej ako 914 m: 17

Železničná doprava

Vlak Železničnej spoločnosti Slovensko

ŽSR spravujú 3 690 kilometrov (2007)[38] tratí normálneho, širokého a úzkeho rozchodu tratí a 1 923 km tratí so zabezpečovacím zariadením. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou 43,3 km, 2 283 mostov s dĺžkou 46,7 km a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska. Najdôležitejšími železničnými uzlami sú: Bratislava, Trnava, Galanta, Žilina, Vrútky, Košice, Zvolen, Leopoldov a Nové Zámky. Najdlhší železničný tunel na Slovensku a aj v bývalom Česko-Slovensku je Čremošniansky tunel s dĺžkou 4 697 m, ktorý sa nachádza na trati ŽSR č. 170 Vrútky – Turčianske Teplice – Banská Bystrica – Zvolen osobná stanica.

Na Slovensku osobnú železničnú dopravu zabezpečujú aj súkromní prepravcovia RegioJet, Leo Expres a Arriva.

Medzi technické pamiatky patrí Čiernohronská železnica v Čiernom Balogu a úvraťová Kysucko-oravská lesná železnica na Vychylovke, ktorá bola v prevádzke v rokoch 1926 až 1971, dnes jej časť slúži ako turistická atrakcia.

Cestná doprava

Sieť diaľnic Slovenska

Celková dĺžka cestných komunikácií je 42 993 km. S tvrdým povrchom 37 533 km (vrátane 415,5 km diaľnic a 259 km rýchlostných ciest) a s nespevneným povrchom 5 460 km. Kategórie cestných komunikácií: cesty I. triedy, cesty II. triedy, cesty III. triedy, rýchlostné komunikácie, diaľnice (D1, D2, D3, D4).

Vodná doprava

Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na riekach:

Riečne prístavy sa nachádzajú v mestách Bratislava a Komárno. Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba. Z časti je realizovaný projekt Vážskej vodnej cesty s medzinárodným významom, ktorá by mala prepojiť Dunaj cez Váh s Odrou a Vislou[39].

Potrubná doprava

Cez Slovensko prechádzajú dva ropovody – Družba (506,6 km) a Adria (8,5 km). Krajinou taktiež prechádza plynovod Bratstvo, na ktorý je nadviazaný slovenský distribučný systém plynovodov o dĺžke vyše 30 560 km.[40] K zemnému plynu má vďaka plynovodom prístup 94 % obyvateľov krajiny.[40]

Školstvo

Historická budova auly Univerzity Komenského v Bratislave na Šafárikovom námestí

Povinná, pôvodne 6-ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku 1868. Od roku 1922 8-ročná, neskôr v priebehu éry socializmu rozšírená na 10-ročnú povinnú školskú dochádzku, ktorú môžu žiaci absolvovať na základných a stredných školách, resp. 8-ročných gymnáziách. Negramotnosť obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,6 % populácie nad 15 rokov. Nachádzajú sa tu štátne, cirkevné ako aj súkromné školy. Vzdelávanie je poskytované aj v jazykoch viacerých národnostných menšín. Základnú školu navštevujú deti od 6 (alebo 7) po 14 (alebo 15) rokov.

Všetky štandardné stupne vzdelania, vrátane vysokého sú štátom poskytované bezplatne. Na Slovensku existuje niekoľko desiatok vysokých škôl a univerzít. V roku 2006 absolvovalo vysokoškolské štúdium na Slovensku 34 535 absolventov.[41] Ani jedna zo slovenských univerzít sa nedostala medzi 500 najlepších univerzít na svete.[42][43]

Medzi najkvalitnejšie univerzity a vysoké školy v rámci východoeurópskeho regiónu (podľa hodnotenia vedeckého publikovania na internete) na Slovensku patria Univerzita Komenského v Bratislave, Technická univerzita v Košiciach, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach[44].

Veda a výskum

Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými vysokými školami, odbornými ústavmi a Slovenskou akadémiou vied. Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ prakticky nevyskytuje. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majú technické odbory a fyzika. Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o zvýšenie na hranicu 3 % HDP do roku 2010 na Slovensku nestúpajú a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 0,5 % HDP, pričom podiel mierne klesá a v roku 2008 bol 0,47 %.[45] (pri tom ešte v roku 1989 dávalo 3,9 % HDP, čo bolo na svetovej úrovni).[46][47]

Ozbrojené sily

Príslušníci slovenských ozbrojených síl v Afganistane

Ozbrojené sily Slovenskej republiky (do roku 2002 Armáda Slovenskej republiky) predstavujú ozbrojenú moc krajiny. Slúžia predovšetkým na ochranu bezpečnosti štátu, slobody a zvrchovanosti. Ich nezanedbateľným významom je pomoc pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm alebo iných iných mimoriadnych udalostí. Od januára 2006, keď došlo k zrušeniu povinnej vojenskej služby pre obdobie mieru, sú slovenské ozbrojené sily plne profesionálnou armádou[48]. Vek pre dobrovoľný vstup do armády je pre mužov od 18 do 30 rokov. V armáde smú slúžiť aj ženy. Organizačne sa Ozbrojené sily SR delia na Pozemné a Vzdušné sily. Na ozbrojené sily Slovensko dáva ročne dlhodobo menej ako 2 % HDP (v roku 2011 asi 1,1 %, teda približne 655,79 miliónov eur[49]). V roku 2015 mali ozbrojené sily k dispozícii 15 996 príslušníkov ozbrojených síl a 3 967 civilných zamestnancov. Slovensko je od 29. marca 2004 členom NATO.

Médiá

Sídlo Slovenského rozhlasu na Mýtnej v Bratislave

K 1. januáru 2011 vznikla Rozhlas a televízia Slovenska, verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia. Má dve organizačné zložky: Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, ktoré pred vznikom RTVS fungovali samostatne[50].

Rozhlas

Najpočúvanejšie rádiá na Slovensku sú (2. + 3. kvartál 2017): Rádio Expres (19,25 %), Rádio Slovensko (SRo 1, 17,03 %), Fun rádio (11 %), Rádio Jemné (7,3 %), Rádio Europa 2 (6,86 %), Rádio Regina (SRo 4, 6,26 %), Rádio Vlna (5,34 %), Rádio Anténa Rock (2,97 %), Rádio FM (SRo 3, 2,56 %) a Rádio Lumen (2,5 %).[51]

Sídlo Slovenskej televízie v Mlynskej doline v Bratislave

Verejnoprávny Slovenský rozhlas vysiela už viac ako 85 rokov a má 9 okruhov. Terestriálne vysielajú: Rádio Slovensko, Rádio Regina, Rádio Devín, Rádio FM, Rádio Patria a Radio Slovakia International. Digitálne cez internet a od roku 2015 aj v digitálnej sieti DAB+[52] vysiela: Rádio Klasika, Rádio Litera a Rádio Junior. Sídlo Slovenského rozhlasu je v Bratislave.

Televízia

Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna – Slovenská televízia, ktorá má dva kanály (Jednotka a Dvojka, vysielanie Trojky bolo v lete 2011 pozastavené). V roku 2016 oslávila Jednotka (do roku 2004 STV 1) svoje 60. výročie. Dvojka (do roku 2004 STV 2) vysiela prevažne slovenské dokumenty, šport, slovenské a nekomerčné zahraničné filmy.

Roku 1996 začala vysielať aj komerčná TV Markíza, ktorá je najsledovanejšou televíziou. Jej riaditeľom je Matthias Settele. Televízia spustila druhý, pre ženy určený kanál TV Doma, tretí, pre mužov, s názvom TV Dajto, aj štvrtý kanál TV Foor, ktorý zanikol v roku 2014.

Z televízie Global vznikla v roku 2002 TV JOJ, ktorá spustila vysielanie druhého okruhu Plus a v roku 2013 ďalšie dva programy TV WAU a TV Senzi. Neskôr pribudli detské kanály Ťuki TV a TV RiK. Pre Českú republiku bol spustený program JOJ FAMILY a premiérový kanál JOJ CINEMA pre SR. Generálnym riaditeľom je Marcel Grega.

Televízia TA3 vysiela spravodajstvo z domova i zahraničia.

Okrem týchto televízií s terestriálnym vysielaním sú na Slovensku aj monotematická TVA (obchodné správy), Nautik TV (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), Music Box (hudobná stanica), Ring TV (v noci vysiela na kanáli TA3 interaktívne relácie) ako aj ďalšie miestne a lokálne televízie.

Poradie televízií podľa sledovanosti (október 2017): TV Markíza (19,5 %), TV JOJ (16,2 %), Jednotka (10,1 %), TV Doma (4 %), TV Dajto (3,1 %), Plus (3 %), TV WAU (2,8 %), Dvojka (2,2 %) a TA3 (1,6 %).[53]

V marci 2011 sa na Slovensku začal prechod z analógového televízneho vysielania na digitálne[54].

Tlač

Najčítanejšie periodiká na Slovensku sú (2. + 3. kvartál 2016):[55]

Šport

Slovenské národné hokejové mužstvo oslavuje výhru v zápase proti Švédsku na ZOH 2010

Vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme, je možné vykonávať športy s letným aj zimným zameraním. Medzi populárne športy na Slovensku patria: futbal, ľadový hokej, tenis, atletika, hádzaná, basketbal, volejbal, vodný slalom, cyklistika, hokejbal, florbal, lyžovanie, biatlon a ďalšie.

Strediskom biatlonu je malá obec Osrblie, kde sa konali v roku 1997 Majstrovstvá sveta v biatlone. Majstrovstvá vo vodnom slalome sa usporadúvajú na divokej vode v Čunove. V lyžiarskom areáli Štrbského plesa sa nachádzajú dva skokanské mostíky, na ktorých sa konali Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach (1935, 1970) a viaceré svetové poháre.

Slovenská národná futbalová reprezentácia nepatrila k absolútnej svetovej, či európskej špičke, futbal je na Slovensku populárny. Slovenský futbalový zväz riadi slovenský futbal a pod jeho záštitou sa organizujú oficiálne futbalové súťaže na Slovensku ako Fortuna liga, II. liga a ďalšie. Slovenský tím sa v roku 2010 dostal do osemfinále na MS vo futbale v Juhoafrickej republike, a to prvýkrát v ére samostatnosti. Na Majstrovstvá Európy vo futbale sa prvý raz kvalifikoval na rok 2016. Medzi najznámejšie slovenské futbalové tímy patria ŠK Slovan Bratislava, AS Trenčín, MŠK Žilina a FC Spartak Trnava.

Slovenská národná reprezentácia v ľadovom hokeji má za sebou viacero úspechov (napr. zlatá medaila v roku 2002, strieborná medaila na majstrovstvách sveta v roku 2000 a 2012, či bronz v roku 2003). Slovenský zväz ľadového hokeja je hlavný riadiaci orgán slovenského ľadového hokeja. Slovensko má viacero oficiálnych mužských hokejových súťaží, napr. Tipsport ligu, 1. hokejovú ligu, zastúpený je aj ženský hokej v 1. lige žien a juniorský a dorastenecký hokej v príslušných ligách. V roku 2011 sa v Bratislave a v Košiciach uskutočnili Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011. Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1925 sa uskutočnili na prírodných klziskách vo Vysokých Tatrách.

Slovensko má dobré výsledky v tenise, v roku 2002 Slovensko vyhralo Pohár federácie. Najlepší slovenskí tenisti sa dlhodobo pohybujú v TOP 100 svetového rebríčka. Centrom slovenského tenisu je Národné tenisové centrum v Bratislave. Významné úspechy dosahujú aj slovenskí vodní športovci, hlavne kanoisti a vodní slalomári, ktorí získali aj prvé olympijské medaily v novodobých Slovenských dejinách (Martikán v roku 1996 v Atlante[56]). V posledných rokoch získava veľkú mediálnu popularitu cestná cyklistika najmä vďaka úspechom Petra Sagana, výrazné úspechy v atletike dosahuje chodec Matej Tóth, olympijský víťaz v chôdzi na 50 km na LOH 2016.

Gastronómia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Slovenská kuchyňa
Bryndzové halušky, kapustnica a tmavé pivo Zlatý Bažant – príklad kaloricky bohatej slovenskej kuchyne

Slovenská kuchyňa je relatívne ťažká a regionálne rôznorodá. Vidiecke obyvateľstvo sa muselo stravovať v súlade s ťažkou fyzickou prácou, aby mohlo prežiť. Impulzy dávala a dostávala od okolitých kuchýň, najmä českej, poľskej, rakúskej a maďarskej. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako bryndzové halušky a zemiakové placky na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú zastúpené jedlá spoločné s maďarskou a rakúskou kuchyňou, ako napríklad guláš, lečo, plnená paprika, viedenský rezeň.

Medzi slovenské výrobky patria[57]:

Galéria

Krajské mestá

Poznámky

  1. ↑ Zákon stanovuje, že „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky“.[2] Takže v úradnom styku je prípustná aj čeština.

Referencie

  1. ↑ Mestská štatistika [online]. Vysoké Tatry: Portál Tatry Portál, [cit. 2010-03-03]. Dostupné online.
  2. ↑ Zákon o štátnom jazyku SR – úplné znenie účinné od 1. marca 2011
  3. ↑ Čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, organizačný odbor, [cit. 2010-03-03]. Dostupné online.
  4. ↑ Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky [online]. Bratislava: [cit. 2010-03-03]. Dostupné online.
  5. ↑ Zákon č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín [online]. [Cit. 2010-03-03]. Dostupné online.
  6. ↑ a b Štatistické údaje o štátnych hraniciach [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2017-09-08]. Dostupné online.
  7. ↑ KOVÁČ, D., a kol.: Kronika Slovenska 1. Bratislava: Vydala Fortuna Print pre Adox, 1998, s. 76.
  8. ↑ [1] UHLÁR, V.: O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina
  9. ↑ Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky [online]. Ministerstvo vnútra SR, 2013-01-11, [cit. 2016-01-09]. Dostupné online.
  10. ↑ Nariadenie vlády SR č. 455/2010 Z. z. SR z 1. decembra 2010 o zrušení Vojenského obvodu Javorina [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 2010-12-01, [cit. 2016-01-09]. Dostupné online.
  11. ↑ Uznesenie NR SR č. 395/2015 Z. z. SR, z 24. novembra 2015 k návrhu na vyhlásenie obce Gabčíkovo za mesto [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 2015-12-18, [cit. 2016-01-09]. Dostupné online.
  12. ↑ Uznesenie NR SR č. 396/2015 Z. z. SR, z 24. novembra 2015 k návrhu na vyhlásenie obce Turany za mesto [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 2015-12-18, [cit. 2016-01-09]. Dostupné online.
  13. ↑ a b Všeobecné charakteristiky za rok 2009 [online]. Štatistický úrad SR. Dostupné online.
  14. ↑ . Obec Podhájska – Geotermálny prameň [online]. obecpodhajska.sk, [cit. 2010-01-25]. Dostupné online.
  15. ↑ Kováč, M., Plašianka, D., 2003: Geologická stavba oblasti na styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu. Univerzita Komenského, Bratislava, 88 s.
  16. ↑ Baláž, P., Kúšik, D., 2010: Nerastné suroviny Slovenskej republiky, stav k roku 2009. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 158 s. Dostupné online
  17. ↑ ČTK. Pri Hodruši našli nové ložisko zlata, s ťažbou sa má začať budúci rok [online]. spravy.pravda.sk, 29.10.2009, [cit. 2013-12-23]. Dostupné online.
  18. ↑ Prírodné bohatstvo Slovenska [online]. TASR, 2008, [cit. 2011-05-27]. Dostupné online.
  19. ↑ Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. SAŽP, 2007. Dostupné online.
  20. ↑ Výnos č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004 [online]. Ministerstva životného prostredia SR. Dostupné online.
  21. ↑ Lokality Natura 2000 [online]. Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  22. ↑ a b c d e f g h i Štatistický úrad SR
  23. ↑ a b c d e f g h i BENŽA, Mojmír a kol. Národnostný atlas Slovenska. Prešov: Dajama, 2015. 55 s. ISBN 978-80-8136-053-4.
  24. ↑ a b http://www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín
  25. ↑ http://www.portal.statistics.sk
  26. ↑ ŠPROCHA, Branislav a kol. Demografický profil náboženského vyznania obyvateľstva Slovenska za posledných 100 rokov IN Populačné štúdie Slovenska 3. Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o.z.: Bratislava, 2014. ISBN 978-80-971715-0-6
  27. ↑ Moslimovia na Slovensku by chceli mať mešitu [online]. TASR, 2010, rev. 2012-07-12. Dostupné online.
  28. ↑ SITA. Vyrobili sme takmer milión áut, na obyvateľa najviac na svete [online]. sme.sk, 15.01.2014, [cit. 2014-01-16]. Dostupné online.
  29. ↑ HOBBS, Joseph J.. World Regional Geography. Belmont : Cengage Learning, 2009. ISBN 0-495-38950-1. S. 145.
  30. ↑ Kolektív autorov, Ottova praktická encyklopédia Slovensko. Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 401 – 404
  31. ↑ a b NÉMETHOVÁ, J. Poľnohospodárstvo Slovenska [online]. dam.fpv.ukf.sk, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online.
  32. ↑ Štatistický úrad SR. Súpis hospodárskych zvierat k 31.12.2009 [online]. portal.statistics.sk, Marec 2010, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online.
  33. ↑ Štruktúra pôdneho fondu [online]. Pôdny portál, 2012, [cit. 2013-11-29]. Dostupné online.
  34. ↑ ČTK; KA. Turistov na Slovensku pribúda [online]. aktualne.centrum.sk, 30.06.2007, [cit. 2011-10-09]. Dostupné online.
  35. ↑ Liptov vlani navštívilo skoro pol milióna turistov, najmä v lete [online]. TASR, 29.02.2016. Dostupné online.
  36. ↑ a b The World Factbook [online]. Central Intelligence Agency. Dostupné online. (po anglicky)
  37. ↑ http://www.bts.aero/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/statisticke-udaje/
  38. ↑ Zmluva o prevádzkovaní dráh na rok 2007 [online]. . Dostupné online.
  39. ↑ Koncepcia rozvoja vodnej dopravy SR [online]. MDPT. Dostupné online.
  40. ↑ a b SZÉPLAKY, D.; LUKÁČ, L.. Súčasnosť a budúcnosť tranzitnej prepravy zemného plynu na území Slovenska [online]. tzbportal.sk, 03.02.2011, [cit. 2014-09-23]. Dostupné online.
  41. ↑ Řádek, M. a kolektív, 2007: Vysoké školstvo na Slovensku. Realita, problém, možné riešenia. EPPP, 38 s.
  42. ↑ Academic Ranking of World Universities – 2008 – Top 500 World Universities [online]. arwu.org, [cit. 2009-10-18]. Dostupné online.
  43. ↑ Šiškovič, M., Játi, M., 2015, Čo skutočne merajú medzinárodné rebríčky vysokých škôl. Komentár 01/2015, 17 s.
  44. ↑ Top Eastern Europe Universities [online]. webometrics.info, [cit. 2009-07-13]. Dostupné online.
  45. ↑ Výdavky na výskum a vývoj [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2009-10-15]. Dostupné online.
  46. ↑ BALÁŽ, Vladimír. Slovenská ekonomika je malá, otvorená a hlúpa [online]. sme.sk, 16. 9. 2009 22:00, [cit. 2009-09-16]. Dostupné online.
  47. ↑ Slovensko: každý rok menší podiel HDP na vedu a výskum [online]. euractiv.sk, 11.03.2008, [cit. 2009-09-16]. Dostupné online.
  48. ↑ História povinnej vojenskej služby. Obrana, 8, 2005 s. 6 – 9 [Dostupné online http://www.mod.gov.sk/data/files/373.pdf]
  49. ↑ Štátny rozpočet, Výdavky podľa funkčnej klasifikácie – Obrana [online]. Ministerstvo financií SR, rev. 2013-09-09, [cit. 2013-09-20]. Dostupné online.
  50. ↑ Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. [Cit. 2011-06-03]. Dostupné online.
  51. ↑ www.radia.sk. Počúvanosť rádií MML-TGI: 2. + 3. vlna 2017 (kĺzavé dáta) [online]. radia.sk, [cit. 2017-12-17]. Dostupné online.
  52. ↑ MAXA, Filip. Odštartoval digitálny rozhlas. V Bratislave, s programami RTVS. Zive.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2015-12-15. Dostupné online [cit. 2017-12-17]. ISSN 1335-860X.
  53. ↑ Grafy a tabuľky. medialne.etrend.sk (Bratislava: TREND Holding). Dostupné online [cit. 2017-12-17]. ISSN 1337-0006.
  54. ↑ Predpokladaný harmonogram vypínania základných analógových televíznych vysielačov a zapínania vysielačov DVB T v roku 2011 [online]. MDVRR SR, [cit. 2011-06-03]. Dostupné online.
  55. ↑ im. Prieskum: Tlač, rádiá i televízie. Ktoré médiá Slováci preferujú?. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2016-11-14. Dostupné online [cit. 2017-12-17]. ISSN 1336-1996.
  56. ↑ sita, tasr. Vodný slalom: Martikán vybojoval zlato [online]. sport.sme.sk, 12.08.2008, [cit. 2016-06-29]. Dostupné online.
  57. ↑  Zoznam výrobkov v Slovenskej republike ako chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie PDF

Iné projekty

Externé odkazy

Portal Slovenský portál
Košický portál
Bratislavský portál
Žilinský portál
Portal Politický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensko&oldid=6605769“