Portál:Politika/Aktuality v politike/Archív 2017

Archív

2005 – 2006 – 2007 – 2008 – 2014 – 2015 – 2016

December

31. december – Na migrantov sa zameral pápež v posolstve k Svetovému dňu pokoja
Na migrantov a utečencov, mužov a ženy hľadajúcich pokoj sa zameral pápež František v posolstve k Svetovému dňu pokoja. Pripadá na 1. januára a katolícka cirkev si ho v roku 2018 pripomenie 51. raz. V posolstve pápež František pripomenul aj slová už zosnulého svätého Jána Pavla II., ktorý v roku 2000 uviedol, že "rastúci počet utečencov je jedným z dôsledkov nekonečného a hrozného radu vojen, konfliktov, genocíd a etnických čistiek, ktoré poznačili 20. storočie". František na to nadviazal slovami: "Ani nové storočie neprinieslo doteraz v tomto smere skutočný obrat, ozbrojené konflikty a iné formy organizovaného násilia naďalej vyvolávajú presuny obyvateľstva v rámci hraníc štátov, ako aj mimo nich".

30. december – Izrael doručil oznámenie o vystúpení z UNESCO
Generálna riaditeľka Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) Audrey Azoulayová dostala oficiálny list izraelskej vlády oznamujúci vystúpenie krajiny z tejto medzinárodnej organizácie do konca roku 2018. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu odôvodnil tento krok "zaujatým, jednostranným a absurdným postojom UNESCO k Izraelu". V rovnakom čase rady UNESCO opustia aj Spojené štáty, a to z rovnakého dôvodu ako Izrael.

29. december – Ústavný súd JAR otvoril cestu k možnému impeachmentu prezidenta Zumu
Ústavný súd Juhoafrickej republiky (JAR) dospel k záveru, že parlament nevyvodil dostatočnú zodpovednosť voči prezidentovi Jacobovi Zumovi v súvislosti so škandálom okolo renovácie jeho domu zo štátnych prostriedkov. Súd zároveň nariadil parlamentu, aby v súlade s príslušným článkom ústavy JAR zaviedol mechanizmus, ktorý by mohol viesť k odvolaniu hlavy štátu z funkcie.

28. december – Bývalý futbalista George Weah sa stal prezidentom Libérie
Bývalý profesionálny futbalista George Weah zvíťazil v druhom kole libérijských prezidentských volieb a stane sa novou hlavou štátu. Weah získal 61,5 percenta hlasov, kým jeho rival, viceprezident Joseph Boakai skončil so ziskom 38,5 percenta hlasov.

27. december – Separatisti a vládne sily na Ukrajine si vymenili vyše 300 zajatcov
Ukrajinské úrady a proruskí separatisti uskutočnili v stredu na východe krajiny prvú hromadnú výmenu vojnových zajatcov. Ukrajinská strana prepustila v stredu celkovo 237 zadržiavaných osôb a predstavitelia samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky umožnili vrátiť sa na územie kontrolované Kyjevom 73 zajatcom.

25. december – Ukrajinská vláda a separatisti sa dohodli na výmene zajatcov
Na rozsiahlej výmene zajatcov sa dohodli ukrajinské vládne orgány so separatistickými vzbúrencami. Predstaviteľ Kyjeva Viktor Medvedčuk spresnil, že Ukrajina je ochotná prepustiť 306 ľudí a zároveň dúfa, že separatisti prepustia 74 osôb.

22. december – Separatistické strany deklarovali v Katalánsku víťazstvo vo voľbách
Katalánske separatistické politické strany deklarovali víťazstvo v štvrtkových predčasných parlamentných voľbách v Katalánsku. Podľa predbežných výsledkov najviac kresiel síce získala promadridská strana Občania (Ciutadans), ale väčšinu kresiel v regionálnom parlamente obsadia separatisti. Z takmer úplných výsledkov štvrtkových volieb vyplýva, že by mali tieto formácie spoločne ovládnuť až 70 kresiel 135-členného parlamentu v Barcelone.

22. december – Staronový slovinský prezident zložil prísahu
Slovinský prezident Borut Pahor zložil prezidentskú prísahu, čím sa najvyššieho úradu v krajine ujal na druhé funkčné obdobie. Prezidentské voľby sa v Slovinsku konali 12. novembra a Pahor ich vyhral už v prvom kole, keď ziskom 53 percent a porazil svojho najsilnejšieho konkurenta Marjana Šareca, primátora mesta Kamnik, ktorého podporilo 42 percent voličov.

20. december – EK navrhuje aktivovať článok 7 voči Poľsku
Európska komisia oznámila, že navrhuje Rade EÚ, aby prijala rozhodnutie podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii z dôvodu,že existuje riziko závažného porušenia zásad právneho štátu v Poľsku. Článok č. 7, ktorý ešte Európska únia nepoužila v prípade žiadnej z členských krajín, je považovaný za extrémne tvrdý postih. Samotné konanie je podľa predpisov EÚ rozdelené do niekoľkých fáz. Po iniciovaní konania musí získať súhlas štyroch pätín členov EÚ.

18. december – Rakúska vláda zložila slávnostný sľub
Nová rakúska koaličná vláda dezignovaného kancelára Sebastiana Kurza zložila slávnostný sľub do rúk prezidenta Alexandra Van der Bellena. Vláda je koalíciou konzervatívnej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a pravicovo-populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ). Predseda ľudovcov Sebastian Kurz sa stal vo svojich 31 rokoch najmladším šéfom vlády v Európe.

17. december – Za víťaza volieb v Hondurase vyhlásili prezidenta Hernándeza
Honduraský volebný tribunál vyhlásil konzervatívneho prezidenta Juana Orlanda Hernándeza za oficiálneho víťaza prezidentských volieb z 26. novembra. Hernández podľa oficiálneho sčítania hlasov potvrdeného volebným tribunálom porazil svojho stredoľavého vyzývateľa a televízneho komentátora Salvadora Nasrallu o 1,53 percenta hlasov.

15. december – V Rakúsku sa úspešne skončili rozhovory o vytvorení vlády
Predseda Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) Sebastian Kurz a líder slobodných z FPÖ Heinz-Christian Strache oznámili dosiahnutie dohody o vytvorení koaličnej vlády. Nová rakúska vláda bude mať 14 ministrov, osem šéfov rezortov nominuje ÖVP a šesť FPÖ. Rakúskym spolkovým kancelárom bude iba 31-ročný Sebastian Kurz, ktorý sa tak po titule najmladšieho štátneho tajomníka a najmladšieho ministra (zahraničných vecí) bude môcť popýšiť aj titulom najmladšieho šéfa rakúskej spolkovej vlády v histórii. Vicekancelárom sa stane Heinz-Christian Strache.

14. december – Prezident vymenoval troch sudcov ústavného súdu
Prezident SR Andrej Kiska menoval na návrh Národnej rady SR za ústavných sudcov Janu Laššákovú, Mojmíra Mamojku a Miroslava Duriša. Ústavný súd SR bude po takmer troch rokoch opäť v kompletnom zložení.

13. december – Prezident ČR M. Zeman vymenoval vládu Andreja Babiša
Český prezident Miloš Zeman vymenoval v stredu menšinovú vládu premiéra Andreja Babiša. Nový český premiér zložil svoj kabinet z ministrov zo svojho hnutia ANO 2011 a nestraníkov.

12. december – Poľský sejm vyslovil dôveru novej vláde
Poľský parlament vyslovil dôveru vláde premiéra Mateusza Morawieckého. Novú vládu v hlasovaní podporilo 243 poslancov, 192 ich bolo proti. Hlasovania sa nezdržal nikto.

11. december – Poľsko má starú vládu s novým premiérom
Poľský prezident Andrzej Duda vymenoval vo Varšave členov novej poľskej vlády, ktorá bude mať troch vicepremiérov a 18 ministrov. Jedným z vicepremiérov bude predchádzajúca premiérka Beata Szydłová. Nový poľský premiér Mateusz Morawiecki zložil do jeho rúk ústavou predpísanú prísahu. Už v utorok vystúpi nástupca Beaty Szydlovej na čele poľskej vlády pred poslancami zákonodarného zboru, ktorí budú následne hlasovať o dôvere jeho kabinetu.

10. december – Fihnová prevzala Nobelovu cenu za mier
Výkonná riaditeľka Medzinárodnej kampane za zákaz jadrových zbraní (ICAN) Beatrice Fihnová si prevzala v nórskom Osle Nobelovu cenu mieru. Spolu s ňou ocenenie prijala aj Kanaďanka japonského pôvodu Setsuko Thurlowová, ktorá v roku 1945 ako 13-ročná prežila zhodenie jadrovej bomby na Hirošimu a zúčastňuje sa na kampaniach za zákaz jadrových zbraní.

9. december – R. Raši bol zvolený za nového podpredsedu Smeru-SD
Novým podpredsedom Smeru-SD sa stal primátor Košíc Richard Raši. V tajnej voľbe o tom rozhodli delegáti celoslovenského snemu strany Smer-SD v Martine, od ktorých Raši získal 339 hlasov. Celkovo bolo odovzdaných 366 hlasovacích lístkov.

9. december – Irak je oslobodený od Islamského štátu
Iracký premiér Hajdar Abádí oznámil víťazstvo nad džihádistickou organizáciou Islamský štát v Iraku. Abádí dodal, že iracké ozbrojené zložky majú kontrolu nad celým územím Iraku, keďže ovládli už aj pohraničie so Sýriou.

8. december – Andrzej Duda vymenoval Morawieckého za nového premiéra Poľska
Poľský prezident Andrzej Duda prijal demisiu premiérky Beaty Szydłovej a za jej nástupcu vymenoval doterajšieho vicepremiéra a ministra financií Mateusza Morawieckého.

7. december – Poľská premiérka Beata Szydlová podala demisiu
Poľská premiérka Beata Szydłová rezignovala zo svojho postu. Rezignáciu oznámila na rokovaní vládnej strany Právo a spravodlivosť vo Varšave. Na poste premiérky ju nahradí doterajší minister financií Mateusz Morawiecki.

6. december – Prezident Zeman vymenoval Babiša za premiéra
Český prezident Miloš Zeman vymenoval predsedu hnutia ANO Andreja Babiša za nového premiéra. Babišovu menšinovú vládu plánuje Zeman vymenovať v stredu 13. decembra.

6. december – Švajčiarsky parlament zvolil za nového prezidenta Alaina Berseta
Švajčiarsky parlament zvolil v stredu na základe ročného rotačného princípu doterajšieho ministra vnútra a sociálnych vecí Alaina Berseta za nového spolkového prezidenta. Novej funkcie sa ujme v januári.

6. december – Prezident Kiska porušil ústavu
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že slovenský prezident Andrej Kiska rozhodnutím o nevymenovaní kandidátov na ústavných sudcov navrhnutých parlamentom ešte v roku 2014 porušil základné práva skupiny kandidátov na ústavných sudcov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Senát Ústavného súdu prezidentovo rozhodnutie zrušil a zároveň mu prikázal, aby vo veci znova konal a rozhodol tak, že z dostatočného zvoleného počtu kandidátov navrhnutých národnou radou vymenuje troch za sudcov Ústavného súdu.

6. december – Opozícii sa nepodarilo odvolať ministra Kaliňáka z funkcie ministra vnútra
Minister vnútra SR Robert Kaliňák (Smer-SD) ostáva vo vládnej funkcii. Za návrh opozície vysloviť mu nedôveru v stredu po 13-hodinovej rozprave hlasovalo len 53 poslancov zo 128 prítomných. Podľa očakávania ho podporili prítomní poslanci Smeru-SD aj koaliční partneri zo SNS a Mostu-Híd. Z vládnych poslancov sa zdržal len Martin Fedor (Most-Híd). Za vyslovenie nedôvery hlasovali poslanci SaS, OĽaNO, Sme rodina aj ĽSNS. Kaliňák čelil historicky tretiemu odvolávaniu z vládnej funkcie.

5. december – Prezident Zeman prijal demisiu vlády premiéra Bohuslava Sobotku
Český prezident Miloš Zeman prijal demisiu vlády premiéra Bohuslava Sobotku. Zeman zároveň poveril kabinet, aby funkciu vykonával do vymenovania novej vlády.

5. december – Harírí oficiálne odvolal svoju rezignáciu na funkciu premiéra Libanonu
Libanonský premiér Saad Harírí v nadväznosti na zhodu dosiahnutú so súperiacimi politickými stranami oficiálne anuloval svoju predchádzajúcu demisiu. O oficiálnom zrušení rezignácie informoval v závere rokovania vládneho kabinetu, ktorý sa zišiel prvýkrát od 4. novembra, keď premiér oznámil svoj úmysel rezignovať.

4. december – Noví predsedovia samosprávnych krajov už úradujú
V šiestich samosprávnych krajoch sa konali ustanovujúce zasadnutia ich zastupiteľstiev, na ktorých zložili sľub novozvolení poslanci a župani. Funkcie župana Bratislavského samosprávneho kraja sa ujal Juraj Droba zo SaS, novým županom Banskobystrického samosprávneho kraja je kandidát širokej koalície demokratických strán Ján Lunter, Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič z OĽaNO, Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová tiež z OĽaNO, Košického samosprávneho kraja kandidát opozičných strán Rastislav Trnka a Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica zo Smeru-SD.

3. december – Pápež František ukončil šesťdňovú návštevu Mjanmarska a Bangladéša
Pápež František odcestoval v sobotu z Dháky naspäť do Ríma a ukončil tak šesťdňovú návštevu Mjanmarska a Bangladéša v období, keď zasiahla tieto krajiny jedna z najväčších utečeneckých kríz súčasného sveta.

1. december – Prešovský kraj má nového župana
V Prešove sa konalo ustanovujúce zasadnutie zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja, na ktorom zložili sľub novozvolení poslanci a župan Milan Majerský z KDH, ktorý po 16 rokoch prevzal Úrad Prešovského samosprávneho kraja od doterajšieho predsedu Petra Chudíka zo Smeru-SD.

November

29. november – Pápež počas omše v Rangúne vyzval: Odpúšťajme a nemstime sa
Pápež František v kázni počas omše pod holým nebom, ktorú odslúžil v mjanmarskej metropole Rangún, ocenil, že mnohí z prítomných napriek vlastnej chudobe a ťažkostiam poskytujú pomoc a podporu iným ľuďom v núdzi, vrátane príslušníkov iných etník. Budúcnosťou Mjanmarska musí byť podľa pápeža mier založený na "rešpektovaní dôstojnosti a práv každého člena spoločnosti, rešpektovaní každej etnickej skupiny a jej identity".

28. november – Prezident Kenyatta zložil prísahu na druhé funkčné obdobie
Kenský prezident Uhuru Kenyatta zložil v utorok prísahu na druhé funkčné obdobie napriek kontroverziám, ktoré sprevádzali jeho volebné víťazstvo. Najvyšší súd Kene odmietol minulý týždeň sťažnosti na priebeh opakovaných prezidentských volieb, ktoré sa v tejto východoafrickej krajine konali v závere októbra.

27. november – Vedenia v prezidentských voľbách v Hondurase sa ujal Nasralla
Prvé oficiálne čiastkové výsledky sčítania hlasov odovzdaných v prezidentských voľbách v Hondurase naznačujú, že stredoľavý kandidát Salvador Nasralla vedie nad súčasným prezidentom, konzervatívcom Juanom Orlandom Hernándezom, o päť percentuálnych bodov. Podľa oznámenia najvyššieho volebného tribunálu získal Nasralla 45,17 percenta hlasov, zatiaľ čo Hernándeza volilo 40,21 percenta voličov. Tieto predbežné oficiálne výsledky boli zverejnené po sčítaní 57 percent odovzdaných hlasov.

26. november – Novým predsedom strany TOP 09 sa stal Jiří Pospíšil
Delegáti víkendového snemu českej opozičnej strany TOP 09 zvolili v nedeľu za jej nového šéfa europoslanca a bývalého podpredsedu ODS Jiřího Pospíšila. Získal 147 zo 177 odovzdaných hlasov. Vo funkcii predsedu Pospíšil nahradil Miroslava Kalouska, ktorý svoj úmysel neobhajovať tento post oznámil krátko po nedávnych voľbách.

24. november – Emmerson Mnangagwa bol uvedený do funkcie prezidenta Zimbabwe
Bývalý viceprezident Emmerson Mnangagwa sa stal novým prezidentom Zimbabwe. Vystriedal v úrade prezidenta Roberta Mugabeho, ktorý bol nútený po zásahu armády po 37 rokoch vládnutia odstúpiť. Nový prezident vyzval medzinárodné spoločenstvo na prehodnotenie sankcií, uvalených v minulosti na Zimbabwe pre porušovanie ľudských práv, a v záujme oživenia ekonomiky ubezpečil, že všetky zahraničné investície v tejto juhoafrickej krajine budú "bezpečné", čím narážal na obavy vyvolané Mugabeho politikou znárodňovania.

24. november – Nový kirgizský prezident Žeenbekov zložil prísahu
Úradu prezidenta Kirgizska sa zložením prísahy ujal Sooronbaj Žeenbekov, ktorý sa stal víťazom prezidentských volieb, ktoré sa konali 15. októbra. O znovuzvolenie sa nemohol uchádzať doterajší prezident Almazbek Atambajevov, pretože v súlade s ústavou jedna osoba môže vysoký vládny post zastávať len raz.

23. november – Mjanmarsko a Bangladéš sa dohodli na repatriácii rohinských utečencov
Mjanmarsko a Bangladéš uzavreli dohody umožňujúce návrat státisícov Rohingov, ktorí ušli v uplynulých mesiacoch cez hranice z mjanmarského Jakchainského štátu. Od konca augusta ušlo pred násilnosťami do susedného Bangladéša takmer 620 000 mjanmarských Rohingov.

22. november – Libanonský premiér Harírí odkladá svoju demisiu
Libanonský premiér Saad Harírí na žiadosť prezidenta Michela Aúna nateraz stiahol svoju demisiu a bude aj naďalej zastávať funkciu predsedu vlády.

21. november – Zimbabwiansky prezident Robert Mugabe odstúpil
Zimbabwiansky prezident Robert Mugabe, ktorý vládol krajine 37 rokov, odstúpil v utorok zo svojej funkcie. Stalo sa tak krátko po tom, čo zimbabwianska vládnuca strana Africký národný zväz Zimbabwe - Vlastenecký front (ZANU-PF) podala na zasadnutí parlamentu návrh na ústavnú obžalobu (tzv. impeachment) Roberta Mugabeho. Nový zimbabwiansky prezident Emmerson Mnangagwa bude uvedený do funkcie a zloží slávnostnú prísahu 24. novembra.

20. november – Predbežné rokovania o nemeckej vládnej koalícii stroskotali
Nemecká liberálna FDP sa rozhodla ukončiť rokovania o vytvorení vládnej koalície s CDU/CSU a zelenými. Spolkový predseda strany Christian Lindner to zdôvodnil tým, že strana nechce robiť ústupky, pokiaľ ide o jej zásady, a dodal, že "je lepšie nevládnuť ako vládnuť falošne". Cieľom približne mesiac trvajúcich rokovaní bolo vytvoriť v Nemecku prvý raz trojstrannú vládnu koalíciu, ktorá mala vystriedať doterajšie spojenectvo CDU/CSU so sociálnymi demokratmi. Kancelárka Angela Merkelová uviedla, že sa skontaktuje so spolkovým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom, aby ho informovala o "stave vecí" a prediskutovala ďalšie kroky.

19. november – Prezident Mugabe napriek očakávaniu z funkcie neodstúpil
Zimbabwiansky prezident Robert Mugabe vystúpil v štátnej televízii s prejavom k národu a oznámil, že ostáva aj napriek tlaku zo strany armády. Mugabeho už skôr odvolali z postu lídra vládnej strany s ultimátom 24 hodín na odstúpenie z funkcie prezidenta. Prvú dámu krajiny Grace Mugabeovú vylúčili zo strany úplne.

17. november – V Bonne sa skončila klimatická konferencia OSN
Ako úspech zhodnotila v piatok tohtoročnú klimatickú konferenciu OSN (COP23) v Bonne v jej závere nemecká ministerka životného prostredia Barbara Hendricksová. Delegáti zo 195 štátov vypracovali návrhy súboru pravidiel pre realizáciu Parížskej dohody, čím splnili očakávania.

15. november – Andrej Kiska vystúpil v pléne Európskeho parlamentu s prejavom
Slovenský prezident Andrej Kiska vystúpil s prejavom v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Stal sa druhým prezidentom Slovenska, ktorý sa predstavil zákonodarcom Európskej únie, po Rudolfovi Schusterovi v máji 2001, a prvým, ktorý do europarlamentu zavítal od vstupu Slovenska do EÚ.

15. november – V Zimbabwe prevzala moc armáda
Zimbabwiansky prezident Robert Mugabe sa po tom, čo moc v jeho krajine prebrala armáda, nachádza v domácom väzení vo svojej vile v metropole Harare.

14. november – Novým vedúcim Zastúpenia EK v Bratislave bude Ladislav Miko
Európska komisia potvrdila, že Ladislav Miko, český štátny príslušník, bol vymenovaný za nového vedúceho zastúpenia Európskej komisie v Bratislave. Miko, ktorý sa narodil v Košiciach, sa ujme svojej funkcie 1. januára 2018.

13. november – Ministri zahraničia EÚ rozhodli o uvalení sankcií na Venezuelu
Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie rozhodli o uvalení sankcií voči Venezuele v súvislosti s porušovaním ľudských práv a politickou situáciou v krajine. Cielené sankcie obsahujú zákaz predaja zbraní Venezuele, vytvorenie systému na zmrazenie aktív niektorých venezuelských predstaviteľov, ako aj obmedzenie cestovania.

12. november – Prezidentom Slovinska zostáva naďalej Borut Pahor
Doterajší slovinský prezident Borut Pahor v súlade s očakávaním zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb. Po sčítaní všetkých odovzdaných hlasov získal 52,9 percenta z nich, kým jeho vyzývateľa, starostu mesta Kamnik Marjana Šareca, podporilo 47,1 percenta oprávnených voličov. Znamená to, že Pahor zostane v prezidentskom úrade i ďalšie päťročné volebné obdobie.

10. november – Ivan Korčok slávnostne otvoril Národný konvent o EÚ v Macedónsku
Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok slávnostne otvoril Národný konvent o Európskej únii v Macedónsku. Projekt sa primárne zameriava na podporu verejnej debaty v krajine o otázkach európskej integrácie na základe partnerstva vládnych, mimovládnych, podnikateľských a záujmových inštitúcií. Macedónsko je piatou krajinou západného Balkánu, v ktorej bude Slovensko realizovať tento úspešný projekt.

9. november – Martin Poliačik opúšťa SaS
Poslanec národnej rady a jeden zo zakladajúcich členov strany Sloboda a Solidarita Martin Poliačik oznámil odchod zo strany, pretože sa podľa jeho slov nevie stotožniť so súčasným smerovaním strany.

6. november – Druhé kolo prezidentských volieb v Libérii odložili na neurčito
Najvyšší súd rozhodol o odložení druhého kola prezidentských volieb v Libérii na neurčito. Za rozhodnutím sú podozrenia z volebného podvodu, ktorých opodstatnenosť by mala preskúmať ústredná volebná komisia. V prvom kole volieb 10. októbra triumfoval niekdajší držiteľ Zlatej lopty pre najlepšieho futbalistu planéty z roku 1995 George Weah so ziskom 38,4 percenta hlasov pred úradujúcim viceprezidentom Josephom Boakaiom, ktorého podporilo 28,8 percenta voličov.

6. november – Puigdemont a štyria ministri zosadenej vlády sa vzdali do rúk belgickej polície
Zosadený katalánsky premiér Carles Puigdemont a štyria ministri jeho vlády sa vzdali do rúk belgickej polície v Bruseli. Stalo sa tak iba niekoľko dní po tom, ako na nich španielske úrady vydali európske zatýkacie rozkazy. Po niekoľko hodín trvajúcom výsluchu päticu podmienečne prepustili na slobodu s tým, že majú zákaz opustiť územie Belgicka, musia sa v tejto krajine zdržiavať na stálej adrese a osobne sa dostaviť na každé predvolanie justíciou alebo políciou.

5. november – V regionálnych voľbách na Slovensku zvíťazila zjednotená pravica
Vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku zvíťazili v piatich krajoch kandidáti na županov nominovaní stranami SaS, OĽaNO a KDH, v dvoch si udržali svoje pozície nominanti strany SMER-SD a v banskobystrickom kraji zvíťazil nezávislý kandidát so širokou podporou demokratických strán Ján Lunter. Svoje pozície obhájili nominanti Smeru Jaroslav Baška v trenčianskom kraji a Milan Belica v nitrianskom kraji. Novými županmi sú Jozef Viskupič v trnavskom kraji a Erika Jurinová v žilinskom kraji, obaja z OĽaNO, Juraj Droba zo SaS v bratislavskom kraji, Milan Majerský z KDH v prešovskom kraji a Rastislav Trnka v košickom kraji. Vo voľbách do župných zastupiteľstiev boli najúspešnejší nezávislí kandidáti, ktorí uspeli v 165 prípadoch. Najúspešnejšími kandidátmi politickej strany boli nominanti Smeru, ktorí získali 89 mandátov a KDH, ktorí získali 47 mandátov,

4. november – Libanonský premiér odstúpil z funkcie
Libanonský premiér Saad Harírí oznámil, že odstupuje z funkcie necelý rok po tom, ako sa ujal úradu. Harírí v televíznom vystúpení ostro kritizoval Irán, ktorý podľa neho ničivým spôsobom zasahuje do arabských záležitostí, a libanonské hnutie Hizballáh, ktoré je podľa neho len predĺženou rukou Iránu, a to nielen v Libanone, ale aj ďalších krajinách regiónu.

2. november – FARC postavia do prezidentských volieb v Kolumbii vlastného kandidáta
Bývalé najväčšie kolumbijské povstalecké hnutie Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC), ktoré sa transformovalo na politickú stranu, postaví do májových prezidentských volieb v roku 2018 svojho kandidáta. Bude ním vodca hnutia Rodrigo Londono, známy pod prezývkou Timochenko.

1. november – Staronovým japonským premiérom sa stal Šinzó Abe
Staronovým japonským premiérom sa v stredu stal Šinzó Abe po tom, ako jeho Liberálnodemokratická strana zvíťazila v októbrových predčasných voľbách a spolu so svojím menším koaličným partnerom, stranou Kómeitó, opätovne získala v dolnej komore parlamentu dvojtretinovú väčšinu.

Október

31. október – Český prezident Zeman poveril Babiša rokovaniami o zostavení vlády
Český prezident Miloš Zeman poveril v utorok v súlade s očakávaním rokovaniami o zostavení vlády lídra hnutia ANO Andreja Babiša. Babiš, ktorého ponuku na vstup do vlády odmietli v uplynulých dňoch fakticky takmer všetky politické strany, predstavil hlave štátu obrysy pripravovanej menšinovej vlády. Zeman sa už skôr vyjadril, že ideu takéhoto vládneho kabinetu podporuje.

31. október – Ústavný súd v Španielsku zrušil deklaráciu o nezávislosti Katalánska
Španielsky ústavný súd zrušil deklaráciu o nezávislosti Katalánska.

30. október – Víťazom opakovaných prezidentských volieb v Keni je prezident Kenyatta
Víťazom opakovaných prezidentských volieb v Keni sa stala úradujúca hlava štátu Uhuru Kenyatta. Prezident získal 98 percent hlasov, podporilo ho 7,5 milióna voličov, voľby vo veľkej miere bojkotovala opozícia a jej stúpenci. Kenský opozičný líder Raila Odinga označil opakované prezidentské voľby v krajine za frašku a vyzval na ich opätovné uskutočnenie v priebehu 90 dní. Odinga zdôraznil, že opakované voľby nemôžu byť platné vzhľadom na nízku účasť voličov. Kenyatta zvíťazil už v prezidentských voľbách v auguste, ktorých výsledky následne anuloval najvyšší súd.

29. október – Do parlamentu na Islande sa dostalo osem strán
Konzervatívna Strana nezávislosti bývalého islandského premiéra Bjarniho Benediktssona zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách na Islande so ziskom 25,5 percenta hlasov. Na druhom mieste skončila strana Ľavicových zelených vedená bývalou ministerkou školstva Katrín Jakobsdóttir so ziskom 16,9 percenta hlasov. Tretia skončila Sociálnodemokratická aliancia (12,1 percenta hlasov). Do parlamentu sa dostal rekordný počet - až osem - strán.

28. október – Španielska vládla oficiálne zaviedla priamu kontrolu nad Katalánskom
Španielska vláda v Madride odvolala katalánsky kabinet a oficiálne zaviedla priamu kontrolu nad Katalánskom. Španielsky premiér Mariano Rajoy bude zastávať aj funkciu katalánskeho premiéra, v ktorej doteraz pôsobil Carles Puigdemont. Ten spolu 12 členmi svojho kabinetu nebude od tejto chvíle poberať plat.

27. október – Katalánsky parlament schválil rezolúciu o nezávislosti od Španielska, Španielsky Senát odhlasoval priamu kontrolu nad Katalánskom
Katalánsky parlament schválil rezolúciu o vyhlásení nezávislosti od Španielska. Väčšina opozičných poslancov pred tajným hlasovaním opustila parlamentnú sálu. Za návrh hlasovalo 70 poslancov 135-členného parlamentu, desiati boli proti a dva hlasovacie lístky odovzdali prázdne. Španielsky Senát v reakcii na to schválil návrh na uplatnenie ústavného článku č. 155, na základe ktorého bude môcť vláda v Madride odvolať katalánsky kabinet a zaviesť priamu kontrolu nad Katalánskom. Za návrh hlasovalo 214 senátorov, 47 bolo proti a jeden sa zdržal. Podporili ho vládnuci ľudovci, opoziční socialisti aj centristi zo strany Ciudadanos. Po tom, ako katalánsky parlament v piatok schválil rezolúciu o vyhlásení nezávislosti od Španielska, premiér vlády v Madride Mariano Rajoy vyhlásil, že právny štát obnoví zákonnosť v Katalánsku. Rajoy tiež v stanovisku na Twitteri vyzval všetkých Španielov, aby zachovali pokoj. Katalánsky premiér Carles Puigdemont vyzval spoluobčanov podporujúcich nezávislosť tohto španielskeho regiónu, aby zachovali pokoj pred očakávanými opatreniami zo strany vlády v Madride.

26. október – Holandský kráľ uviedol do funkcie členov novej vlády Marka Rutteho
Vyše sedem mesiacov po parlamentných voľbách v Holandsku sa ujali vo štvrtok funkcie členovia novej vlády pod vedením doterajšieho premiéra Marka Rutteho. Noví ministri zložili prísahu do rúk holandského kráľa Viliama Alexandra.

26. október – Sacharovovu cenu za slobodu myslenia získala venezuelská opozícia
Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, ktorú udeľuje Európsky parlament, získala venezuelská demokratická opozícia a politickí väzni v tejto krajine. Európsky parlament chce týmto ocenením odmeniť odvahu študentov a politikov bojujúcich za slobodu v čase, keď čelia represívnej vláde.

25. október – V Rakúsku sa začalo prvé kolo koaličných rozhovorov ÖVP a FPÖ
Desať dní po parlamentných voľbách sa v stredu stretli vo Viedni na prvom kole koaličných rozhovorov predstavitelia konzervatívnej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ). Päťčlenné tímy z oboch subjektov sa zišli na poludnie v paláci v centre rakúskej metropoly. Šéf ÖVP Sebastian Kurz i predseda FPÖ Heinz-Christian Strache vyjadrili pred rokovaniami optimizmus.

24. október – Richard Rybníček sa vzdal plánov na založenie politickej strany
Primátor Trenčína Richard Rybníček sa z finančných dôvodov vzdal plánov na založenie politickej strany. Ešte v marci 2016 prišiel s ideou decentralizácie moci z Bratislavy do regiónov a predstavil plán založiť stranu TOSKA. Teraz tvrdí, že nedokázal zohnať čisté peniaze. Podľa neho bez totálnej finančnej nezávislosti od mocných skupín nie je dnes možné založiť politickú sztanu.

24. október – V Berlíne sa začali sondážne rokovania CDU/CSU, FDP a zelených
V Berlíne sa v utorok večer začali sondážne rokovania nemeckých strán únie CDU/CSU, liberálov z FDP a zelených. Tieto rozhovory by mali prejsť do koaličných rokovaní a napokon vyústiť vo vznik tzv. jamajskej vládnej koalície na spolkovej úrovni.

24. október – Ideológiu prezidenta Si Ťin-pchinga zaradili do stanov strany
Delegáti 19. zjazdu vládnucej Komunistickej strany Číny v jeho posledný deň jednomyseľne rozhodli o tom, že meno a ideológia prezidenta Si Ťin-pchinga o "socializme s charakteristickými čínskymi črtami pre novú éru" sa dostanú do jej stanov. Po zakladateľovi komunistickej Číny a Veľkom kormidelníkovi Mao Ce-tungovi a reformátorovi Teng Siao-pchingovi je Si Ťin-pching len tretí vodca strany, ktorý sa menovite uvádza v stanovách komunistickej strany.

23. október – Prezident, predseda NR SR a premiér vidia budúcnosť SR iba v EÚ a NATO
Slovenská republika dokáže byť vplyvnou a sebavedomou krajinou iba v rámci súdržnej EÚ, pričom každý jeden z dôležitých problémov nedokáže vyriešiť žiaden štát EÚ samostatne. Zhodli sa na tom traja najvyšší ústavní činitelia - prezident SR Andrej Kiska, predseda NR SR Andrej Danko (SNS) a premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorí spoločne rokovali na Bratislavskom hrade. Traja najvyšší ústavní činitelia v prijatej deklarácii vyhlasujú, že budú spoločne dbať o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie SR, a to navonok v zahraničí aj voči občanom SR. Budú tiež podporovať budúcnosť Slovenska v jadre EÚ a kontinuálne prehlbovanie eurozóny. Budú sa zasadzovať za princípy rovnakého zaobchádzania na vnútornom trhu a nediskriminácie spotrebiteľov.

22. október – Vo voľbách v Japonsku vysoké víťazstvo premiéra Abeho, opozícia pohorela
Liberálna demokratická strana japonského premiéra Šinza Abeho zaznamenala v japonských predčasných parlamentných voľbách veľmi dobrý výsledok a spolu s menším doterajším koaličným partnerom bude mať nielen nadpolovičnú, ale možno aj ústavnú väčšinu. Ukazujú to prvé odhady volebných výsledkov, ktoré začali zverejňovať japonské médiá krátko po zatvorení volebných miestností.

21. október – Víťazom českých parlamentných volieb je hnutie Andreja Babiša ANO
Víťazom volieb do Poslaneckej snemovne parlamentu Českej republiky sa stalo hnutie ANO so ziskom 29,64 percenta odovzdaných hlasov. Do 200-člennej dolnej komory parlamentu zasadne celkovo deväť politických subjektov. Okrem víťaza volieb aj ODS (11,32 percenta), Piráti (10,79 percenta), SPD (10,64 percenta), KSČM (7,76 percenta), ČSSD (7,27 percenta), KDU-ČSL (5,80 percenta), TOP 09 (5,31 percenta) a STAN (5,18 percenta). Volebná účasť dosiahla 60,84 percenta.

20. október – Rakúsky prezident poveril Sebastiana Kurza zostavením vlády
Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen poveril v piatok predsedu Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) Sebastiana Kurza zostavením novej vlády. Šéf ľudovcov, ktorí v nedeľňajších predčasných voľbách získali 31,5 percenta hlasov, sa chce najskôr stretnúť s predsedami všetkých strán, ktoré sa dostali do parlamentu. Až následne mieni začať samotné koaličné rokovania.

20. október – Pomoc EÚ Taliansku pri riešení migračnej krízy
Premiéri a prezidenti členských štátov Európskej únie sa po prvom dni samitu EÚ v Bruseli dohodli na zvýšení finančných prostriedkov na pomoc Taliansku v úsilí zabrániť nelegálnym migrantom vstúpiť do Európy cez stredomorskú cestu.

19. október – Rakúsko oznámilo konečné výsledky parlamentných volieb
Podľa definitívnych výsledkov zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách v Rakúsku Rakúska ľudová strana (ÖVP) pod vedením 31-ročného Sebastiana Kurza so ziskom 31,47 percenta oprávnených voličov. Druhú priečku obsadila Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) so ziskom 26,86 percenta hlasov pred Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ), ktorú volilo 25,97 percenta voličov. Cez štvorpercentnú hranicu zvoliteľnosti sa dostali ešte strana NEOS vďaka podpore 5,30 percenta voličov a Kandidátka Petra Pilza so ziskom 4,41 percenta hlasov. Zelených, ktorí budú v nasledujúcom volebnom období mimoparlamentnou stranou, volilo 3,80 percenta voličov. Volieb sa zúčastnilo 80 percent oprávnených voličov. Oproti voľbám z roku 2013 to znamená zvýšenie o 5,09 percentuálneho bodu a ide o najväčší nárast volebnej účasti v novodobých dejinách Rakúska.

18. október – V prípade nástenkového tendra padli dlhoročné tresty
Špecializovaný trestný súd v Pezinku odsúdil na dlhoročné tresty odňatia slobody bývalých ministrov výstavby a regionálneho rozvoja SR za SNS Mariána J. a Igora Š. Zvyšných troch obžalovaných spod obžaloby oslobodil. Rozsudok nie je právoplatný, odvolanie podala prokurátorka aj obžalovaní exministri.

18. október – Začal sa 19. zjazd Komunistickej strany Číny
V Pekingu sa začal 19. zjazd Komunistickej strany Číny. Za prísnych bezpečnostných opatrení sa v čínskej metropole zišlo viac než 2 000 delegátov strany. Na zjazde sa rozhodne o smerovaní krajiny v nasledujúcich piatich rokoch, ako aj o zložení najvyššieho vedenia ústredného výboru vládnej strany. Všeobecne sa však očakáva, že vo funkcii jej generálneho tajomníka zostane Si Ťin-pching, ktorý je zároveň prezidentom Číny. Na čele krajiny stojí od roku 2012.

15. október – Kurzovi ľudovci triumfovali v rakúskych parlamentných voľbách
V predčasných parlamentných voľbách v Rakúsku zvíťazila Rakúska ľudová strana (ÖVP) pod vedením 31-ročného Sebastiana Kurza so ziskom 31,36 percenta hlasov. Na druhom mieste skončila Slobodná strana Rakúska (FPÖ) so ziskom 27,35 percenta hlasov pred sociálnymi demokratmi z SPÖ úradujúceho spolkového kancelára Christiana Kerna, ktorých volilo 26,75 percenta voličov. Cez štvorpercentnú hranicu zvoliteľnosti prešla ešte strana NEOS vďaka podpore 4,96 percenta a Kandidátka Petra Pilza so ziskom 4,14 percenta hlasov. Definitívne výsledky môžu ešte ovplyvniť hlasy zaslané poštou.

13. október – Za šéfku UNESCO zvolili Francúzku Audrey Azoulayovú
Bývalú francúzsku ministerku kultúry Audrey Azoulayovú zvolili v Paríži za novú generálnu riaditeľku Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). V záverečnom hlasovaní vo výkonnom výbore UNESCO získala 30 hlasov a tesne porazila katarského exministra kultúry Hamada bin Abdalazíza Kawarího, ktorý dostal 28 hlasov.

12. október – Poslanci zvolili piatich členov novej Rady pre štátnu službu
Poslanci Národnej rady SR zvolili piatich členov novej Rady pre štátnu službu. Jej zriadenie priniesol nový zákon o štátnej službe, ktorý je účinný od 1. júna 2017. Rada má byť nezávislým koordinačným a monitorovacím orgánom. Jej základnou úlohou bude ochrana princípov, na ktorých je štátna služba budovaná a dohľad nad dodržiavaním etického kódexu štátneho zamestnanca. Plénum v tajnej voľbe zvolilo za člena rady Pavla Tkáča (nominant Výboru NR SR pre sociálne veci), Danielu Zemanovičovú (nominantka verejnej ochrankyne práv), Ľuboša Pastora (navrhol ho predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR), Ctibora Košťála (nominant predsedu Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie) a Annu Ištokovú (navrhla ju Konfederácia odborových zväzov SR). Funkčné obdobie členov rady je sedem rokov a začne plynúť 1. januára 2018.

12. október – Spojené štáty vystúpia z UNESCO
Spojené štáty vystúpia k 31. decembru 2018 z Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). Rozhodnutie urobil americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson. Americké ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že dôvodom odchodu USA z UNESCO je zaujatosť voči Izraelu a potreba "základnej reformy" tejto organizácie.

11. október – Madrid dal katalánskemu premiérovi ultimátum
Španielska vláda dala dnes katalánskemu premiérovi Carlesovi Puigdemontovi ultimátum, aby do pondelka oznámil, či vyhlásil nezávislosť Katalánska od Španielska. Predseda katalánskej vlády Puigdemont v utorok pred regionálnym parlamentom v Barcelone vyhlásil, že Katalánci v referende získali právo na nezávislosť, a aj podpísal deklaráciu o zvrchovanosti. Dodal však, že implementácia výsledku referenda sa o niekoľko týždňov odkladá, aby vznikol priestor pre rokovania s Madridom.

5. október – Europoslanci odobrili vytvorenie Európskej prokuratúry
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili vytvorenie Európskej prokuratúry, ktorá bude vyšetrovať a stíhať páchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie. Po odobrení tohto návrhu zo strany EP musí nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry schváliť aj Rada Európskej únie, čiže ministri vnútra a spravodlivosti členských štátov. Tí budú o tejto záležitosti hlasovať na budúci týždeň na zasadnutí v Luxemburgu.

3. október – Zomrel iracký exprezident Džalál Talabání
Vo veku 83 rokov zomrel v berlínskej nemocnici Džalál Tálabání, kurdský líder, ktorý sa po invázii vedenej Američanmi stal irackým prezidentom a pomáhal previesť krajinu cez roky povstania a násilností medzi náboženskými vetvami.

1. október – Za nezávislosť Katalánska hlasovalo v referende 90 percent voličov
V referende o nezávislosti Katalánska, ktoré španielske úrady označili za protiprávne, sa podľa predbežných výsledkov vyslovilo 90 percent zúčastnených voličov za osamostatnenie tohto autonómneho regiónu. Hovorca katalánskej vlády Jordi Turull na tlačovej konferencii povedal, že sčítaných bolo 2,26 milióna hlasov, z ktorých viac než dva milióny boli v prospech nezávislosti. Do zmieneného počtu hlasov nie sú zahrnuté lístky, ktoré skonfiškovala španielska polícia počas násilných zákrokov zameraných za zastavenie sporného hlasovania. Zranenia pri raziách utrpelo najmenej 844 ľudí a 33 policajtov.

September

28. september – Japonský premiér rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby
Japonský premiér Šinzó Abe rozpustil dolnú komoru parlamentu a vyhlásil na budúci mesiac predčasné voľby. Premiér Abe uviedol, že sa bude snažiť získať u verejnosti mandát pre svoju tvrdšiu diplomatickú a obrannú politiku v súvislosti s eskalujúcimi hrozbami zo Severnej Kórey. Zdôraznil, že jeho zodpovednosťou je bezpečnosť a mier pre obyvateľov Japonska.

26. september – Viac ako 90 percent hlasujúcich podporilo nezávislosť Kurdistanu
Podľa predbežných výsledkov viac ako 90 percent hlasujúcich v referende v irackom Kurdistane podporilo nezávislosť pre tento autonómny región. Prezident irackého Kurdistanu Masúd Barzání povedal, že úspešné hlasovanie v referende nepovedie k automatickému vyhláseniu nezávislosti, ale iba k ďalším rokovaniam s Bagdadom.

25. september – V Bratislave sa uskutočnil tretí protikorupčný pochod
V Bratislave vyvrcholil v poradí tretí protikorupčný pochod organizovaný študentmi stredných a vysokých škôl. Dav ľudí zhromaždených za vlajkami Slovenskej republiky a Európskej únie a transparentom s heslom Krok po kroku proti korupcii prešiel centrom mesta z Hviezdoslavovho až na Námestie SNP. Občiansky protest pritiahol opäť tisíce nespokojných ľudí a mal pokojný priebeh, bez incidentov.

25. september – Macronova strana neuspela vo voľbách do Senátu
Podľa predbežných výsledkov sa víťazom volieb do senátu vo Francúzsku sa stali Republikáni (LR), ktorí získali 171 z 348 senátnych kresiel. Nasledujú Socialistická strana (PS), tradiční centristi a strana LREM, založená prezidentom Emmanuelom Macronom pred 17 mesiacmi, bude mať v senáte iba 28 zástupcov. Ani jedno kreslo v Senáte nezískal krajne pravicový Národný front.

24. september – Víťazka volieb A. Merkelová si verí: Koaličné rokovania zvládneme
Kresťanskodemokratická únia Nemecka kancelárky Angely Merkelovej (CDU) a jej sesterská strana, Kresťansko-sociálna únia Bavorska (CSU), zvíťazili v nemeckých parlamentných voľbách so ziskom 33,0 percenta hlasov, čo je o 8,5 percenta menej v porovnaní s predošlými voľbami z roku 2013. Na druhom mieste skončila Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) so ziskom 20,5 percenta, čo je o 5,2 percentuálneho bodu menej oproti predošlým voľbám a zaznamenala tým svoj historicky najhorší výsledok vo voľbách do Spolkového snemu. Treťou najsilnejšou stranou sa stala pravicovopopulistická Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá dostala 12,6 percenta hlasov a po prvý raz tak vstúpi do Bundestagu. Slobodná demokratická strana (FDP) sa po štvorročnej prestávke vráti do spolkového parlamentu po tom, ako získala 10,7 percenta hlasov. V Bundestagu budú mať zastúpenie ešte strana Ľavica (9,2 percenta) a Zelení (8,9 percenta). Účasť na voľbách dosiahla 76,2 percenta, čo je viac ako pred štyrmi rokmi (71,5 percenta). V Spolkovom sneme bude mať CDU/CSU 246 mandátov, SPD 153, AfD 94, FDP 80, Ľavica 69 a Zelení 67 poslancov.

23. september – Parlamentné voľby na Novom Zélande vyhrala strana premiéra Englisha
Podľa predbežných výsledkov zvíťazila v parlamentných voľbách na Novom Zélande vládna Novozélandská národná strana so ziskom 46,1 percenta. Opozičná Novozélandská strana práce získala 35,8 percenta, populistická a protiimigračne zameraná Novozélandská prvá strana 7,5 percenta a liberálna Strana zelených 5,8 percenta hlasov.

22. september – Mayová odkázala EÚ: Chceme byť vaším najsilnejším priateľom
Britská premiérka Theresa Mayová vo svojom prejave vo Florencii navrhla, aby sa Spojené kráľovstvo a Európska únia dohodli na tzv. prechodnej realizačnej fáze v trvaní približne dvoch rokov. Tá by podľa nej mala nasledovať po marci 2019, keď dôjde k oficiálnemu vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Európskej únie a ešte pred uzatvorením trvalej dohody o budúcich vzťahoch. Mayovej prejav vnímali svetové médiá ako pokus prelomiť patovú situáciu v rokovaniach o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie pred začatím ich tretieho kola v pondelok 25. septembra.

18. september – Donald Trump vyzval na reformu OSN
Americký prezident Donald Trump vyzval na reformu Organizácie Spojených národov počas svojho prvého prejavu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Ocenil pritom snahu generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa zreformovať organizáciu, "aby lepšie slúžila ľuďom".

17. september – Progresívne Slovensko predstavilo víziu pre rozvoj krajiny
Združenie Progresívne Slovensko, ktoré sa chce zmeniť na politické hnutie, predstavilo dlhodobú víziu pre rozvoj Slovenska. Progresívne Slovensko už získalo 10 000 podpisov, ktoré sú potrebné pre vznik politického hnutia.

16. september – Islandský premiér Bjarni Benediktsson odstúpil
Islandský prezident Gudni Thorlacius Jóhannesson prijal demisiu premiéra Bjarniho Benediktssona. Trojstranná stredopravá vládna koalícia na Islande na čele s Bjarnim Benediktssonom sa rozpadla len osem mesiacov po tom, ako sa v krajine ujala moci.

14. september – Miroslavov Hlivák sa ujal funkcie šéfa ÚVO
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko odovzdal dekrét o zvolení do funkcie novozvolenému predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Miroslavovi Hlivákovi. ktorého za šéfa ÚVO počas tajnej voľby 78 hlasmi zvolili poslanci NR SR.

13. september – Juncker v správe o stave EÚ zdôraznil aj význam témy kvality potravín
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v Európskom parlamente v Štrasburgu predniesol hodinový prejav o stave Únie. Poukázal v ňom na najväčšie výzvy, ktorým museli Európania čeliť za uplynulý rok a ktoré pred lídrami EÚ stoja v najbližšej budúcnosti.

13. september – Prezident Kiska vymenoval novú ministerku školstva
Prezident Andrej Kiska vymenoval kandidátku SNS a členku Predsedníctva SAV Martinu Lubyovú za ministerku školstva, vedy, výskumu a športu.

12. september – Beblavého strana bude Spolu - Občianska demokracia
Strana, ktorú zakladajú Miroslav Beblavý a Jozef Mihál, sa bude volať Spolu - Občianska demokracia (SPOLU). Potvrdil to Miroslav Beblavý s tým, že dnes predstavili logo a názov, podpisy začnú zbierať 17. novembra.

11. september – M. Lajčák zložil slávnostný sľub predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) zložil v New Yorku slávnostný sľub predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN. Zástupca Slovenska získal takúto vysokú pozíciu v systéme OSN vôbec po prvý raz. Tohtoročné zasadnutie Valného zhromaždenia OSN sa začína 12. september 2017 a potrvá do 17. septembra 2018.

11. september – Koaliční lídri podpísali dodatok ku koaličnej zmluve
Koaliční lídri Robert Fico (Smer-SD), Béla Bugár (Most-Híd) a Andrej Danko (SNS) vo vládnom hoteli Bôrik podpísali dodatok ku koaličnej zmluve. Časom by malo dôjsť aj k doplneniu programového vyhlásenia vlády.

11. september – Menšinová vláda Erny Solbergovej zostáva po voľbách v Nórsku pri moci
Nórska menšinová vláda zostane pri moci aj po dvojdňových parlamentných voľbách, ktoré sa konali v nedeľu a v pondelok. Na základe sčítania 95 percent hlasov získala Konzervatívna strana (Höyre) premiérky Erny Solbergovej a tri koaličné strany 89 kresiel v 169-člennom parlamente (Storting), pričom na udržanie väčšiny bolo potrebných minimálne 85. Štvorkoalícia mala od volieb pred štyrmi rokmi 96 mandátov.

9. september – Kosovský parlament vyslovil dôveru vláde premiéra Haradinaja
Bývalý vodca etnicky albánskych povstalcov Ramush Haradinaj sa vrátil do úradu kosovského premiéra, ktorý opustil v roku 2005. Stalo sa tak po vyslovení dôvery vládnucej koalícii, čím sa ukončila trojmesačná patová situácia. Haradinaj, ktorého poveril kosovský prezident Hashim Thaçi zostavením novej vlády, dostal v 120-člennom parlamente tesnú väčšinu 62 hlasov.

8. september – Pápež blahorečil dvoch kolumbijských kňazov-mučeníkov
Pápež František vyzval milióny Kolumbijčanov, aby prijali mier. Povedal to na návšteve kolumbijskej oblasti kedysi obkľúčenej ľavicovými povstalcami a sužovanej desaťročiami ozbrojeného konfliktu. Počas v meste Villavicencio za účasti zhruba 600 000 veriacich blahorečil dvoch mučených duchovných - biskupa Jesúsa Emilia Jaramilla a kňaza Pedra Maríu Ramíreza - zabitých v bojoch medzi vládou a ľavicovými povstalcami. Františkova päťdňová návšteva je celkovo iba treťou pápežskou cestou do Kolumbie, kde rímskokatolícki veriaci tvoria 80 percent obyvateľstva. Podľa očakávaní prichádzajú pápeža počas jeho zastávok vítať milióny ľudí.

8. september – Španielsky ústavný súd zrušil platnosť katalánskeho zákona o referende
Španielsky ústavný súd zrušil vo štvrtok zákon, ktorý deň predtým schválil regionálny katalánsky parlament. Táto legislatíva by tamojším politickým predstaviteľom umožňovala vypísať v októbri referendum o nezávislosti Katalánska. Podľa prieskumov verejnej mienky si referendum želá väčšina obyvateľov Katalánska.

8. september – Novým predsedom strany #SIEŤ je Ivan Zuzula
Novým predsedom strany #SIEŤ sa stal podnikateľ a vysokoškolský pedagóg Ivan Zuzula. O jeho zvolení rozhodli delegáti snemu strany. Podľa uznesenia snemu sa #Sieť považuje za parlamentnú stranu, hoci toto postavenie nemôže reálne vykonávať.

7. september – Opozícii sa nepodarilo odvolať ministra Jána Richtera
Minister práce Ján Richter (|Smer-SD) ustál aj opakovaný opozičný pokus o odvolanie z funkcie pre kauzu Čistý deň. Za návrh o vyslovení nedôvery v parlamente hlasovalo len 61 zo 139 prítomných poslancov. Na odvolanie člena vlády treba aspoň 76 hlasov. SNS sa zdržala, ako avizovala.

5. september – Taiwanská prezidentka vymenovala nového premiéra Williama Laia
Taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen vymenovala za nového premiéra Williama Laia, starostu mesta Tchaj-nan a člena vládnucej Demokratickej pokrokovej strany. Lai v tejto funkcii nahradí Lin Čchüana, ktorý podal demisiu. Na poste taiwanského premiéra pôsobil Lin Čchüan od mája 2016.

3. september – Severná Kórea uskutočnila skúšku vodíkovej bomby
Kórejská ľudovodemokratická republika uskutočnila úspešnú skúšku vodíkovej bomby. Podľa severokórejskej štátnej televízie bude môcť byť otestované zariadenie použité ako hlavica novej interkontinentálnej balistickej rakety.

1. september – Parlament navštívilo na výročie prijatia Ústavy SR takmer 20 000 ľudí
Na Deň otvorených dverí Národnej rady SR, ktorý sa konal 1. septembra na 25. výročie prijatia Ústavy SR, prišlo takmer 20 000 ľudí. Pri príležitosti štvrťstoročia slovenskej ústavy sa konalo aj slávnostné zasadnutie parlamentu, na ktorom sa zúčastnili okrem poslancov, členov vlády a prezidenta aj takmer všetci bývalí predsedovia parlamentu od roku 1989 a exprezidenti SR.

1. september – Najvyšší súd v Keni anuloval výsledky prezidentských volieb z augusta
Kenský najvyšší súd anuloval výsledky augustových prezidentských volieb v Keni, ktorých víťazom sa stal súčasný prezident Uhuru Kenyatta. Nové voľby sa budú musieť konať do 60 dní.

August

31. august – Gabriela Matečná poverená vedením rezortu školstva
Prezident SR Andrej Kiska dočasne poveril ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú (nominantka SNS) od 1. septembra vedením rezortu školstva. Urobil tak po tom, čo odchádzajúci minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS) doručil prezidentovi demisiu. Plavčan sa aktu osobne nezúčastnil.

30. august – OSN odsúdila raketovú skúšku KĽDR
Bezpečnostná rada OSN na svojom mimoriadnom zasadnutí jednomyseľne "ostro odsúdila" test balistickej rakety, ktorý v utorok uskutočnila Kórejská ľudovodemokratická republika. Rada ďalej zopakovala svoju požiadavku voči Pchjongjangu, aby zastavil svoje raketové a jadrové programy. Severná Kórea odpálila v utorok miestneho času strelu, ktorá preletela ponad Japonsko a dopadla do Tichého oceánu takmer 1 200 kilometrov od ostrova Hokkaido.

29. august – Výzva najvyšších štátnych predstaviteľov Slovenska k regionálnym voľbám
Počas centrálnych osláv 73. výročia Slovenského národného povstania pri pamätníku SNP v Banskej Bystrici vyzvali najvyšší štátni predstavitelia Slovenska prezident Andrej Kiska, predseda národnej rady Andrej Danko a predseda vlády Robert Fico slovenských voličov aby v nadchádzajúcich regionálnych voľbách nedali hlas kandidátom strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.

28. august – Bývalí povstalci z organizácie FARC oznámili založenie vlastnej strany
Bývalí ľavicoví povstalci z kolumbijskej organizácie Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) dnes v hlavnom meste Bogota oficiálne oznámili založenie vlastnej politickej strany. FARC sa transformuje do politickej strany na základe prelomovej mierovej dohody, ktorú podpísali s vládou minulý rok. Dohoda bývalým bojovníkom zaručuje desať kresiel v Kongrese a rovnaké dotácie, aké štát poskytuje ostatným politickým stranám.

25. august – Koalícia sa dohodla na vypracovaní dodatku ku koaličnej zmluve
Koaliční lídri Robert Fico (SMER-SD), Béla Bugár (MOST – HÍD) a Andrej Danko (SNS) sa dohodli na príprave dodatku ku koaličnej zmluve. Oznámili to na tlačovej konferencii spoločne po rokovaní koaličnej rady. Schváliť by ho chceli 1. septembra. Zhodli sa, že sa budú na koaličnej rade stretávať pravidelne a že táto vláda nemá alternatívu.

25. august – Vládnuca strana v Angole zvíťazila v parlamentných voľbách
Vládnuca strana Ľudové hnutie za oslobodenie Angoly (MPLA) zvíťazila v stredajších parlamentných voľbách v Angole, pričom získala 61 percent odovzdaných hlasov, zatiaľ čo hlavná opozičná strana Národný zväz za úplnú nezávislosť Angoly (UNITA) dostala 27 percent hlasov. Oznámila to angolská volebná komisia. Víťazstvom MPLA sa otvorila cesta k tomu, aby prezidenta Josého Eduarda dos Santosa po jeho 38-ročnom vládnutí vystriedal v úrade súčasný angolský minister obrany Joao Lourenco.

24. august – SNS chce zotrvať v koalícii
Slovenská národná strana má záujem na zotrvaní koalície, ktorá bude koalíciou a nie otroctvom. Po rozšírenom rokovaní predsedníctva SNS to vyhlásil jej líder Andrej Danko.

21. august – Koaličná kríza pokračuje
Predseda SNS Andrej Danko požiadal svojich koaličných partnerov o zvolanie koaličnej rady v piatok 25. augusta. Zároveň požiadal, aby bolo rokovanie vlády odložené na dobu neurčitú.

19. august – V Bratislave sa konal Dúhový Pride aj pochod Hrdí na rodinu
V Bratislave sa konal Dúhový Pride na podporu LGBT komunity. Hlavným mestom sa pochodovalo aj na podporu tradičnej rodiny. Šiesty ročník pochodu Hrdí na rodinu, ktorý podporili stovky ľudí aj s deťmi, chcel poukázať na to, že deti dokáže najlepšie vychovať muž a žena. Začal sa pred budovou parlamentu a skončil programom na Hlavnom námestí. Oba pochody sa skončili bez výtržností.

18. august – Venezuelské Ústavodarné zhromaždenie oznámilo prebratie právomocí
Novozvolené venezuelské ústavodarné zhromaždenie podporujúce vládu prezidenta Nicolása Madura vyhlásilo, že preberá právomoci opozíciou ovládaného parlamentu. Vo Venezuele prebiehajú od apríla masové protivládne protesty, ktoré si už vyžiadali vyše 120 mŕtvych. Situácia sa ešte viac vyostrila po sporných júlových voľbách do 545-členného ústavodarného zhromaždenia, ktoré takmer celé ovládajú Madurovi stúpenci.

17. august – Minister školstva Peter Plavčan podá demisiu
Nominant SNS minister školstva Peter Plavčan oznámil, že v najbližších dňoch doručí prezidentovi Andrejovi Kiskovi svoju demisiu.

16. august – Premiér požiadal Andreja Danka o výmenu ministra školstva
Slovenský premiér Robert Fico oznámil, že je nútený požiadať predsedu SNS Andreja Danka o návrh na nového ministra a to v čo najkratšom čase. Týmto oznámením vyvrcholila dlhodobá kritika ministra školstva zo strany verejnosti a opozície kvôli pochybným rozdeľovaním eurofondov na výskum a inovácie.

15. august – Alžírsky prezident odvolal premiéra po troch mesiacoch vo funkcii
Alžírsky prezident Abdal Azíz Buteflika odvolal predsedu vlády Abdala Madžída Tebbúna a na jeho miesto vymenoval Ahmada Ujahju, ktorý tento post zastával už trikrát. Tebbún bol na čele vlády od víťazstva vládnej strany v májových parlamentných voľbách.

12. august – Vyhlásenie Kenyatta za víťaza volieb v Keni vyvolalo protesty i oslavy
Súčasný kenský prezident Uhuru Kenyatta podľa zverejnených výsledkov získal mandát na druhé funkčné obdobie, čo viedlo k divokým pouličným oslavám medzi jeho priaznivcami a protestom v baštách opozície v hlavnom meste a na západe krajiny. Kenyatta získal v utorkovom hlasovaní podporu 54,27 percent voličov, zatiaľ čo opozičný kandidát Raila Odinga dostal 44,74 percent hlasov. K volebným urnám prišlo takmer 80 percent z 19 miliónov registrovaných voličov.

8. august – Problémy v koalícii pretrvávajú
"Problém v koalícii nie je taký vážny, koaliční lídri sú odhodlaní pokračovať," konštatoval po rokovaní koaličnej rady predseda strany MOST – HÍD Béla Bugár, ktorý tlmočil stanovisko vládneho trojlístka. Andrej Danko ani Robert Fico pred novinárov po rokovaní neprišli. Koalícia krízu, ktorá vznikla po vypovedaní koaličnej zmluvy šéfom SNS Andrejom Dankom zatiaľ neuzavrela a lídri koaličných strán sa zídu opäť v piatok 11. augusta.

8. august – Severná Kórea vyvinula miniaturizovanú jadrovú hlavicu
Tajné služby USA podľa neverejnej analýzy Obrannej spravodajskej služby (DIA) dospeli k záveru, že "Severná Kórea vyrobila jadrové zbrane pre medzikontinentálne balistické strely (ICBM)", čo by bol významný krok v budovaní jadrového potenciálu KĽDR. Začiatkom júla KĽDR po prvý raz odskúšala ICBM, onedlho ďalšiu takúto raketu. Experti tvrdia, že táto druhá strela je schopná zasiahnuť aj vnútrozemie Spojených štátov vrátane veľkých miest ako Chicago či Los Angeles.

7. august – Predseda SNS Andrej Danko vypovedal koaličnú zmluvu
Predseda SNS Andrej Danko vypovedal koaličnú zmluvu. Zdôvodnil to absolútnou nevyhnutnosťou prenastavenia pravidiel vo vládnej koalícii. Zároveň koaličným partnerom SMER-SD a MOST – HÍD navrhol bilaterálne, resp. multilaterálne rokovania s vedením SNS o možnosti zostavenia novej koaličnej zmluvy.

6. august – OSN schválila dosiaľ najprísnejšie sankcie voči KĽDR
Bezpečnostná rada OSN v sobotu jednomyseľne uvalila nové sankcie na Severnú Kóreu, ktoré by mohli drasticky znížiť príjmy KĽDR z vývozu tovarov. Rezolúcia zakazuje Severnej Kórei vývoz uhlia, železa, železnej rudy, olova, olovenej rudy a plodov mora. Príjmy z exportu týchto tovarov dosiaľ krajine ročne vynášali zhruba jednu miliardu dolárov a tvorili tak asi tretinu z jej celkových príjmov z vývozu. Rezolúcia bezprostredne reaguje na skúšky severokórejskych medzikontinentálnych balistických rakiet z 3. a 27. júla, po ktorých Pchjongjang vyhlásil, že celé pevninské USA sú na dostrel.

5. august – Paul Kagame naďalej prezidentom Rwandy
Rwandský prezident Paul Kagame zaznamenal drvivé víťazstvo v prezidentských voľbách a zabezpečil si tak tretie funkčné obdobie v najvyššom úrade, ktorý nepretržite zastáva od marca 2000. Ústredná volebná komisia vyhlásila 59-ročného Kagameho za staronového prezidenta Rwandy po sčítaní 80 percent odovzdaných hlasov, z ktorých 98,7 percenta pripadlo jemu. Predpokladaná volebná účasť je 90 percent. Kagame sa dostal k moci už v roku 1994, keď ako povstalecký veliteľ prevzal kontrolu nad hlavným mestom Kigali, čo viedlo k ukončeniu genocídy, ktorá si vyžiadala smrť približne 800 000 etnických Tutsiov a umiernených Hutuov.

5. august – Iránsky prezident Rúhání zložil prísahu
Iránsky prezident Hasan Rúhání zložil v úvode svojho druhého funkčného obdobia prísahu pred poslancami parlamentu. Na slávnostnej ceremónii v Teheráne bolo prítomných aj viacero zahraničných politikov vrátane šéfky diplomacie EÚ Federicy Mogheriniovej.

2. august – Senát v USA schválil nomináciu Christophera Wraya na post šéfa FBI
Plénum amerického Senátu hladko schválilo nomináciu Christophera Wraya na post nového šéfa Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI). Wray pracoval ako námestník rezortu spravodlivosti v rokoch 2003 – 2005 v administratíve vtedajšieho amerického republikánskeho prezidenta Georgea W. Busha.

1. august – Pakistanský parlament zvolil za dočasného premiéra Šahída Abbásího
Pakistanský parlament zvolil za dočaného premiéra kandidáta vládnucej Pakistanskej moslimskej ligy a doterajšieho ministra pre ropu a prírodné zdroje Šahída Chakana Abbásího. Abbásí dostal v 342-člennej dolnej komore 221 hlasov. Vymení tak Naváza Šarífa, ktorého odvolal najvyšší súd.

Júl

30. júl – Putin nariadil vyhostenie 755 amerických diplomatov
Ruský prezident Vladimir Vladimirovič Putin oznámil, že krajinu musí opustiť 755 amerických diplomatov. Ide o reakciu Kremľa na nové sankcie voči Moskve, ktoré schválil Senát amerického Kongresu.

29. júl – Brusel spustil oficiálne konanie voči Varšave
Európska komisia oficiálne začala voči Poľsku konanie v súvislosti s tamojšou spornou reformou súdnictva. Stalo sa tak po tom, ako bol v piatok v poľskom úradnom vestníku zverejnený sporný zákon, ktorý podľa Bruselu ohrozuje nezávislosť poľských súdov. Komisia vyzvala vládu vo Varšave, aby do jedného mesiaca uviedla justičnú reformu do súladu s právom EÚ.

28. júl – Senát schválil návrh zákona o nových sankciách voči Rusku, KĽDR a Iránu
Senát amerického Kongresu schválil drvivou väčšinou hlasov návrh zákona o nových sankciách voči Rusku, Severnej Kórei a Iránu. Za nový balík sankcií hlasovalo 98 senátorov, proti nemu sa vyslovili dvaja.

28. júl – Premiér Pakistanu Naváz Šaríf odstúpil
Zo svojej funkcie odstúpil pakistanský premiér Naváz Šaríf potom, ako ho na to pre obvinenia z korupcie a prania špinavých peňazí vyzval najvyšší súd.

25. júl – Poľský prezident Duda podpísal iba jeden zákon z poľskej reformy súdnictva
Poľský prezident Andrzej Duda podpísal jeden z trojice nedávno parlamentom schválených zákonov, ktoré sú súčasťou reformy poľskej justície, kritizovanej Európskou úniou i domácou opozíciou. Už predtým oznámil, že dve ďalšie právne normy bude vetovať.

25. júl – Líbyjskí lídri sa vo Francúzsku dohodli na prímerí a vypísaní volieb
Konkurenční líbyjskí lídri Fájiz Sarrádž a Chalífa Haftar sa na spoločnom rokovaní pri Paríži dohodli na celoštátnom prímerí, okrem boja proti teroristickým skupinám. Zároveň budú pracovať na vypísaní predčasných prezidentských a parlamentných volieb. Sarrádž je predsedom medzinárodne uznanej vlády líbyjskej národnej jednoty so sídlom v Tripolise, Haftar je vplyvným veliteľom povstalcov na rozdelenom východe krajiny.

24. júl – Slovenská vláda vymenovala Ľubomíra Jahnátka za predsedu ÚRSO
Slovenská vláda vymenovala Ľubomíra Jahnátka za predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Jahnátek je momentálne poslancom najsilnejšej vládnej strany SMER, v minulosti bol za ňu ministrom hospodárstva a pôdohospodárstva. Vo funkcii strieda Jozefa Holjenčíka, ktorého do vedenia úradu dosadil tiež SMER ešte v roku 2007 a ktorý sa vzdal funkcie predsedu úradu začiatkom roka, keď neodhadol dôsledky svojej regulácie a spotrebitelia dostali privysoké faktúry za elektrinu.

22. júl – Kontroverznú reformu súdnictva v Poľsku schválil po Sejme aj Senát
Poľský senát v noci nadnes schválil kontroverzný návrh zákona o najvyššom súde, ktorý vyvolal vlnu ostrej kritiky zo strany poľskej opozície, časti verejnosti aj EÚ. Svoju nespokojnosť s rozhodnutím nahlas vyjadril dav demonštrantov, ktorí sa zhromaždili pred budovou Senátu. Návrh z dielne konzervatívnej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) už predtým schválila dolná komora poľského parlamentu Sejm. PiS má v oboch komorách väčšinu.

20. júl – Šéfom liberálnych demokratov sa stal britský exminister Vince Cable
Bývalý britský minister obchodu Vince Cable sa stal novým šéfom opozičných Liberálnych demokratov, ktorí sú štvrtou najsilnejšou stranou v Spojenom kráľovstve. Sir Vince Cable pôsobil v rokoch 2010 – 2015 ako minister obchodu vo vláde premiéra Davida Camerona, v ktorej boli Liberálni demokrati koaličným partnerom konzervatívcov. Samotný Cable je tvrdým odporcom brexitu a dúfa, že sa odchod Spojeného kráľovstva z EÚ napokon vôbec nemusí zrealizovať.

20. júl – Za nového prezidenta Indie bol zvolený Rám Náth Kóvind
Víťazom prezidentských volieb v Indii sa stal bývalý guvernér štátu Bihár, Rám Náth Kóvind, ktorý je blízky vládnucej nacionalistickej Indickej ľudovej strane (BJP). Kóvind získal vo voľbách viac ako 65 percent hlasov, čím jasne porazil svoju protikandidátku, predstaviteľku opozičného Indického národného kongresu (INC) a bývalú predsedníčku indického parlamentu Meiru Kumárovú. Obaja kandidáti sú príslušníkmi najnižšej kasty indickej spoločnosti - nedotknuteľných.

18. júl – Ukrajinskí separatisti ohlásili vytvorenie štátu Malorusko
Najvyšší predstaviteľ separatistickej proruskej samozvanej Doneckej ľudovej republiky Alexandr Zacharčenko oznámil v Donecku zámer vytvoriť nový štát Malorusko, pričom tento proces by sa mal zavŕšiť do troch rokov. Ukrajinský prezident Petro Olexijovyč Porošenko v reakcii na toto vyhlásenie pripomenul, že projekt Novorusko bol pochovaný a Ukrajina obnoví suverenitu nad Donbasom i Krymom.

13. júl – Zomrel čínsky disident a nositeľ Nobelovej ceny za mier Liou Sia-po
Čínsky disident a nositeľ Nobelovej ceny mieru Liou Siao-po zomrel vo veku 61 rokov. Oznámili to justičné orgány v meste Šen-jang, kde bol disident pod dohľadom hospitalizovaný. Liou mal konečné štádium rakoviny pečene a vedenie nemocnice už skôr uviedlo, že mu zlyhávajú telesné orgány. Liou Siao-po bol medzinárodne známy autor a aktivista, ktorý vyzýval na politické reformy a ukončenie vlády jednej strany v Číne.

11. júl – Islamský štát údajne potvrdil smrť svojho vodcu Baghdádího
Vodca džihádistickej organizácie Islamský štát (IS) Ibráhím abú Bakr Baghdádí je mŕtvy. Potvrdil to samotný IS a ide o najnovšiu z epizód nepotvrdených správ o Baghdádího smrti. Vyhlásenie Islamského štátu zaznelo v meste Tal Afar, západne od Mosulu. Džihádistická organizácia neuviedla podrobnosti, len to, že čoskoro si zvolí nového vodcu a že bojovníci by mali zostať pevní.

9. júl – Iracký premiér Abádí vyhlásil Mósul za oslobodený od Islamského štátu
Iracký premiér Hajdar Abádí vyhlásil dnes mesto Mosul za úplne oslobodené od militantov z tzv. Islamského štátu (IS). Iracké sily, podporované náletmi koalície pod vedením USA, ako aj kurdskými pešmergami a šiitskými milíciami, spustili ofenzívu v Mosule 17. októbra 2016. Militantní islamisti mesto obsadili v júni 2014. Stalo sa jedným z centier "kalifátu", ktorý vyhlásili na časti územia Iraku a susednej Sýrie.

8. júl – G20 sa prihlásila k voľnému obchodu a odmietla protekcionizmus
Krajiny združené v skupine G20 sa na dvojdňovom summite, ktorý sa dnes skončil v Hamburgu, prihlásili k voľnému obchodu a globálnym pravidlám a odmietli protekcionizmus, zároveň podporili "legitímne ochranné nástroje v obchodovaní". Touto kompromisnou formuláciou v záverečnom vyhlásení sa podarilo zažehnať rozkol, keďže do poslednej chvíle nebolo jasné, aký postoj zaujme americký prezident Donald Trump presadzujúci svoju politiku "America first" (Amerika na prvom mieste). Na najmenej 213 stúpol počet príslušníkov nemeckej polície, ktorí utrpeli zranenia počas násilných protestov proti summitu skupiny G20. Od začiatku policajných operácií zameraných proti násilným protestom, ktoré boli spustené 22. júna, zadržala polícia 203 ľudí. Policajné zložky zasiahli po tom, čo demonštranti zapálili barikády a začali rozbíjať v meste výklady.

8. júl – Prezidentské voľby v Mongolsku vyhral opozičný kandidát Ch. Battulga
Víťazom druhého kola prezidentských volieb v Mongolsku sa stal opozičný kandidát Chaltmágín Battulga. Populistický veľkopodnikateľ a bývalý úspešný zápasník Battulga, kandidát opozičnej Demokratickej strany, získal v druhom kole volieb 50,6 percenta hlasov. Jeho súpera, predsedu parlamentu Mijégombyna Enchbolda z vládnucej Mongolskej ľudovej strany podporilo 41,2 percenta voličov.

4. júl – EP schválil Bulharku Mariju Gabrielovú za novú eurokomisárku
Európsky parlament schválil nomináciu bulharskej poslankyne Marije Gabrielovej na post budúcej európskej komisárky pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť. Jej vymenovanie ešte musia oficiálne schváliť členské štáty Európskej únie. 38-ročná Gabrielová bude vôbec najmladším komisárom, aký kedy pôsobil v Európskej komisii.

2. júl – Sebastian Kurz sa oficiálne stal predsedom Rakúskej ľudovej strany
Delegáti zjazdu Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) si za svojho predsedu oficiálne zvolili súčasného ministra zahraničných vecí Sebastiana Kurza. Za 30-ročného Kurza, ktorý je najmladším šéfom rezortu diplomacie na svete, ako aj v európskych dejinách, hlasovalo 98,7 percenta zúčastnených delegátov zjazdu ÖVP. Voľbou Kurza rozhodli delegáti aj o zakotvení ním požadovanej reformy strany v jej stanovách.

1. júl – Pápež vymenoval nového prefekta Kongregácie pre náuku viery
Pápež František vymenoval nového prefekta vatikánskej Kongregácie pre náuku viery - španielskeho jezuitu, arcibiskupa Luisa Ferrera, ktorý nahradí doterajšieho prefekta kardinála Gerharda Müllera.

Jún

30. jún – Rusko pozastavilo odvádzanie finančných príspevkov do Rady Európy
Rusko pozastavilo odvádzanie finančných príspevkov do Rady Európy (RE) pre tento rok. Podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova sa platby neobnovia dovtedy, kým nebudú ruskej delegácii vrátené hlasovacie práva. Parlamentné zhromaždenie RE tak urobilo po tom, ako Rusko v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym.

30. jún – Nemeckí poslanci schválili uzákonenie homosexuálnych manželstiev
Poslanci dolnej komory nemeckého parlamentu schválili uzákonenie manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Na hlasovaní sa zúčastnilo 623 členov Bundestagu. Za návrh, známy pod označením "manželstvo pre všetkých", hlasovalo 393 poslancov a 226, vrátane kancelárky Merkelovej, bolo proti. Štyria zákonodarcovia sa zdržali hlasovania.

30. jún – Poslanci schválili Anu Brnabićovú za premiérku Srbska
Srbskí poslanci schválili za premiérku pomerom hlasov 157 ku 55 štyridsaťjedenročnú Anu Brnabićovú. Ide o historickú udalosť v tomto prevažne konzervatívnom balkánskom štáte, keď si po prvý raz vybrali za predsedníčku vlády ženu.

30. jún – Rumunský parlament schválil novú vládu pod vedením Mihaia Tudoseho
Rumunský parlament schválil novú vládu s premiérom Mihaiom Tudosem, ktorú podporuje Sociálnodemokratická strana (PSD) a jej liberálni spojenci. Poslanci za ňu hlasovali v pomere 275 ku 102. Tudose nahradí expremiéra Sorina Grindeana, taktiež z PSD, ktorý prehral boj o moc so šéfom strany Liviom Dragneom a neprešiel minulý týždeň hlasovaním o dôvere. Nový premiér si ponechá 16 z 27 členov Grindeanovho kabinetu.

28. jún – Odovzdaním zbraní povstalcov FARC skončil konflikt v Kolumbii
Marxistické Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) oficiálne ukončili odovzdávanie svojich zbraní. Stalo sa tak 53 rokov po začatí ich povstania a sedem mesiacov po podpísaní mierovej zmluvy s kolumbijským prezidentom Juanom Manuelom Santosom. Ukončenie odovzdávanie zbraní sprevádzal oficiálny ceremoniál v blízkosti povstaleckého tábora Mesetas v departemente Meta. Okrem prezidenta Santosa sa na ňom zúčastnil aj vodca FARC Rodrigo Londoňo známy aj ako Timochenko.

26. jún – Mayovej menšinová vláda podpísala dohodu so severoírskou DUP
Menšinová vláda britskej konzervatívnej premiérky Theresy Mayovej podpísala dohodu o spolupráci so severoírskou Demokratickou unionistickou stranou (DUP). Mayovej Konzervatívna strana v predčasných voľbách stratila väčšinu v Dolnej snemovni britského parlamentu. Spoluprácou s DUP si zaistí tesnú väčšinu v 650-člennej snemovni.

23. jún – Voľby do vyšších územných celkov budú 4. novembra 2017
Voľby do vyšších územných celkov na Slovensku budú v sobotu 4. novembra 2017. Rozhodol o tom predseda Národnej rady SR Andrej Danko. Po novom už nebudú volení predsedovia krajov v dvoch kolách, ale iba v jednom. Za predsedu bude zvolený ten kandidát, ktorý získa najviac platných hlasov.

23. jún – Ministerstvo vnútra zaregistrovalo politickú stranu NAJ
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zaregistrovalo novú politickú stranu s názvom Nezávislosť a Jednota (NAJ). Oznámil to predseda strany Viktor Béreš.

23. jún – Prezidenta Srbska Vučića slávnostne uviedli do funkcie
V Belehrade sa uskutočnila slávnostná inaugurácia novozvoleného srbského prezidenta Aleksandara Vučića za prítomnosti množstva zahraničných hostí. Slovensko zastupoval na inaugurácii predseda Národnej rady SR Andrej Danko.

23. jún – Summitu EÚ dominoval brexit
Zhodu na predĺžení sankcií voči Rusku, záväzok napĺňať parížsku klimatickú dohodu a schválenie kritérií upravujúcich premiestňovanie agentúr EÚ dnes označil za dôležité rozhodnutia summitu predseda Európskej rady Donald Tusk. Návrh britskej premiérky Theresy Mayovej na ochranu práv občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve podľa neho nesplnil očakávania EÚ. Lídri sa dnes zhodli aj na opatreniach na obmedzenie prílevu migrantov z Afriky.

21. jún – Rumunský parlament vyslovil nedôveru vláde premiéra Grindeana
Rumunský parlament odvolal premiéra Sorina Grindeana a jeho vládu hlasovaním o vyslovení nedôvery, ktoré iniciovali členovia samotnej vládnucej strany. Návrh pdporilo 241 zákonodarcov, čím bola prekročená požadovaná väčšina v podobe 233 hlasov. Až do vymenovania budúceho kabinetu zostáva pri moci doterajšia rumunská vláda, avšak s obmedzenými právomocami.

20. jún – Novým generálnym riaditeľom RTVS sa stal Jaroslav Rezník
Za nového generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) na obdobie piatich rokov poslanci Národnej rady SR v tajnej voľbe zvolili riaditeľa TASR Jaroslava Rezníka, ktorý v druhom volebnom kole dostal prednosť pred súčasným šéfom RTVS Václavom Mikom.

19. jún – Prezident Macron vymenoval za premiéra opäť Édouarda Philippa
Francúzsky prezident Emmanuel Macron opäť vymenoval do funkcie predsedu vlády Édouarda Philippa, ktorý predtým - v súlade s tradíciami krajiny - podal po voľbách do Národného zhromaždenia demisiu. Súčasne ho poveril zostavením nového vládneho kabinetu.

18. jún – Hnutie Emmanuela Macrona víťazom parlamentných volieb vo Francúzsku
Politický tábor francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona obsadí v 577-člennej dolnej komore parlamentu 350 kresiel. Macronova centristická strana Republika v pohybe (LREM) bude mať v novom parlamente 308 poslancov a jej spojenci z Demokratického hnutia MoDem 42. Hlavnou opozičnou silou budú konzervatívni Republikáni (LR) so 113 kreslami. Za nimi - čo do počtu mandátov - nasleduje donedávna vládnuca Socialistická strana (PS) s 29 a stredopravá Únia demokratov a nezávislých (UDI) s 18 kreslami. Ultraľavicové Nepokorené Francúzsko bude v dolnej komore zastupovať 17, Komunistickú stranu Francúzska 10 a pravicovo-populistický Národný front (FN) osem poslancov.

16. jún – Zomrela legenda nemeckej politiky Helmut Kohl
Bývalý dlhoročný nemecký kancelár Helmut Kohl zomrel doma v Ludwigshafene vo veku 87 rokov. V rokoch 1969 – 1986 bol krajinským premiérom v spolkovej krajine Porýnie-Falcko a v rokoch 1982 – 1998 nemeckým spolkovým kancelárom. Na čele spolkovej vlády, v histórii ktorej bol najdlhšie pôsobiacim kancelárom, sa výrazným spôsobom zaslúžil o znovuzjednotenie Nemecka a o posilnenie európskej integrácie po uzavretí Maastrichtskej zmluvy vrátane zavedenia spoločnej európskej meny euro. Na čele Kresťanskodemokratickej únie (CDU) stál v rokoch 1973 – 1998.

14. jún – Prezident Andrej Kiska vystúpil so správou o stave republiky
Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vystúpil so správou o stave republiky na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.

14. jún – Český premiér Bohuslav Sobotka odstúpil z postu predsedu ČSSD
Český premiér Bohuslav Sobotka odstúpil z postu predsedu Českej strany sociálnodemokratickej (ČSSD). Sobotka odchádza z čela strany po siedmich rokoch, premiérom však zostáva naďalej. Vedenie ČSSD od štvrtka prevezme doterajší prvý podpredseda strany Milan Chovanec. Uvoľnením pozície volebného lídra ministrovi zahraničných vecí Lubomírovi Zaorálkovi sa Sobotka zrejme snaží zastaviť klesajúce preferencie strany.

14. jún – Novým premiérom Írska sa stal 38-ročný Leo Varadkar
Írsky parlament dnes zvolil za nového premiéra krajiny Lea Varadkara, ktorý nahradí vo funkcii Endu Kennyho. 38-ročný Varadkar je najmladším ministerským predsedom v dejinách Írska a zároveň prvým, ktorý sa verejne prihlásil k svojej homosexuálnej orientácii.

12. jún – Protikorupčné pochody na Slovensku pokračujú
Na protikorupčné pochody organizované študentmi prišlo v Žiline asi 1 500 a v Prešove viac ako 2 500 ľudí. Protestujúci žiadali dôkladné vyšetrenie káuz Bašternák a Gorila a žiadajú zmeny na kľúčových postoch v polícii a na prokuratúre.

11. jún – Zrušenie vízovej povinnosti s Ukrajinou
Od 11. júna 2017 môžu ukrajinskí občania navštíviť krajiny Schengenskej zóny bez víz. Napĺňa sa tak rozhodnutie Rady ministrov Európskej únie o udelení bezvízového styku pre Ukrajinu, prijaté presne pred mesiacom. Zrušenie vízovej povinnosti na cesty do 90 dní sa vzťahuje na tých občanov Ukrajiny, ktorí sú majiteľmi biometrických pasov.

11. jún – Hnutie Emmanuela Macrona víťazom prvého kola parlamentných volieb vo Francúzsku
Hnutie nového francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a jeho spojenci jasne zvíťazili v nedeľňajšom prvom kole parlamentných volieb. Macronovo len vlani založené hnutie Republika vpred (LREM) a jeho centristickí spojenci zo strany MoDem získali 32,3 percenta hlasov. Konzervatívna strana Republikáni a jej spojenci zo širšieho stredopravého tábora dostali 21,6 percenta hlasov. Za krajne pravicový Národný front Marine Le Penovej hlasovalo 13,2 percenta zúčastnených voličov a krajne ľavicovú stranu Nepoddajné Francúzsko prezidentského kandidáta Jeana-Luca Mélenchona 11 percent. Donedávna vládnuca Socialistická strana Macronovho predchodcu Françoisa Hollanda, najväčšia v doterajšom Národnom zhromaždení, sa výrazne prepadla, keď spolu s ďalšími subjektmi umiernenej ľavice skončila so ziskom len 9,5 percenta platných hlasov. O definitívnom zložení parlamentu sa rozhodne v druhom kole volieb, ktoré sa uskutoční 18. júna.

11. jún – Vo voľbách v Kosove zvíťazila koalícia nacionalistických strán
Víťazom predčasných parlamentných volieb v Kosove s približne 40 percentami sa stala volebná koalícia vedená Demokratickou stranou Kosova (PDK), ktorú založil súčasný prezident a niekdajší vodca kosovských povstalcov Thaçi. Súčasťou tejto koalície sú aj Aliancia pre budúcnosť Kosova (AAK) a Iniciatíva pre Kosovo (NISMA). Druhé miesto podľa exit pollov patrí ultranacionalistickej strane Sebaurčenie, ktorá získala zhruba 30 percent hlasov. Až na treťom mieste s 27 percentami sa umiestnila koalícia strán okolo Demokratickej ligy Kosova (LDK) premiéra Isu Mustafa.

10. jún – Severoírska Demokratická unionistická strana podporí menšinovú vládu Theresy Mayovej
Severoírska Demokratická unionistická strana (DUP) súhlasila s princípmi navrhovanej dohody s konzervatívcami premiérky Theresy Mayovej. Dohoda by sa mala stať základom pre spoluprácu oboch strán, na základe ktorej by severoírski unionisti podporovali menšinovú vládu premiérky Mayovej. Konzervatívna strana v predčasných voľbách stratila väčšinu v Dolnej snemovni britského parlamentu. Spoluprácou s DUP by si zaistila tesnú väčšinu v 650-člennej snemovni.

9. jún – Japonský cisár Akihito bude môcť abdikovať
Japonský parlament dnes vyplnil želanie cisára Akihita a schválil návrh zákona umožňujúci 83-ročnému monarchovi abdikovať. Zákon o abdikácii bude platiť len pre Akihita a jeho nasledovníkom neumožní, aby jeho príklad nasledovali. Predpokladá sa, že Akihito odstúpi v decembri 2018 po dovŕšení 85. roku života. Akihito bude prvým cisárom za približne 200 rokov, ktorý sa vzdá trónu. V roku 1817 tak urobil cisár Kokaku.

8. jún – Slovenská opozícia pôjde spoločne do regionálnych volieb
Predseda SaS Richard Sulík, líder OĽaNO-NOVA Igor Matovič a šéf KDH Alojz Hlina dnes svojimi podpismi definitívne posvätili spoločný postup do jesenných volieb do orgánov samosprávnych krajov.

8. jún – Britskí konzervatívci prišli vo voľbách o väčšinu v parlame
Konzervatívna strana britskej premiérky Theresy Mayovej prišla vo voľbách o absolútnu väčšinu v parlamente. Výsledky sčítania hlasov sú aktuálne k dispozícii v 646 zo 650 volebných obvodoch. Kandidáti konzervatívcov zvíťazili v 315 z nich, čo znamená, že strana bude mať o 12 parlamentných kresiel menej ako doposiaľ. Na väčšinu v Dolnej snemovni by potrebovala 326 poslancov. Hlavná opozičná Labouristická strana získala v novozvolenom parlamente 261 mandátov, teda o 29 viac ako vo voľbách v roku 2015. Tretia skončila Škótska národná strana, ktorá však bude mať len 35 poslancov namiesto doterajších 56. Strana Liberálni demokrati obsadí 12 kresiel, o štyri viac než doteraz.

6. jún – Ofenzíva na baštu Islamského štátu Rakku sa začala
Američanmi podporované arabsko-kurdské jednotky v Sýrii začali dnes ráno ofenzívu na Rakku, hlavné mesto kalifátu, ktorý vyhlásila skupina Islamský štát v roku 2014 po obsadení častí územia Sýrie a Iraku. Rakka je poslednou mestskou baštou IS okrem irackého Mosulu, kde už militanti bránia iba centrum. Džihádisti majú Rakku pod kontrolou od roku 2014.

5. jún – Na druhom protikorupčnom proteste v Bratislave a Košiciach sa zúčastnili tisícky ľudí
V Bratislave a Košiciach sa uskutočnil druhý Veľký protikorupčný pochod. Hlavnými organizátormi protikorupčného pochodu zostali dvaja gymnazisti, Karolína Farská a Dávid Straka. Keďže vláda nesplnila ich požiadavky zišli sa znovu. Požiadavky zostali nezmenené - vyšetrenie káuz Bašternák a Gorila; odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka zo Smeru a policajného prezidenta Tibora Gašpara, a odchod špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

5. jún – Čierna Hora sa oficiálne stala 29. členským štátom NATO
Čierna Hora sa oficiálne stala 29. členom Severoatlantickej aliancie (NATO). Čiernohorský premiér Duško Marković odovzdal vo Washingtone do rúk činiteľov americkej vlády formálny "prístupový dokument". Tento krok sa uskutočnil aj napriek silnému nesúhlasu Moskvy, ktorá má s Čiernou Horou úzke vzťahy a protestovala proti najnovšiemu rozširovaniu NATO smerom na východ, čo považuje za ohrozenie svojej bezpečnosti.

3. jún – Malta: Výsledky volieb potvrdili víťazstvo vládnucich labouristov
Maltská labouristická strana na čele s premiérom Josephom Muscatom zvíťazila v predčasných všeobecných voľbách s rekordným náskokom. Labouristi zvíťazili so ziskom vyše 55 percent odovzdaných hlasov, zatiaľ čo Nacionalistickú stranu ako hlavnú opozičnú silu podporilo 43,7 percenta voličov. Ide pritom o najväčší takýto rozdiel v dejinách Malty.

2. jún – Noví nestáli členovia Bezpečnostnej rady OSN
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov zvolilo na najbližšie dva roky za nestálych členov Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov Poľsko, Peru, Kuvajt, Rovníkovú Guineu a Pobrežie Slonoviny. Ich mandát sa začne v prvý januárový deň budúceho roka. BR OSN má 15 členov. Desiatku nestálych členov – krajín, ktoré sa striedajú s dvojročnou periodicitou a zastupujú istú geografickú časť planéty, doplňuje pätica stálych členov BR OSN, disponujúcich právom veta, a to Čína, Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo a USA.

2. jún – Novým írskym premiérom bude Leo Varadkar
Írska vládnuca strana Fine Gael si zvolila za svojho lídra 38-ročného Lea Varadkara, čo znamená, že Írsko bude mať svojho prvého premiéra, ktorý sa verejne priznal k homosexuálnej orientácii. Varadkar nahradí vo funkcii ministerského predsedu Endu Kennyho, ktorý stál na čele strany 15 rokov a v máji odstúpil z jej vedenia. Varadkar je potomkom prisťahovalcov z Indie.

1. jún – USA odstupujú od klimatickej dohody
Americký prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty odstúpia od parížskej klimatickej dohody z roku 2015 a súčasne začnú rokovania o jej opätovnom prijatí, ale za lepších podmienok pre USA, alebo o prijatí úplne novej dohody, ktorá bude pre USA spravodlivejšia.

Máj

31. máj – Mečiarove amnestie definitívne zrušené
Plénum Ústavného súdu SR potvrdilo aprílové rozhodnutie národnej rady o zrušení tzv. Mečiarových amnestií a milosti exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi. K rozhodnutiu pripojili odlišné stanoviská k výroku Milan Ľalík a Peter Brňák a odlišné stanoviská k odôvodneniu Ivetta Macejková, Ľudmila Gajdošíková a Lajos Mészáros.

31. máj – Miroslav Lajčák predsedom 72. zasadnutia VZ OSN
Ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka zvolili v New Yorku za predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN zástupcovia členských štátov medzinárodnej organizácie. Svojej funkcie s mandátom na obdobie jedného kalendárneho roka sa oficiálne ujme 12. septembra.

31. máj – Aleksandar Vučić zložil prezidentský sľub
Doterajší srbský premiér Aleksandar Vučić zložil prezidentský sľub a stal sa tak novou hlavou štátu. V rámci prísahy sa zaviazal aj k tomu, že bude chrániť územnú celistvosť Srbskej republiky, ktorej súčasťou je podľa Belehradu stále i Kosovo.

29. máj – Slovensko predsedá Konferencie o odzbrojení v Ženeve
Slovensko prevzalo rotujúce predsedníctvo Konferencie o odzbrojení v Ženeve. Funkciu predsedníctva bude zastávať do 25. júna 2017. Opätovne ju preberá po viac ako desiatich rokoch. Konferencii o odzbrojení je zverená zodpovednosť viesť rokovania o multilaterálnych dohodách týkajúcich sa kontroly zbrojenia a odzbrojenia.

29. máj – Zomrel Manuel Noriega
Vo veku 83 rokov zomrel bývalý panamský diktátor Manuel Noriega. Noriega, ktorý bol v Paname pri moci v rokoch 1983 – 1989, strávil za pašovanie drog a pranie špinavých peňazí približne 20 rokov v amerických a francúzskych väzniciach. V súčasnosti si odpykával trest v trvaní trikrát 20 rokov za vraždy politických oponentov v 80. rokoch.

28. máj – V Bratislave sa skončil GLOBSEC
V Bratislave sa skončil siedmy ročník medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC. Konala sa v dňoch 26. až 28. mája 2017 v priestoroch Grand Hotela River Park, a Luxury Collection Hotel a podujatia zúčastnilo viac ako 1 300 hostí z vyše 70 krajín sveta.

27. máj – Bělobrádek opäť povedie KDU-ČSL do volieb
Predsedom českej koaličnej strany KDU-ČSL zostáva aj naďalej vicepremiér Pavel Bělobrádek. Na zjazde ľudovcov v Prahe ho podporilo 227 z 276 prítomných delegátov, čo znamená zisk 84 percent hlasov a jasné víťazstvo nad vyzývateľom, ktorým bol senátor a niekdajší predseda strany Jiří Čunek. Snem okrem toho schválil volebnú koalíciu KDU-ČSL a hnutia Starostovia a nezávislí.

26. máj – Zomrel Zbigniew Brzezinski
Vo veku 89 rokov zomrel americký politológ poľského pôvodu Zbigniew Brzezinski, ktorý bol v minulosti národno-bezpečnostným poradcom prezidenta USA Jimmyho Cartera. Brzezinski počas svojej kariéry prispel k odstráneniu ekonomických bariér medzi Sovietskym zväzom, Čínou a Západom, ako aj k zblíženiu niekdajších prezidentov Egypta a Izraela, a tým k uzavretiu mierových dohôd z Camp Davidu.

26. máj – NATO vstupuje do koalície proti Islamskému štátu
Lídri členských štátov na samite NATO schválili vstup Severoatlantickej aliancie do medzinárodnej koalície bojujúcej proti takzvanému Islamskému štátu.

24. máj – Lenín Moreno sa ujal úradu ekvádorského prezidenta
Nový ekvádorský prezident Lenín Moreno sa ujal úradu a prisľúbil, že bude pokračovať v ľavicovej politike svojho predchodcu Rafaela Correu. Moreno sa stal víťazom aprílových prezidentských volieb, v ktorých tesne porazil svojho konzervatívneho rivala Guillerma Lassa. Momentálne je jedinou hlavou štátu na svete odkázanou na invalidný vozík a jedným z najpoprednejších bojovníkov za potreby ľudí s postihnutím.

24. máj – Andrej Babiš odvolaný z vlády
Český prezident Miloš Zeman v súlade s očakávaním odvolal na návrh premiéra Bohuslava Sobotku z funkcie prvého podpredsedu vlády ČR a ministra financií Andreja Babiša, predsedu hnutia ANO 2011 - a vymenoval za šéfa rezortu financií Ivana Pilného, člena ANO, ktorý bol doteraz predsedom hospodárskeho výboru snemovne.

24. máj – Návrh na rozpustenie ĽSNS
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal na najvyšší súd návrh na rozpustenie politickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Podľa názoru prokuratúry vyhodnotenie rozsiahlych zadovážených podkladov ukázalo, že táto extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje ústavu, zákony a medzinárodné zmluvy a cieľom tejto politickej strany je odstránenie súčasného demokratického systému na Slovensku.

20. máj – Hasan Rúhání bude aj naďalej iránskym prezidentom
Súčasný iránsky prezident Hasan Rúhání sa stal víťazom prezidentských volieb a zabezpečil si tak druhý mandát. Umiernený politik Rúhání získal 57 percent odovzdaných hlasov a zvíťazil tým s výrazným náskokom nad svojím hlavným súperom, konzervatívnym duchovným Ebráhímom Raísím, ktorý dostal 38 percent hlasov. Na prezidentských voľbách sa zúčastnilo 73 percent z vyše 40 miliónov oprávnených voličov. Zvyšní dvaja kandidáti získali menej než päť percent hlasov.

16. máj – Sebastian Kurz presadil predčasné voľby v Rakúsku
Predčasné parlamentné voľby v Rakúsku sa uskutočnia 15. októbra 2017. Vo Viedni sa na tom dohodli vedúci predstavitelia frakcií všetkých parlamentných strán.

15. máj – Novým francúzskym premiérom je Édouard Philippe
Novým francúzskym premiérom sa stal starosta mesta Le Havre Édouard Philippe, ktorého do funkcie vymenoval prezident Emmanuel Macron. Philippe má 46 rokov, je právnik a pravicový politik.

14. máj – Emmanuel Macron sa ujal funkcie francúzskeho prezidenta
Emmanuel Macron sa zložením sľubu ujal funkcie, ktorú na oficiálnej inauguračnej ceremónii v Elyzejskom paláci prevzal od svojho predchodcu Françoisa Hollandea. Vo svojom inauguračnom prejave uviedol, že jeho mandát vráti Francúzom sebadôveru a Francúzsku jeho globálny význam.

14. máj – Sebastian Kurz novým predsedom ÖVP
Rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz bol na mimoriadnom zasadaní predsedníctva jednohlasne zvolený za nového šéfa Rakúskej ľudovej strany (ÖVP). Kurz sa mieni stretnúť s prezidentom Alexandrom Van der Bellenom a predstaviteľmi koaličnej Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) a dohodnúť sa na termíne predčasných volieb. Kurz podľa rakúskych médií podmienil prevzatie predsedníckej funkcie splnením siedmich podmienok. Jednou z nich bolo, že do najbližších volieb pôjde s celoštátnou kandidátkou, ktorú zostaví sám - doteraz ju schvaľovalo predsedníctvo - a ktorá bude mať podporu ÖVP. ÖVP pôjde do týchto volieb pod novým názvom "Liste Sebastian Kurz - die neue ÖVP", teda Kandidátka Sebastiana Kurza - nová Rakúska ľudová strana (LSK).

12. máj – Zomrel bývalý fínsky prezident Mauno Koivisto
Vo veku 93 rokov zomrel bývalý fínsky prezident Mauno Koivisto, prvý ľavicový prezident Fínska, ktorý nasmeroval krajinu do Európskej únie.

10. máj – Roman Brecely rezignoval na post predsedu #SIETe
Roman Brecely už nie je predsedom politickej strany #SIETe. Na zasadnutí predsedníctva oznámil, že nemá ambíciu naďalej zotrvať vo funkcii lídra. Zároveň požiadal aj o ukončenie členstva. Predsedníctvo poverilo dočasným vedením strany do najbližšieho snemu kancelára Mareka Čepka.

10. máj – Nový juhokórejský prezident sa ujal funkcie
Novozvolený juhokórejský prezident liberál Mun Če-in sa ujal funkcie iba jeden deň po prezidentských voľbách, v ktorých zvíťazil so ziskom 41,4 percenta odovzdaných hlasov pred Hong Čun-pchjo z konzervatívnej Kórejskej strany slobody, ktorý získal 23,3 percenta hlasov.

8. máj – Maďarskému prezidentovi sa začalo druhé funkčné obdobie
János Áder dnes pred poslancami maďarského parlamentu v Budapešti zložil slávnostnú prezidentskú prísahu. Začalo sa tým jeho druhé funkčné obdobie.

8. máj – Igor Matovič sa prestane zúčastňovať rokovaní parlamentu
Poslanec Národnej rady SR a líder OĽaNO-NOVA Igor Matovič oznámil, že nebude viac chodiť na zasadania parlamentu. Opozičný poslanec si svoj mandát nechá, ráta však s tým, že pre neúčasť na parlamentných schôdzach príde o plat. Rozhodol sa tak po incidente, keď sa mu pri prechádzke so psom vyhrážal fyzickou likvidáciou neznámy muž. Matovič si myslí, že za tým môže byť predseda parlamentu Andrej Danko.

7. máj – Francúzsko bude mať najmladšieho prezidenta v histórii
Centrista Emmanuel Macron sa vo veku 39 rokov stal ôsmym priamo zvoleným prezidentom Francúzska a najmladšou hlavou štátu v histórii republiky. V druhom kole prezidentských volieb získal 66,10 percenta hlasov, jeho súperka Marine Le Penová 33,90. Volebná účasť dosiahla 74,56 percenta. Novozvolený francúzsky prezident sa oficiálne ujme funkcie 14. mája.

5. máj – Bohuslav Sobotka namiesto demisie podá návrh na odvolanie Andreja Babiša
Český premiér Bohuslav Sobotka uviedol, že nepodá demisiu, ktorú v predchádzajúcich dňoch avizoval. Namiesto demisie premiér na Pražský hrad odošle návrh na odvolanie ministra financií a podpredsedu vlády Andreja Babiša. Dôvodom je podľa neho vybočenie prezidenta Miloša Zemana z ústavných zvyklostí a praxe. Zeman totiž mienil demisiu pochopiť len ako výmenu predsedu vlády, nie ako pád celého kabinetu.

4. máj – Odvolávanie Andreja Danka sa nekonalo
Mimoriadna schôdza Národnej rady SR s návrhom na odvolanie jej predsedu Andreja Danka sa neuskutočnila. Za jej program zahlasovalo len 54 poslancov z 131 prítomných. Opozícia chcela Danka odvolávať pre kauzu otvárania listov. Za program hlasovali prítomní poslanci SaS, OĽaNO-NOVA, Sme rodina, ĽSNS a väčšina nezaradených zákonodarcov. Proti boli kluby Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd.

3. máj – Dolná snemovňa britského parlamentu rozpustená
Dolná snemovňa britského parlamentu bola oficiálne rozpustená pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa budú v krajine konať 8. júna. Vypísanie volieb iniciovala premiérka Theresa Mayová, aby posilnila svoj mandát pre rokovania o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie.

3. máj – Strana #SIEŤ prišla o posledného poslanca
Poslankyňa NR SR Alena Bašistová po troch rokoch odchádza zo strany #SIEŤ. Strana tým pádom prichádza o posledného poslanca v parlamente.

2. máj – Bohuslav Sobotka podá demisiu českej vlády
Český premiér Bohuslav Sobotka oznámil, že podá demisiu, čo bude znamenať koniec celej jeho vlády. Reagoval tak na súčasnú krízu vo vládnej koalícii spôsobenú pochybnosťami týkajúcimi sa obchodných aktivít ministra financií Andreja Babiša vrátane nejasností okolo korunových dlhopisov Agrofertu a kauzy Bocianie hniezdo.

2. máj – Vo Venezuele bude vytvorené nové ľudové zhromaždenie
Venezuelský prezident Nicolás Maduro podpísal dekrét o vytvorení nového ľudového zhromaždenia. Uviedol, že v zhromaždení budú zastúpení bežní občania a pracujúci, nie zástupcovia politických strán. Prezidentovi politickí oponenti tvrdia, že ide len o ďalší pokus, akým chce Maduro obchádzať opozíciou ovládaný parlament, a napriek recesii a protestom sa aj naďalej udržať pri moci.

Apríl

29. apríl – Venezuela chce vystúpiť z Organizácie amerických štátov
Venezuela oficiálne odštartovala dvojročný proces vystúpenia z Organizácie amerických štátov. Caracas k takémuto rozhodnutiu pristúpil po tom, čo OAŠ zvolala rokovanie ministrov zahraničných vecí členských štátov pre "rastúce znepokojenie" zo situácie vo Venezuele, kde už tri týždne prebiehajú protivládne protesty.

28. apríl – Ilir Meta albánskym prezidentom
Albánsky parlament zvolil svojho predsedu Ilira Metu za nového prezidenta krajiny. Z 89 prítomných zákonodarcov tohto 140-členného zboru hlasovalo v jeho prospech 87, dvaja boli proti. Albánsky prezident má zväčša reprezentatívnu úlohu a jeho mandát je limitovaný na dve päťročné funkčné obdobia.

28. apríl – Pápež František vyzval svet na ukončenie zbrojenia
Pápež František v prejave na káhirskej univerzite al-Azhar vyzval na ukončenie zbrojenia, čo bude podľa neho prvý krok k tomu, aby sa svet zbavil násilia. František, ktorý pricestoval do Egypta na dvojdňovú návštevu, predniesol výzvu na mierovej konferencii na univerzite po boku veľkého imáma Ahmada Tajjiba, ktorý riadi túto renomovanú inštitúciu. Františkova historická návšteva je zameraná na podporu mieru a medzináboženského dialógu s islamským svetom. František má naplánované aj stretnutie s pápežom koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadrosom II. (Teodorom II.).

27. apríl – Bojko Borisov bude tretíkrát premiérom Bulharska
Bulharský prezident Rumen Radev poveril lídra konzervatívnej strany GERB Bojka Borisova zostavením vlády, čo znamená, že sa po tretí raz stane premiérom. Očakáva sa, že Borisov, ktorý stojí na čele koalície GERB-u a strany Spojení vlastenci (OP), predstaví svoj vládny kabinet 3. mája. Proeurópsky zameraná GERB (Občania za európsky rozvoj Bulharska) získala v marcových predčasných parlamentných voľbách 95 kresiel v 240-miestnom zákonodarnom zbore, kým OP, ktorá voči EÚ zaujíma kritický postoj, skončila v hlasovaní tretia so ziskom 27 poslaneckých mandátov. Socialisti, ktorí sa počas predvolebnej kampane dovolávali užších vzťahov s Ruskom, zostávajú s 80 parlamentnými kreslami v opozícii.

26. apríl – Zákaz protivládnych organizácií v Rusku
Ruská generálna prokuratúra zakázala činnosť organizácie Otvorené Rusko, ktorá sídli v Spojenom kráľovstve a je ostrým kritikom Kremľa. Zákaz činnosti dostal aj Inštitút moderného Ruska sídliaci v USA. Podľa prokuratúry bolo cieľom oboch organizácií vyvolávať protesty a destabilizovať krajinu. Zakladateľom Otvoreného Ruska je Michail Borisovič Chodorkovskij, bývalý ruský oligarcha žijúci v zahraničí.

26. apríl – USA budujú ochranný protiraketový štít v Južnej Kórei
Spojené štáty začali inštalovať v Južnej Kórei moderný protiraketový systém THAAD. Stalo sa tak napriek protestom miestnych obyvateľov i námietkam zo strany Číny. Americký systém THAAD je schopný likvidovať balistické rakety krátkeho a stredného doletu. Jeho úlohou má byť posilnenie obrany pred možnou severokórejskou raketovou hrozbou.

23. apríl – Le Penová a Macron postupujú do druhého kola prezidentských volieb
Do druhého kola prezidentských volieb vo Francúzsku, ktoré sa uskutoční 7. mája, postúpili centrista Emmanuel Macron a kandidátka krajne pravicového Front national Marine Le Penová. Vyplýva to z čiastkových výsledkov zverejnených francúzskym ministerstvom vnútra. Po sčítaní 97 percent hlasov vedie Macron so ziskom 23,86 percenta hlasov, druhá Le Penová dostala 21,43 percenta hlasov.

23. apríl – Masové protivládne protesty vo Venezuele
Tisícky Venezuelčanov vyšli v sobotu do ulíc Caracasu, aby vyjadrili úctu najmenej 20 obetiam protivládnych demonštrácií, ktoré v uplynulých týždňoch zachvátili krajinu. Masové protestné akcie vyvolané spormi ohľadom právomocí opozíciou ovládaného parlamentu trvajú vo Venezuele už od začiatku apríla. Opoziční lídri sa okrem iného dožadujú vypísania predčasných volieb.

19. apríl – Britský parlament schválil predčasné voľby
Dolná snemovňa britského parlamentu veľkou väčšinou schválila návrh premiérky Theresy Mayovej na vypísanie predčasných parlamentných volieb v Spojenom kráľovstve. Budú sa konať už 8. júna.

18. apríl – Pochod proti korupcii v Bratislave
Centrom Bratislavy pochodovali tisíce ľudí proti korupcii. Trasa pochodu viedla z Hviezdoslavovho námestia cez Jesenského a Štúrovu ulicu na Námestie SNP, kde prebiehala hlavná časť programu. Podľa odhadu organizátorov, ako aj príslušníkov bratislavskej mestskej polície, sa pochodu zúčastnilo zhruba 5 000 ľudí. Protikorupčný pochod zorganizovali dvaja 18-roční stredoškoláci Karolína Farská a Dávid Straka. Ako tvrdia, sú unavení z toho, že peniaze sa strácajú v korupčných aférach a politici hlas ľudí vôbec nepočúvajú. Dôsledky korupcie musia podľa nich znášať obyčajní ľudia.

17. apríl – Obžaloba bývalej juhokórejskej prezidentky
Juhokórejská prokuratúra obžalovala zosadenú prezidentku Pak Kun-hje a jej prípad predložila súdu. Prvá juhokórejská prezidentka čelí obvineniam z úplatkárstva, zneužitia právomocí a vyzradenia štátneho tajomstva. Obvinenia však odmieta. Súdny proces by sa mal začať v najbližších týždňoch. Môže trvať až šesť mesiacov a počas neho Pak Kun-hje zostane vo väzbe.

17. apríl – Posilnenie prezidentských právomocí pre Erdogana
Tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoğanovi sa podarilo v referende presadiť posilnenie právomocí hlavy štátu a zmenu politického systému v Turecku zo súčasného parlamentného na prezidentský. Podľa predbežných výsledkov referenda, po zrátaní 99 percent odovzdaných hlasov, zvíťazili zástancovia ústavných zmien v pomere 51,37 ku 48,63 percenta.

13. apríl – Nadija Savčenková založila novú politickú stranu
Členka ukrajinského parlamentu Nadija Viktorivna Savčenková oznámila vznik novej politickej strany, ktorá nesie názov Verejná a sociálna platforma Nadije Savčenkovej. Savčenková bola pôvodne členkou strany Baťkivščyna bývalej ukrajinskej premiérky Julije Tymošenkovej. Na jej kandidátke bola v roku 2014 - počas svojho väznenia v Rusku - zvolená do ukrajinského parlamentu, Verchovnej rady.

7. apríl – Ján Richter zostáva ministrom
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (Smer-SD) ostáva vo funkcii. Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi pre kauzu Čistý deň a ďalšie údajné pochybenia podali opozičné strany SaS a OĽaNO-NOVA. Za vyslovenie nedôvery Richterovi hlasovalo len 57 poslancov zo 128 prítomných. Proti vysloveniu nedôvery hlasovali všetci prítomní poslanci Smeru-SD a Mostu-Híd, ministra podržali aj členovia SNS, zdržal sa len Jaroslav Paška. Za zosadenie ministra z funkcie hlasovali poslanci SaS, OĽaNO-NOVA, Sme rodina aj ĽSNS a väčšina nezaradených. Richard Vašečka z OĽaNO-NOVA nehlasoval.

6. apríl – USA zaútočili na sýrske vládne jednotky
Spojené štáty odpálili približne 60 riadených striel na leteckú základňu v Sýrii. Strely Tomahawk boli odpálené z dvoch amerických vojnových lodí operujúcich v Stredozemnom mori. Podľa agentúry AP išlo o prvý priamy útok USA na jednotky sýrskeho prezidenta Bašára Asada a súčasne o najdramatickejšie vojenské rozhodnutie Donalda Trumpa od jeho januárového nástupu do funkcie amerického prezidenta. Donald Trump obhajoval svoje rozhodnutie zaútočiť na leteckú základňu v Sýrii v reakcii na tohtotýždňový chemický útok, ktorý si vyžiadal najmenej 86 životov.

6. apríl – EP odhlasoval zrušenie vízovej povinnosti pre Ukrajinu
Európsky parlament odhlasoval zrušenie vízovej povinnosti pre Ukrajinu. Rozhodnutie ešte musia formálne potvrdiť členské štáty. Bezvízový styk pre Ukrajincov začne platiť v júni. Podľa nových pravidiel budú môcť cestovať a zotrvať v schengenskom priestore maximálne 90 dní v rámci 180-dňového obdobia.

5. apríl – Mečiarove amnestie po 19 rokoch zrušené
Poslanci Národnej rady SR zrušili amnestie Vladimíra Mečiara z 3. marca a 7. júla 1998 a milosť exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi z 12. decembra 1997. Dosiahli to prijatím uznesenia, za ktoré hlasovalo 129 členov snemovne zo 144 prítomných. Uznesenie podporili všetci prítomní poslanci Smeru-SD, SNS, Mostu-Híd, SaS, OĽaNO-NOVA aj Sme rodina. Kladne hlasovali aj všetci nezaradení poslanci okrem Petra Marčeka. Uznesenie nepodporili poslanci ĽSNS. Ústavný súd môže do 60 dní rozhodnutie parlamentu zrušiť. 3. apríl – Alexandar Vučić víťazom prezidentských volieb v Srbsku
Víťazom prezidentských volieb v Srbsku sa už v prvom kole stal súčasný premiér Alexandar Vučić, ktorý získal 55,1 percenta odovzdaných hlasov. Na základe oficiálnych, takmer kompletných výsledkov to potvrdila srbská štátna volebná komisia.

3. apríl – Lenín Moreno víťazom prezidentských volieb v Ekvádore
Víťazom druhého kola prezidentských volieb v Ekvádore sa stal ľavicový kandidát vládnucej strany PAIS Lenín Moreno, ktorý tesne porazil konzervatívca Guillerma Lassa. Moreno získal 51 percent hlasov, zatiaľ čo Lasso 49 percent, pričom spočítaných je 94 percent odovzdaných hlasov. Volebná komisia víťaza volieb oficiálne zatiaľ nevyhlásila. Lasso však už výsledky spochybnil vyhlásil, že bude požadovať prepočítanie hlasov.

2. apríl – Víťazstvo vládnej strany RPA v parlamentných voľbách v Arménsku
Podľa odhadov volebných výsledkov, zverejnených štátnymi médiami, zvíťazila v parlamentných voľbách v Arménsku vládnuca Republikánska strana prezidenta Serža Sarkisjana, ktorá získala 46 percent hlasov. K očakávanému tesnému súboju s centristickou alianciou Prekvitajúce Arménsko podnikateľa Gagika Carukjana nedošlo, tá získala podľa odhadov iba 25 percent hlasov.

1. apríl – Arcibiskup Ottonello novým apoštolským nunciom na Slovensku
Pápež František vymenoval za apoštolského nuncia na Slovensku arcibiskupa Giacoma Guida Ottonella, doterajšieho apoštolského nuncia v Ekvádore. Doterajší apoštolský nuncius Mons. Mario Giordana končí v úrade v dôsledku dosiahnutia kánonickým právom predpísanej vekovej hranice 75 rokov.

Marec

31. marec – Nemecko spoplatní diaľnice
Nemecká Spolková rada, ktorá reprezentuje 16 spolkových krajín definitívne schválila spoplatnenie nemeckých diaľnic pre osobné motorové vozidlá d roku 2019. Schválený návrh je kompromisom prijatým v decembri spoločne s Európskou komisiou, ktorá Nemecko zažalovala na Európskom súdnom dvore. Schválený kompromis nadväzuje na systém kompenzácií pre vlastníkov tzv. ekologických áut.

30. marec – Bola schválená novela ústavy umožňujúca zrušiť Mečiarove amnestie
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky 124 hlasmi schválili zmenu ústavy, ktorá má smerovať k zrušeniu amnestií Vladimíra Mečiara. Za novelizáciu ústavy hlasovali všetci prítomní koaliční poslanci, okrem Antona Hrnka zo SNS, všetci poslanci OĽaNO-NOVA, Sme rodina a väčšina poslancov SaS a nezaradených.

29. marec – Theresa Mayová odštartovala brexit
Britská premiérka Theresa Mayová potvrdila v britskom parlamente odštartovanie procesu, ktorého výsledkom bude vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Urobila tak iba niekoľko minút po tom, ako ňou podpísaný list osobne prevzal v Bruseli od britského veľvyslanca Tima Barrowa predseda Európskej rady Donald Tusk.

29. marec – Novozvolená verejná ochrankyňa práv sa ujala svojho úradu
Novozvolená verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová sa oficiálne ujala svojho úradu. V reprezentatívnych priestoroch Bratislavského hradu zložila slávnostný sľub a z rúk predsedu Národnej rady SR Andreja Danka si prevzala oprávňujúci dekrét.

28. marec – Škótsko sa pripravuje na druhé referendum o nezávislosti
Škótsky parlament schválil návrh premiérky Nicoly Sturgeonovej na usporiadanie druhého, právne záväzného referenda o nezávislosti Škótska. Za návrh hlasovalo 69 poslancov, 59 sa vyslovilo proti. Sturgeonová má v pláne vypísať druhé referendum o odchode Škótska zo Spojeného kráľovstva medzi jeseňou 2018 a jarou 2019. Na to však potrebuje súhlas Londýna.

27. marec – Bývalý premiér Bojko Borisov víťazom predčasných volieb v Bulharsku
Strana Občania za európsky rozvoj Bulharska podľa odhadov zvíťazila v nedeľných predčasných parlamentných voľbách v Bulharsku. Ústredná volebná komisia po spracovaní približne 90 percent odovzdaných hlasovacích lístkov informovala, že prozápadná strana GERB získala vo voľbách 32,58 percenta hlasov. Bulharská socialistická strana, ktorá sa zasadzuje za tesnejšie kontakty s Ruskom, má zatiaľ podporu 26,82 percenta voličov a podľa agentúry DPA zostáva v opozícii. Vodca GERB, bývalý bulharský premiér Bojko Borisov, už deklaroval, že je pripravený vytvoriť novú vládu.

27. marec – Zosadená juhokórejská prezidentka bude čeliť trestnému stíhaniu
Juhokórejská prokuratúra rozhodla o tom, že požiada o vydanie zatykača na zosadenú juhokórejskú prezidentku Pak Kun-hje. Bývalá prezidentka čelí obvineniam z úplatkárstva, zneužitia právomocí a vyzradenia štátneho tajomstva.

25. marec – Lídri 27 krajín EÚ podpísali Rímsku deklaráciu
Na záver slávnostného rímskeho samitu šéfovia štátov a vlád 27 členských krajín Európskej únie podpísali na Kapitolskom námestí v Ríme spoločné záverečné vyhlásenie - Rímsku deklaráciu, ktorá zakotvuje princíp viacrýchlostnej Európy a záväzok pracovať na posilnení Únie prostredníctvom "ešte väčšej integrácie a väčšej solidárnosti" medzi jej členmi. K jej podpisu došlo pri príležitosti 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv, ktoré tvoria jeden zo základov terajšieho európskeho spoločenstva. Za Slovensko ju podpísal premiér Robert Fico.

16. marec – Holandský premiér Rutte víťazom parlamentných volieb
Stredopravicová strana premiéra Marka Rutteho Strana za slobodu a demokraciu je víťazom parlamentných volieb v Holandsku. V 150-člennej dolnej komore parlamentu získala 33 kresiel, najviac zo všetkých politických subjektov - je to však o osem mandátov menej než dostala v predošlých voľbách. Radikálna Strana za slobodu populistu Geerta Wildersa získala 20 kresiel a pozíciu druhej najsilnejšej strany v krajine. Strany Kresťanskodemokratická výzva a liberálna D66 získali po 19 mandátov. Protieurópsky zameraná Socialistická strana získala 14 mandátov, rovnako ako Zelená ľavica. Strana práce je najväčším sklamaním terajších volieb, keď z 38 poslaneckých kresiel klesli na deväť. Do parlamentu sa celkovo dostalo až 13 strán.

13. marec – Budú Mečiarove amnestie po 19 rokoch zrušené?
Predstavitelia vládnej koalície zmenili názor na možnosť zrušenia Mečiarových amnestií, keď sa po rokovaní koaličnej rady dohodli na kompromisnom riešení, ktoré počíta s tým, že národná rada a ústavný súd dostanú zmenou ústavy kompetencie, aby mohli konať. Keď ich dostanú, budú môcť poslanci pristúpiť k zrušeniu Mečiarových amnestií.

13. marec – Britský parlament schválil návrh zákona o brexite
Britský parlament schválil v pôvodnej podobe návrh zákona o brexite. Stalo sa tak po tom, ako horná komora parlamentu - Snemovňa lordov - netrvala na dvoch dodatkoch, ktoré do zákona presadila a Dolná snemovňa ich krátko predtým zamietla. Premiérke Therese Mayovej to umožní iniciovať článok 50 Lisabonskej zmluvy, čím sa oficiálne spustí dvojročný proces rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ.

13. marec – János Áder zostáva maďarským prezidentom
Maďarský parlament zvolil súčasného prezidenta Maďarska Jánosa Ádera do funkcie prezidenta na ďalšie päťročné obdobie. Nový mandát mu začne plynúť v máji 2017.

10. marec – Juhokórejská prezidentka definitívne odvolaná
Juhokórejský ústavný súd potvrdil rozhodnutie parlamentu o zosadení prezidentky Pak Kun-hje z funkcie. O definitívnom odvolaní prezidentky rozhodol osemčlenný senát ústavného súdu jednomyseľne. Nové prezidentské voľby sa podľa juhokórejských zákonov musia konať do 60 dní od zosadenia prezidenta, pričom sa predpokladá, že sa tak stane 9. mája.

9. marec – Miloš Zeman sa bude opätovne uchádzať o prezidentskú funkciu
Český prezident Miloš Zeman informoval, že sa v prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia pravdepodobne v januári 2018, bude uchádzať o znovuzvolenie do funkcie hlavy štátu.

9. marec – Donald Tusk obhájil post predsedu Európskej rady
Donald Tusk obhájil post predsedu Európskej rady. Tuska na poste tzv. europrezidenta podporili všetky členské štáty s výnimkou Poľska, uviedol na Twitteri český premiér Bohuslav Sobotka.

7. marec – Snemovňa lordov schválila dodatok k zákonu o brexite
Horná komora britského parlamentu schválila ďalší dodatok k návrhu zákona premiérky Theresy Mayovej, ktorým sa spustia formálne rokovania o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Požaduje sa v ňom, aby konečnú dohodu medzi Londýnom a Bruselom o tzv. brexite ešte schválili obe komory parlamentu.

5. marec – Sebastian Kurz navrhuje vytvoriť utečenecké tábory mimo územia EÚ
Rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz navrhol vytvoriť utečenecké tábory mimo územia Európskej únie a spravovať ich v súčinnosti s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov. Podľa Kurza by takéto zariadenia mohli vzniknúť v Gruzínsku i na západnom Balkáne.

4. marec – MOST – HÍD o krajských voľbách
Republiková rada strany MOST – HÍD odporúča krajským štruktúram rokovať o vytvorení predvolebných koalícií pre voľby do samosprávnych krajov so stranami súčasnej vládnej koalície Smerom-SD a SNS a na južnom Slovensku so štruktúrami SMK. Strana hovorí aj o možnosti širokých koalícií nielen s parlamentnými, ale aj mimoparlamentnými stranami, ktoré by stáli proti extrémistickým kandidátom.

2. marec – Marek Maďarič je za zrušenie Mečiarových amnestií
Minister kultúry Marek Maďarič je prvým politikom Smeru-SD, ktorý vyhlásil, že ak by bol poslancom Národnej rady SR, tak by hlasoval za zrušenie Mečiarových amnestií.

2. marec – Švédsko obnovuje povinnú vojenskú službu
Švédska stredoľavá vláda rozhodla o opätovnom zavedení brannej povinnosti, ktorá sa bude vzťahovať na mužov i ženy. Tento krok zdôvodnila zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v Európe a krajinách okolo Švédska. Podľa schváleného plánu budú od 1. januára 2018 povolávať do vojenskej služby každoročne najmenej 4 000 osemnásťročných občanov.

1. marec – Nástenkový tender konečne na súde
Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku sa začalo konanie v prípade tzv. "nástenkového tendra". Prokurátor podal v tejto veci obžalobu na päť osôb, medzi nimi aj dvoch bývalých ministrov Mariána J. a Igora Š. Kauza siaha ešte do roku 2007. Vtedajšie ministerstvo výstavby zverejnilo oznam o tendri v hodnote 120 miliónov eur iba na nástenke v uzavretej chodbe ministerstva. Lukratívnu zákazku tak získalo konzorcium, ktoré o súťaži vedelo. O kreslo vtedy prišli dvaja ministri zo Slovenskej národnej strany Marian Janušek a neskôr jeho nástupca Igor Štefanov.

Február

28. február – Prvý prejav Donalda Trumpa v Kongrese USA
Prezident USA Donald Trump sa prvýkrát prihovoril k americkým zákonodarcom na spoločnom zasadnutí oboch komôr Kongresu. Jeho hodinový prejav vedený v optimistickom a zjednocujúcom duchu bol všeobecne prijatý veľmi pozitívne. Okrem iného v ňom vyjadril podporu Severoatlantickej aliancii, zároveň však opäť zdôraznil, že členské krajiny NATO si musia splniť svoje finančné záväzky a zvýšiť výdavky, ktoré vynakladajú na spoločnú obranu.

24. február – Juncker sa vyslovil za vytvorenie viacrýchlostnej Európskej únie
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker je za vytvorenie viacrýchlostnej Európskej únie po odchode Spojeného kráľovstva z nej. Členské štáty, ktoré chcú napredovať v európskej integrácii, by podľa neho nemali byť zdržiavané tými ostatnými.

20. február – Jozef Mihál opúšťa SaS
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a zakladajúci člen strany Sloboda a Solidarita Jozef Mihál sa po ôsmich rokoch rozhodol kvôli rozdielnym názorom s predsedom Richardom Sulíkom zo strany vystúpiť.

16. február – Opozícii sa nepodarilo odvolať Roberta Fica
Predseda vlády SR Robert Fico ostáva vo funkcii, opozícii sa ho pre kauzu cien energií odvolať nepodarilo. Za zosadenie premiéra na mimoriadnej schôdzi Národnej rady SR hlasovalo 60 poslancov zo 130 prítomných.

16. február – Hazard v Bratislave dostal zelenú
Bratislavskí mestskí poslanci neschválili absolútny zákaz umiestnenia herní na celom území hlavného mesta napriek petícii, ktorú podporilo 136 139 obyvateľov.

15. február – Oslabený klub OĽaNO
Poslanci Národnej rady SR Viera Dubačová a Oto Žarnay odišli z poslaneckého klubu OĽaNO-NOVA.

15. február – Európsky parlament ratifikoval obchodnú dohodu s Kanadou
Európsky parlament ratifikoval Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu s Kanadou, známu pod skratkou CETA. Otvoril tým cestu k predbežnému uplatňovaniu dohody už od marca. CETA vojde definitívne do platnosti po ratifikácii v 38 národných a regionálnych parlamentoch členských štátov Európskej únie.

13. február – Prezident Turkménska získal 97,69 % hlasov
Prezidentom Turkménska sa opäť stal úradujúci prezident Gurbanguly Berdymuchamedov. Svoje hlasy mu vo voľbách odovzdalo 97,69 percenta voličov. Berdymuchamedov bude najvyšší úrad zastávať tretie funkčné obdobie.

12. február – Frank-Walter Steinmeier bude nemeckým prezidentom
Spolkové zhromaždenie zvolilo na svojom zasadnutí v Berlíne dlhoročného ministra zahraničných vecí a rešpektovaného sociálneho demokrata Franka-Waltera Steinmeiera na päťročné funkčné obdobie za 12. prezidenta Nemeckej spolkovej republiky od druhej svetovej vojny. Šesťdesiatjedenročný diplomat Steinmeier vystrieda vo funkcii 77-ročného Joachima Gaucka, ktorý vlani oznámil, že sa vzhľadom na svoj vek nebude uchádzať o ďalší mandát. Gauckov mandát sa končí 18. marca.

8. február – Brexit má zelenú
Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu schválili návrh zákona o notifikácii vystúpenia z EÚ, ktorým Spojené kráľovstvo koncom marca spustí dva roky oficiálnych rokovaní o svojom odchode z Európskej únie. Po schválení návrhu zákona Dolnou snemovňou o ňom musí ešte hlasovať Snemovňa lordov.

8. február – Novou verejnou ochrankyňou práv bude Mária Patakyová
Novou verejnou ochrankyňou práv na Slovensku bude Mária Patakyová. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady SR, keď nominantke koaličného Mostu-Híd odovzdali v tajnej voľbe 75 hlasov. Patakyová nahradí vo funkcii Janu Dubovcovú, ktorej sa končí funkčné obdobie 28. marca.

8. február – Rezignácia predsedu regulačného úradu
Po rozruchu, ktorý vo verejnosti vyvolali zmeny v cenách energií a vody na začiatku roku sa predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík vzdal funkcie predsedu úradu. Tým mu zároveň zaniká aj funkcia predsedu Regulačnej rady.

6. február – Oficiálnou kandidátkou CDU/CSU na post kancelárky je opäť Merkelová
Predsedníctva strán únie CDU/CSU sa na spoločnom zasadaní v Mníchove dohodli, že ich oficiálnou kandidátkou na post nemeckého kancelára pred septembrovými parlamentnými voľbami bude už po štvrtýkrát súčasná kancelárka Angela Merkelová.

2. február – Jednokolová voľba županov
Poslanci Národnej rady schválili novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, podľa ktorej sa budú predsedovia samosprávnych krajov voliť po novom už len v jednom kole. Zároveň schválili zlúčenie termínu volieb do vyšších územných celkov a komunálnych volieb. Tie sa budú od roku 2022 konať v jeden deň.

1. február – Britskí poslanci odhlasovali vládny návrh zákona o brexite
Poslanci Dolnej komory britského parlamentu schválili veľkou väčšinou vládny návrh zákona, ktorý umožní kabinetu premiérky Theresy Mayovej otvoriť rokovania o vystúpení krajiny z EÚ.

Január

30. január – Daniel Lipšic odstúpil z funkcie predsedu hnutia NOVA
Daniel Lipšic odstúpil z funkcie predsedu hnutia NOVA. Dôvodom je vyšetrovanie minuloročnej dopravnej nehody. Zostáva v hnutí ako radový člen. O novom predsedovi rozhodne republiková rada hnutia v marci.

29. január – Martin Schulz kandidátom SPD na spolkového kancelára
Predsedníctvo Sociálnodemokratickej strany Nemecka oficiálne nominovalo bývalého predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza do tohtoročných volieb ako kandidáta na post spolkového kancelára.

27. január – Ogňan Gerdžikov predsedom dočasnej vlády v Bulharsku
V Bulharsku sa ujala moci dočasná úradnícka vláda premiéra Ogňana Gerdžikova, ktorá má viesť krajinu do marcových predčasných volieb. Predčasné parlamentné voľby sú dôsledkom rezignácie stredopravicovej vlády Bojka Borisova po víťazstve Rumena Radeva v novembrových prezidentských voľbách nad kandidátom vládnucej strany.

26. január – Alexander Van der Bellen sa ujal funkcie rakúskeho prezidenta
Nový rakúsky prezident Alexander Van der Bellen zložil slávnostnú prísahu a ujal sa svojej funkcie. Tento bývalý predseda strany Zelených sa tak stal vôbec prvým opozičným politikom na poste rakúskeho prezidenta.

24. január – Brexit musí schváliť britský parlament
Britský najvyšší súd rozhodol, že vláda premiérky Theresy Mayovej musí získať súhlas parlamentu, kým spustí proces odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, teda tzv. brexit. To môže prípadne oddialiť premiérkin plán začať rokovania s EÚ o brexite koncom marca.

22. január – Rumen Radev novým bulharským prezidentom
Nový bulharský prezident Rumen Radev sa po slávnostnej inaugurácii v Chráme svätého Alexandra Nevského v bulharskej metropole Sofia ujal svojho úradu. Vo svojom prvom prejave vo funkcii prezidenta zdôraznil myšlienku kontinuity a prisľúbil, že sa v mene demokracie bude snažiť o jednotnú spoločnosť.

21. január – Gambijský exprezident Yahya Jammeh sa vzdal moci a opustil krajinu
Dlhoročný bývalý prezident Gambie Yahya Jammeh sa vzdal moci a odletel z krajiny niekoľko týždňov po prehratých decembrových prezidentských voľbách. Yahya Jammeh viac než mesiac odmietal uznať výsledky prezidentských volieb, v krajine vyhlásil výnimočný stav a armádu uviedol do najvyššej pohotovosti.

20. január – Donald Trump sa stal 45. prezidentom Spojených štátov
Donald Trump zložil slávnostnú prísahu do rúk predsedu Najvyššieho súdu USA Johna Robertsa a stal sa tak 45. prezidentom Spojených štátov.

17. január – Antonio Tajani novým predsedom Európskeho parlamentu
Novým predsedom Európskeho parlamentu sa stal kandidát Európskej ľudovej strany Talian Antonio Tajani. Zvolený bol až v poslednom, štvrtom kole voľby. V tajnom hlasovaní získal 351 hlasov, jeho protikandidát a líder socialistov v EP Gianni Pittella získal 282 hlasov.

17. január – Theresa Mayová predstavila plán brexitu
Britská premiérka Theresa Mayová predstavila svoje plány týkajúce sa odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Potvrdila, že pôjde o tzv. tvrdý brexit, pri ktorom Spojené kráľovstvo opustí jednotný trh EÚ, jurisdikciu Európskeho súdneho dvora i ďalšie únijné inštitúcie a prevezme späť kontrolu nad svojimi hranicami a migráciou.

10. január – Zomrel bývalý nemecký prezident Roman Herzog
Vo veku 82 rokov zomrel bývalý nemecký prezident Roman Herzog. Bol v poradí siedmym nemeckým prezidentom v rokoch 1994 – 1999. Predtým pôsobil ako predseda Spolkového ústavného súdu v Karlsruhe.

8. január – Zomrel bývalý iránsky prezident Rafsanžání
Vo veku 82 rokov zomrel bývalý iránsky prezident Alí Akbar Hášimí Rafsanžání. Duchovný Rafsandžání bol jedným z architektov islamskej revolúcie, ktorá v roku 1979 zvrhla šacha Mohammada Rezu Pahlavího a ustanovila v Iráne náboženský štát.

7. január – Zomrel bývalý portugalský prezident Mário Soares
Vo veku 92 rokov zomrel bývalý portugalský politik Mário Soares. Počas svojej politickej kariéry dvakrát zastával post predsedu vlády (1976 – 1978 a 1983 – 1985) a v rokoch 1986 – 1996 bol portugalským prezidentom.

4. január – Sorin Grindeanu novým rumunským premiérom
Rumunský parlament vyjadril dôveru novému premiérovi, sociálnemu demokratovi Sorinovi Grindeanovi a schválil 26-členný koaličný vládny kabinet. Vládnu koalíciu vytvorili víťazní sociálni demokrati spoločne s Alianciou liberálov a demokratov.

4. január – Novým prezidentom Haiti bude Jovenel Moise
Oficiálnym víťazom novembrových prezidentských volieb na Haiti sa stal 48-ročný podnikateľ Jovenel Moise. Oznámil to v utorok volebný tribunál, ktorý skonštatoval, že nenašiel dôkazy svedčiace o závažných podvodoch pri hlasovaní. Moise zvíťazil už vo voľbách v októbri 2015, avšak volebná komisia vtedy výsledky anulovala pre závažné porušenia volebného zákona. Na čele krajiny stojí od februára 2016 dočasný prezident Jocelerme Privert. Moise by mal prevziať úrad 7. februára.

1. január – Malta predsedníckou krajinou EÚ
Malta prevzala od Slovenska na šesť mesiacov rotujúcu funkciu predsedníckej krajiny Európskej únie.

1. január – OSN má nového generálneho tajomníka
Nový generálny tajomník OSN, bývalý portugalský premiér António Guterres, sa ujal funkcie. Vo svojom prvom vyhlásení v novej funkcii vyzval na mier vo svete.