Titan II GLV: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
odstr. odk. na presmerovaciu str.
Bez shrnutí editace
Riadok 58: Riadok 58:
Raketa bola, rovnako ako jej vojenský variant, [[Viacstupňová raketa|dvojstupňová]]. Prvý stupeň poháňali dva motory [[AEROJET]] [[LR-87|LR-87-7]] spaľujúce [[Aerozín-50]] a [[oxid dusičitý]] (N<sub>2</sub>O<sub>2</sub>). Druhý stupeň disponoval jedným motorom [[LR-91|LR-91-7]], ktorý taktiež spaľoval [[aerozín]] a [[oxid dusičitý]]. Obidva motory boli pre potreby programu Gemini modifikované pre použitie aerozínu 50 ako paliva, verzie motorov pre LGM-25 používali [[asymetrický dimetylhydrazín]].
Raketa bola, rovnako ako jej vojenský variant, [[Viacstupňová raketa|dvojstupňová]]. Prvý stupeň poháňali dva motory [[AEROJET]] [[LR-87|LR-87-7]] spaľujúce [[Aerozín-50]] a [[oxid dusičitý]] (N<sub>2</sub>O<sub>2</sub>). Druhý stupeň disponoval jedným motorom [[LR-91|LR-91-7]], ktorý taktiež spaľoval [[aerozín]] a [[oxid dusičitý]]. Obidva motory boli pre potreby programu Gemini modifikované pre použitie aerozínu 50 ako paliva, verzie motorov pre LGM-25 používali [[asymetrický dimetylhydrazín]].


Kvôli certifikácii pre misie s posádkou boli rakety vybavené niekoľkými systémami, ktoré mali zabezpečiť bezproblémový chod a bezpečie posádky. Bol nainštalovaný systém detekcie porúch, ktorý bol prepojený s kabínou posádky a informoval tak [[astronaut]]ov o stave rakety a zvyšoval schopnosť reakcie v prípade núdze. Dôležité systémy, ako systém riadenia letu, boli zdvojené aby sa minimalizovala možnosť zlyhania. Druhý stupeň bol upravený, aby na neho bolo možné pripojiť kabínu [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]] a ďalej z neho boli odmontované pomocné a spätné motory. Rádiový usmerňovací systém používaný na LGM-25 bol nahradený novým inerciálnym. Ďalšie zmeny boli vykonané na hydraulickom a elektrickom systéme a monitorovacom zariadení. Na prestavbu rakiet dohliadalo Air Force Systems Command.
Kvôli certifikácii pre misie s posádkou boli rakety vybavené niekoľkými systémami, ktoré mali zabezpečiť bezproblémový chod a bezpečie posádky. Bol nainštalovaný systém detekcie porúch, ktorý bol prepojený s kabínou posádky a informoval tak [[astronaut]]ov o stave rakety a zvyšoval schopnosť reakcie v prípade núdze. Dôležité systémy, ako systém riadenia letu, boli zdvojené aby sa minimalizovala možnosť zlyhania. Druhý stupeň bol upravený, aby naň bolo možné pripojiť kabínu [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]] a ďalej zoň boli odmontované pomocné a spätné motory. Rádiový usmerňovací systém používaný na LGM-25 bol nahradený novým inerciálnym. Ďalšie zmeny boli vykonané na hydraulickom a elektrickom systéme a monitorovacom zariadení. Na prestavbu rakiet dohliadalo Air Force Systems Command.


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 22:21, 28. február 2018

Titan 2 GLV
Štart misie Gemini 11
Štart misie Gemini 11
Základné údaje
Funkcia stredná nosná raketa
Výrobca Glenn L. Martin Company
Krajina pôvodu USA
Výška 31,4 metrov
Priemer 3,05 metrov
Hmotnosť 154 000 kg
Počet stupňov 2
História letov
Stav vyradená
Štartovacia rampa Cape Canaveral
Počet štartov 12
Úspešné štarty 12
Prvý štart 8. apríl 1964
Posledný štart 11. november 1966
Prvý stupeň – Titan 2-1
Motory 2xLR-87-7
Ťah 1900 kN
Špecifický impulz 2530 N.s/kg (258 sekúnd)
Doba funkcie 156 sekúnd
Palivo Aerozín-50/N2O2
Druhý stupeň – Titan 2-2
MotoryLR-91-7
Ťah445 kN
Špecifický impulz 3100 N.s/kg (316 sekúnd)
Doba funkcie180 sekúnd
PalivoAerozín-50/N2O2

Titan 2 GLV bola americká nosná raketa odvodená z medzikontinentálnej balistickej rakety LGM-25 Titan 2. Raketa bola používaná výhradne NASA v programe Gemini. Celkom bolo v rokoch 19641968 vypustených 12 rakiet, dve bez posádky a desať s posádkou. Všetky štarty sa konali na odpaľovacej rampe 19 na Cape Canaveral.

Raketa bola, rovnako ako jej vojenský variant, dvojstupňová. Prvý stupeň poháňali dva motory AEROJET LR-87-7 spaľujúce Aerozín-50 a oxid dusičitý (N2O2). Druhý stupeň disponoval jedným motorom LR-91-7, ktorý taktiež spaľoval aerozín a oxid dusičitý. Obidva motory boli pre potreby programu Gemini modifikované pre použitie aerozínu 50 ako paliva, verzie motorov pre LGM-25 používali asymetrický dimetylhydrazín.

Kvôli certifikácii pre misie s posádkou boli rakety vybavené niekoľkými systémami, ktoré mali zabezpečiť bezproblémový chod a bezpečie posádky. Bol nainštalovaný systém detekcie porúch, ktorý bol prepojený s kabínou posádky a informoval tak astronautov o stave rakety a zvyšoval schopnosť reakcie v prípade núdze. Dôležité systémy, ako systém riadenia letu, boli zdvojené aby sa minimalizovala možnosť zlyhania. Druhý stupeň bol upravený, aby naň bolo možné pripojiť kabínu Gemini a ďalej zoň boli odmontované pomocné a spätné motory. Rádiový usmerňovací systém používaný na LGM-25 bol nahradený novým inerciálnym. Ďalšie zmeny boli vykonané na hydraulickom a elektrickom systéme a monitorovacom zariadení. Na prestavbu rakiet dohliadalo Air Force Systems Command.

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Titan 2 GLV na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy