Slovenská technická univerzita v Bratislave: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia
aktualizácia - 80. výročie školy a ocenenie prezidenta medailou. Aktualizácia - údaje o nových uiestneniach v rebríčkoch. Spresnenie informácie o ARRA.
Riadok 51: Riadok 51:
STU chce byť modernou, výskumno-vzdelávacou inštitúciou, pričom nadväzuje na odkaz [[Banícka akadémia|Banskej akadémie v Banskej Štiavnici]], kde boli položené základy technického vzdelávania na našom území.<ref name=":0" />
STU chce byť modernou, výskumno-vzdelávacou inštitúciou, pričom nadväzuje na odkaz [[Banícka akadémia|Banskej akadémie v Banskej Štiavnici]], kde boli položené základy technického vzdelávania na našom území.<ref name=":0" />


STU ponúka technické vzdelávanie a zapája študentov do výskumu v oblasti strojárenstva, elektrotechniky, počítačových vied, stavebníctva, architektúry, chémie, potravinárstva a materiálových technológií. Podľa slovenského hodnotenia fakúlt agentúrou [[ARRA]]<ref>HODNOTENIE FAKÚLT VYSOKÝCH ŠKÔL 2015, ARRA, [http://www.arra.sk/sites/arra.sk/files/file/ARRA_Sprava_2015.pdf Online]</ref> je dlhodobo najlepšou slovenskou univerzitou pre chemické technológie, počítačové a technické vedy<!-- Nie je to celkom pravda pretože Arra delí fakulty podobné STU len na dve skupiny:
STU ponúka technické vzdelávanie a zapája študentov do výskumu v oblasti strojárenstva, elektrotechniky, počítačových vied, stavebníctva, architektúry, chémie, potravinárstva a materiálových technológií. Podľa slovenského hodnotenia fakúlt agentúrou [[ARRA]]<ref>HODNOTENIE FAKÚLT VYSOKÝCH ŠKÔL 2015, ARRA, [http://www.arra.sk/sites/arra.sk/files/file/ARRA_Sprava_2015.pdf Online]</ref> je dlhodobo najlepšou slovenskou univerzitou pre chemické technológie ([https://www.stuba.sk/sk/stu/o-nas/top-umiestnenia-slovenskej-technickej-univerzity-v-rebrickoch.html?page_id=6371 FCHPT 1. miesto medzi fakultami] zameranými na chémiu), počítačové a technické vedy (FEI dlhodobo na 3. mieste medzi fakultami zmeranými na technické vedy).
V rankingu [https://www.topuniversities.com/subject-rankings/2016 QS World University Rankings 2016] sa STU dostala do prvej 500-ky elitných svetových univerzít v kategórií Počítačové vedy a informačné technológie, a to je na pozícii 401-450.V prestížnom rebríčku [https://www.timeshighereducation.com/world-university-rankings/2017/world-ranking#!/page/0/length/25/sort_by/rank/sort_order/asc/cols/stats Times Higher Education World University Rankings 2016/17] sa Slovenská technická univerzita v Bratislave dostala do prvej tisícky najlepších svetových výskumne orientovaných unvierzít (801.pozícia). <!-- Nie je to celkom pravda pretože Arra delí fakulty podobné STU len na dve skupiny:
• technické vedy (TECH) – stavebné inžinierstvo, elektroinžinierstvo, informatika, elektronika, strojárstvo,
• technické vedy (TECH) – stavebné inžinierstvo, elektroinžinierstvo, informatika, elektronika, strojárstvo,
chémia a iné technické odbory;
chémia a iné technické odbory;
Riadok 64: Riadok 66:


== História ==
== História ==
Predchodkyňou Slovenskej technickej univerzity bola ''Štátna vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika'' v [[Košice|Košiciach]]. Táto bola zriadená na základe zákona č. 170 Sb. z. a n. z [[25. júna]] [[1937]]. Prvý školský rok sa jej podarilo začať až 5. decembra 1938 v náhradných priestoroch v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], kde sa škola urýchlene presťahovala po [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohode]] a [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]], keď južné časti Slovenska, vrátane Košíc, boli pripojené k Maďarsku. Hneď v marci [[1939]] bola škola zrušená a zákonom č. 188 Sl. z. z [[25. júla]] [[1939]] zriadená pod novým názvom ''Slovenská vysoká škola technická'' (názov bol zmenený ešte počas pôsobenia v Martine vo februári 1939<ref name=":0">STU - Univerzita - O nás / História, [http://www.stuba.sk/sk/stu/historia.html?page_id=210 Online]</ref>) už v Bratislave.
Predchodkyňou Slovenskej technickej univerzity bola ''Štátna vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika'' v [[Košice|Košiciach]]. Táto bola zriadená na základe zákona č. 170 Sb. z. a n. z [[25. júna]] [[1937]]. Prvý školský rok sa jej podarilo začať až 5. decembra 1938 v náhradných priestoroch v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], kde sa škola urýchlene presťahovala po [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohode]] a [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]], keď južné časti Slovenska, vrátane Košíc, boli pripojené k Maďarsku. Hneď v marci [[1939]] bola škola zrušená a zákonom č. 188 Sl. z. z [[25. júla]] [[1939]] zriadená pod novým názvom ''Slovenská vysoká škola technická'' (názov bol zmenený ešte počas pôsobenia v Martine vo februári 1939<ref name=":0">STU - Univerzita - O nás / História, [http://www.stuba.sk/sk/stu/historia.html?page_id=210 Online]</ref>) už v Bratislave. V októbri 2017 si STU pripomenula 80. výročie vzniku. Rektor STU pri tej príležitosti na Slávnostnom podujatí udelil po prvý raz [https://www.stuba.sk/sk/media/tlacove-spravy/vznik-stu-presahuje-hranice-jednej-skoly.html?page_id=11527 najvyššie univerzitné ocenenie Medailu Jura Hronca] - a to absolventovi STU, J.E. Andrejovi Kiskovi, prezidentovi SR.


=== Rektorát ===
=== Rektorát ===
Riadok 123: Riadok 125:
* kol.: ''Päťdesiat rokov Slovenskej vysokej školy technickej''. Alfa Bratislava 1987.
* kol.: ''Päťdesiat rokov Slovenskej vysokej školy technickej''. Alfa Bratislava 1987.
* [http://www.webometrics.info/top12000.asp?offset=450 Webometrics Ranking of Science]
* [http://www.webometrics.info/top12000.asp?offset=450 Webometrics Ranking of Science]
* [https://www.stuba.sk/sk/media/tlacove-spravy/vznik-stu-presahuje-hranice-jednej-skoly.html?page_id=11527 Vznik STU presahuje hranice jednej školy] - tlačová správa STU pri príležitosti 80. výročia STU.


{{STU}}
{{STU}}

Verzia z 14:00, 20. marec 2018

Slovenská technická univerzita v Bratislave

Rektorát Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

Logo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Základné informácie
PolohaBratislava, SlovenskoSlovensko
SkratkaSTU
Zameranietechnické
Rok založenia1937
Vedenie
RektorRobert Redhammer
ProrektorMarián Peciar, Oliver Moravčík, Stanislav Biskupič, Štefan Stanko
KvestorDušan Faktor
Štatistické údaje
Počet fakúlt7
Počet študentov16 402
Ďalšie informácie
Školský časopisSPEKTRUM[1]
Kontaktné údaje
Miesto48°09′17″S 17°07′03″V / 48,1546705674°S 17,117439508400025°V / 48.1546705674; 17.117439508400025
AdresaVazovova 5
812 43 Bratislava 1
Telefón0917 470 507
Oficiálny webwww.stuba.sk
Oficiálny e-mailpublic@stuba.sk

Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) so sídlom v Bratislave, do 1. apríla 1991 ako Slovenská vysoká škola technická v Bratislave (SVŠT), je najvýznamnejšia technická vysoká škola na Slovensku.

STU chce byť modernou, výskumno-vzdelávacou inštitúciou, pričom nadväzuje na odkaz Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, kde boli položené základy technického vzdelávania na našom území.[2]

STU ponúka technické vzdelávanie a zapája študentov do výskumu v oblasti strojárenstva, elektrotechniky, počítačových vied, stavebníctva, architektúry, chémie, potravinárstva a materiálových technológií. Podľa slovenského hodnotenia fakúlt agentúrou ARRA[3] je dlhodobo najlepšou slovenskou univerzitou pre chemické technológie (FCHPT 1. miesto medzi fakultami zameranými na chémiu), počítačové a technické vedy (FEI dlhodobo na 3. mieste medzi fakultami zmeranými na technické vedy).

V rankingu QS World University Rankings 2016 sa STU dostala do prvej 500-ky elitných svetových univerzít v kategórií Počítačové vedy a informačné technológie, a to je na pozícii 401-450.V prestížnom rebríčku Times Higher Education World University Rankings 2016/17 sa Slovenská technická univerzita v Bratislave dostala do prvej tisícky najlepších svetových výskumne orientovaných unvierzít (801.pozícia).

Výskumné tímy na škole sa zapájajú do riešenia medzinárodných projektov, ročne riešia asi 500 výskumných projektov financovaných z grantov a stovky projektov zmluvného výskumu pre priemyselnú prax. 

Absolventi STU patria medzi najžiadanejších a najlepšie odmeňovaných zamestnancov na trhu práce. Ročne študuje na 7 fakultách a univerzitnom ústave manažmentu okolo 17-tisíc študentov. Univerzita poskytuje štúdium v bakalárskom, inžinierskom/magisterskom a doktorandskom stupni štúdia. Ponúka tiež programy celoživotného vzdelávania a MBA štúdium v spolupráci s TU Wien.

Univerzita je nositeľom nositeľom značky kvality ECTS Label a DS (diploma suplement) Label[4].

História

Predchodkyňou Slovenskej technickej univerzity bola Štátna vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika v Košiciach. Táto bola zriadená na základe zákona č. 170 Sb. z. a n. z 25. júna 1937. Prvý školský rok sa jej podarilo začať až 5. decembra 1938 v náhradných priestoroch v Martine, kde sa škola urýchlene presťahovala po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži, keď južné časti Slovenska, vrátane Košíc, boli pripojené k Maďarsku. Hneď v marci 1939 bola škola zrušená a zákonom č. 188 Sl. z. z 25. júla 1939 zriadená pod novým názvom Slovenská vysoká škola technická (názov bol zmenený ešte počas pôsobenia v Martine vo februári 1939[2]) už v Bratislave. V októbri 2017 si STU pripomenula 80. výročie vzniku. Rektor STU pri tej príležitosti na Slávnostnom podujatí udelil po prvý raz najvyššie univerzitné ocenenie Medailu Jura Hronca - a to absolventovi STU, J.E. Andrejovi Kiskovi, prezidentovi SR.

Rektorát

Terajším sídlom STU (Rektorát) na Vazovovej 5 v Bratislave sú od septembra 1947 budovy bývalých učňovských pokračovacích škôl (navrhnuté architektmi Jiřím GrossmannomAloisom Balánom). Budovy boli vystavané v rokoch 1928 až 1937. V septembri 1947 ich univerzita rozhodnutím povereníka školstva Ladislava Novomeského zabrala a nepomohlo, že pred budovou protestovalo okolo 700 učňov - boli rozptýlení do iných učňovských budov.

Rektori

  1. Prof. PhDr. Dr. h. c. Jur Hronec, DrSc. v rokoch 1938 - 1940 a 1945 - 1946
  2. Prof. Ing. Dr. techn. Anton Bugan v rokoch 1940 - 1941
  3. Prof. Ing. Dr. techn. František Valentin v rokoch 1941 - 1943
  4. Prof. Ing. Štefan Bella v rokoch 1943 - 1945 a 1946 - 1947
  5. Prof. Ing. Samuel Kriška poverený fukciou v apríli 1945
  6. Prof. Ing. Ján Gonda, DrSc. v rokoch 1947 - 1949 a 1950 - 1953
  7. Prof. Ing. Dr. techn. Karel Havelka, DrSc. v rokoch 1949 - 1950
  8. Prof. Ing. Ernest Šišolák v rokoch 1953 - 1954 a 1958 - 1959
  9. Prof. Ing. Štefan Chochol, CSc. v rokoch 1959 - 1960 a 1962 - 1963
  10. Prof. Ing. Dr. techn. Jozef Trokan v rokoch 1963 - 1964 a 1968 - 1969
  11. Prof. Ing. Dr. h. c. Anton Blažej, DrSc. v rokoch 1969 - 1989 (20 rokov - najdlhšie funkčné obdobie)
  12. Prof. Ing. Ján Garaj, DrSc. v rokoch 1989 - 1990
  13. Prof. Ing. Norbert Frištacký PhD. v rokoch 1990 - 1991
  14. Prof. Ing. Vojtech Molnár, DrSc. v rokoch 1991 - 1994
  15. Doc. Ing. Igor Hudoba, PhD. v rokoch 1994 - 2000
  16. Prof. RNDr. Ľudovít Molnár DrSc. v rokoch 2000- 2003
  17. Prof. Ing. Vladimír Báleš, DrSc. v rokoch 2003 - 2011
  18. Prof. Ing. Robert Redhammer, PhD. v rokoch 2011 - súčasnosť

Fakulty a pracoviská

Slovenská technická univerzita má v súčasnosti 7 fakúlt (a ústav Manažmentu):

  1. Stavebná fakulta (SvF)
  2. Strojnícka fakulta (SjF)
  3. Fakulta elektrotechniky a informatiky (FEI)
  4. Fakulta chemickej a potravinárskej technológie (FCHPT)
  5. Fakulta architektúry (FA)
  6. Materiálovotechnologická fakulta (MTF)
  7. Fakulta informatiky a informačných technológií (FIIT)

Univerzitné pracoviská[5]:

  • Rektorát
  • Centrum výpočtovej techniky
  • Archív
  • Vydavateľstvo
  • Inštitút celoživotného vzdelávania
  • Ústav manažmentu
  • Know-how centrum: Kancelária pre spoluprácu s praxou, Univerzitný technologický inkubátor
  • Projektové stredisko
  • Univerzitné vedecké parky, Centrá excelentnosti

Iné projekty

Referencie

  1. Univerzitný časopis SPEKTRUM
  2. a b STU - Univerzita - O nás / História, Online
  3. HODNOTENIE FAKÚLT VYSOKÝCH ŠKÔL 2015, ARRA, Online
  4. http://www.stuba.sk/english/degree-students/dodatok-k-diplomu-diploma-supplement-label.html?page_id=6305
  5. Fakulty a pracoviská [online]. www.stuba.sk, [cit. 2016-12-07]. Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroje