Dubaj (mesto): Rozdiel medzi revíziami

	Dubaj
	دبي
	mesto
	Vlajka
	Vlajka
Štát	Spojené arabské emiráty
Emirát	Dubaj
Súradnice	25°15′10″S 55°21′52″V / 25,252778°S 55,364444°V
Rozloha	1 287,4 km² (128 740 ha)
Obyvateľstvo	1 679 272
Hustota	1 304,39 obyv./km²
Šejk	Muhammad bin Rášid Ál Maktúm
	Poloha mesta na mape Spojených arabských emirátov
	Geografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 08:14, 24. január 2018

Súradnice: 25°15′10″S 55°21′52″V / 25,252778°S 55,364444°V

Dubaj (arab. دبي‎ Dubajj) je mesto patriace do federácie siedmich Arabských emirátov. Má 1,6 mil. obyvateľov (2007). Sídlom panovníka (hlavné mesto) je Abu Dhabi (v hroznom slovenskom preklade Abú Zabí) .

Emirát Dubaj (arab. إمارة دبيّ Imára Dubajj) je emirát na Arabskom polostrove, na pobreží Perzského zálivu. Leží na okraji Arabskej púšte, ktorá siaha od Jemenu až po Irak. V okolí sa nenachádzajú žiadne rieky, hoci mnohí za rieku považujú Dubai Creek, ide však iba o zátoku v rámci Perzského zálivu. Na východnom brehu Dubai Creek-u sa nachádza štvrť Deira, na západnom brehu Burj Dubai, na juhu leží štvrť Al-Aweer. Písomné dokumenty potvrdzujú existenciu mesta najmenej 150 rokov pred formovaním samotných UAE. Dubai sa podieľa politicky, vojensky aj ekonomicky spolu s ďalšími 6 emirátmi, na riadení štátu , aj keď každý z emirátov má aj vlastné zákony. Dubai(Emirát)má druhu najväčšiu populáciu 2,2 milióna obyvateľov, po emiráte Abú Zabí(Hlavné mesto UAE). Práve Dubaj a Abu Zabi disponujú špeciálnym právom veta, pri prejednávaní kritických záležitostí. Momentálny Vládca emirátu je šejk Muhammad bin Rášid Ál Maktúm, ktorý tiež spĺňa funkciu Premiéra a viceprezidenta Spojených Arabských Emirátov

Väčšina prínosov pre Dubai, zaznamenáva obchod, výroba a služby. Prínosy z ropy a zemného plynu prispievajú do rozpočtu menej než 6% o objeme 37 miliárd USD (2005). Dubaj však púta celosvetovú pozornosť pre svoje projekty (stavby, športové a rekreačne centra) ale táto pozornosť tiež súvisí s už rozvinutou ekonomikou, založenou zväčša na zahraničnej pracovnej sile.

Dejiny

Prvá zmienka o Dubaji pochádza ešte z roku 1095, no predpokladá sa, že jeho územie bolo osídlené už dávno predtým, keď sa tu nachádzali obchodné centrá medzi Západom a Východom. Mesto v roku 1580 opísal aj benátsky obchodník s perlami Gasparo Balbi, keď sa zmienil o Dubaji ako o mieste kde pracujú práve Venéti hľadajúci perly. Ďalšie zmienky pochádzajú z roku 1799. V roku 1820 uzavrel dubajský šejk s Britmi Pobrežnu mierovú zmluvu.

V roku 1833 sa dynastia Al Maktoum presťahovali z Abú Zabí a ich nové pôsobisko sa stal práve Dubaj. Ten prešiel pod britskú ochranu podľa zmluvy v rámci ktorej sa Briti zaviazali chrániť Dubaj pred útokmi Turkov. Dubaj ďalej lákal zahraničných obchodníkov s perlami a neskôr sa v meste vďaka jeho výhodnej polohe začali usídľovať indickí obchodníci. Dubajský obchod s perlami bol vážne narušený počas Prvej svetovej vojny a ešte viac počas Veľkej hospodárskej krízy na konci 20. rokov. Nové obdobie v dejinách Dubaja nastalo po Druhej svetovej vojne, keď sa Dubaj pripojil ku Kataru. Dubaj zažil v tomto čase veľký rozvoj, keď boli objavené ložiská ropy. Do mesta sa prisťahovali indickí a pakistanskí robotníci a medzi rokmi 1968 až 1975 narástol počet obyvateľov o 300%. V roku 1971 sa Dubaj stal súčasťou Spojených arabských emirátov a dôležitosť mesta ešte posilnili libanonskí utečenci a zriadenie zóny voľného obchodu v prístave Jebel Ali. Pre Dubaj bola pomerne veľkým plusom aj vojna v zálive v roku 1990, keďže sem stiahli svoje finančné aktivity firmy z Kuvajtu a neskôr aj z Bahrajnu. Po roku 2000 sa z Dubaja začalo stávať najrýchlejšie rastúce mesto sveta. Symbolom nových zmien sa stala stavba hotela Burdž al-Arab.

Hospodárstvo

Hrubý domáci produkt HDP dosiahol v roku 2005 výšku 37 miliárd USD. Celá ekonomika Dubaja bola postavená na ropnom priemysle, len že príjmy práve z takéhoto priemyslu dosahujú podiel menej ako 6%, čo značí že do štátneho rozpočtu prispievajú hlavne iné odvetia hospodárstva. Avšak, napriek tomu Dubaj produkuje 240 000 barelov ropy denne, a tiež množstvo zemného plynu, (podiel emirátu v UAE je 2%). Ropné rezervy Dubaja sú už značne zmenšené a celkové vyčerpanie zásob sa odhaduje do 20 rokov. Najziskovejším odvetím hospodárstva pre Dubaj je obchod (16%), entrepôt (15%) a finančné služby. Pre Dubaj sú top re-exportujuce krajiny Irán (790 mil. USD) India (204 mil. USD) a Saudská Arábia (194 mil. USD) Najdôležitejšie krajiny z hľadiska importu sú Japonsko (1,5 mld. USD), Čína (1,4 mld. USD) a USA (1,4 mld. USD).

So začiatkom ťažby ropy v 60. rokoch 20. storočia začal Dubaj bohatnúť. V 70. a 80. sa stal Dubaj dôležitou obchodnou cestou z čoho profituje dodnes entrepôt. S ťažbou ropy do krajiny prichádzali nové bankové a finančné inštitúcie. Do roku 1990 sa v Dubaji voľne obchodovalo so zlatom. Začali sa vytvárať miesta voľného obchodu, ako je Jebel Ali, Palm Islands, Sheikh Road a iné miesta.

Jebel Ali je prístav v Dubaji, postavený v 70. rokoch, a je to najväčší prístav vybudovaný človekom a 8. najdôležitejší čo sa týka nákladnej dopravy. Bolo postavené medzinárodné letisko (ktoré podlieha značnej inovácii (2008)).

Aj v Dubaji sa enormne rozvíja priemysel, a odvetia ako IT technológie, ale dôraz sa kladie na finančné služby finančné operácie na Burze, atď. Do krajiny prišli svetové firmy ako EMC Corporation, Oracle Corporation, Microsoft, a IBM, a svetové média ako MBC, CNN, Reuters and AP. Vytvárajú sa tu priemyselné parky, zaoberajúce sa vedou, výskumom a výrobou.

Medzi nové priemyselné parky patria:

Dubiotech, park venovaný výskumu a inovácia v biotechnológii
Techno Park, park orientovaný na výrobu vysokej technológie s viac ako 23 km²
Dubai Silicon Oasis zaoberajúca sa elektrotechnikou.
Dubai Industrial city, obrovský priemyselný park zameraný na produkciu kovov, ťažba, petrochémiu, farmáciu, výrobu potravín, v neposlednom rade je tu zastúpený strojársky priemysel, atď...

Dubai Financial Market (DFM) finančný trh bol zavedený v roku 2000, ako sekundárna inštitúcia zaoberajúca sa obchodom, cennými papiermi v Dubaji. Pre enormnú vzrastajúcu ekonomiku, už v prvom kvartáli 2006 celkový obchodný obrat dosiahol 400 miliárd akcií, premenené v 95 miliárd USD. Veľké projekty viedli k budovaniu mrakodrapov, v ktorých sídlia svetové korporácie, či spoločnosti patriace Emirátom ako Emirates Towers, Burdž Chalífa a iné.

Krajina sa však v posledných rokoch začala orientovať na turizmus a medzinárodný obchod. Pre ilustráciu, v roku 2009 sa v Dubaji stavia niekoľko stoviek mrakodrapov. K tomu treba ešte pripočítať tri ostrovné komplexy v tvare obrovských pálm a jeden v tvare zemegule. Vyťaženosť hotelov je priemerne vyše 80%. Medzi najznámejšie projekty patria Palm Islands, najdrahší hotel na svete Burj Al Arab. Ostrovy vytvárajúci mapu sveta, tiež Dubai Marina a iné.

Klimatické podmienky

Graf počasia pre Dubaj
J	F	M	A	M	J	J	A	S	O	N	D
15.6 24 14	25 25 15	21 28 18	7 33 21	0.3 38 25	0.4 40 27	0.8 41 30	0 41 30	0 39 28	1.2 35 24	2.7 31 20	14.9 26 16
teploty v °C zrážky v mm

Dubaj má horúce klimatické podmienky, Niektoré mesiace presahujú s priemernou teplotou aj 40 °C. Zrážky sa vyskytujú sporadickejšie len okolo 150mm za rok. Zrážky sa väčšinou vyskytujú v mesiacoch Január, Február a Marec. Vlhkosť v zimných mesiacoch je 60%

Obyvateľstvo

V roku 1998, 17% populácie boli rodení obyvatelia Emirátov, zvyšok tvorili cudzinci. 51% Dubajčanov pochádza z Indie, 16% z Pakistanu, 9% z Bangladéša, 3% z Filipín a 3% boli definovaní ako „západniari“. Cudzinci tu žijú s pracovným povolením, bez ktorého musia Dubaj do 30 dní opustiť. Aj preto je tu takmer nulová nezamestnanosť. Kriminalita je tiež veľmi nízka. V poslednom čase však vyvolali širokú medzinárodnú reakciu správy o porušovaní ľudských práv robotníkov. V Dubaji sa začalo s ťažbou ropy roku 1966. Dovtedy žil prevažne z obchodu, najmä so zlatom a perlami. Už roku 1930 bol Dubaj najväčším obchodným mestom v Perzskom zálive.

Turistický ruch

Dubaj samotný má iba 15 kilometrov pláži. Po dostavbe ostrovných komplexov ich však má až 1 500 km. Najväčším projektom je Dubailand – svet zábavy v púšti, skladajúci sa z lyžiarskych svahov, pretekárskeho motoristického okruhu, ekoparku a najväčšieho nákupného centra na svete. Pravdepodobne najcharakteristickejším symbolom dnešného Dubaja je luxusný 321 metrov vysoký sedem hviezdičkový hotel Burdž al-Arab ("Veža Arabov"), postavený roku 1999, v tvare plachetnice. Jeho interiér je plný zlata, mramoru. Pobyt stojí od 2000€ do 8300€ za noc.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dubaj

@@ Riadok 36: / Riadok 36: @@
 [[Súbor:Dubai skyline.jpg|right|thumb|Dubajské mrakodrapy]]
-'''Dubaj''' ({{vjz|ara|دبي}} ''Dubajj'') je mesto patriace do [[Spojené arabské emiráty|federácie siedmich Arabských emirátov]]. Má 1,6 mil. obyvateľov (2007). Sídlom panovníka (hlavné mesto) je [[Abú Zabí (mesto)|Abú Zabí]].
+'''Dubaj''' ({{vjz|ara|دبي}} ''Dubajj'') je mesto patriace do [[Spojené arabské emiráty|federácie siedmich Arabských emirátov]]. Má 1,6 mil. obyvateľov (2007). Sídlom panovníka (hlavné mesto) je Abu Dhabi (v hroznom slovenskom preklade Abú Zabí) .
 '''Emirát Dubaj''' ({{ara|إمارة دبيّ}} ''Imára Dubajj'') je [[emirát]] na [[Arabský polostrov|Arabskom polostrove]], na pobreží [[Perzský záliv|Perzského zálivu]]. Leží na okraji [[Arabská púšť|Arabskej púšte]], ktorá siaha od [[Jemen]]u až po [[Irak]]. V okolí sa nenachádzajú žiadne rieky, hoci mnohí za rieku považujú Dubai Creek, ide však iba o zátoku v rámci Perzského zálivu. Na východnom brehu Dubai Creek-u sa nachádza štvrť Deira, na západnom brehu Burj Dubai, na juhu leží štvrť Al-Aweer.