Anarchokapitalizmus: Rozdiel medzi revíziami
d -rozsiahly text bez zdroja |
d Upravenie historických chýb, doplnenie na základe českej Wikipédie. Značky: bez zdroja vizuálny editor |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{anarchizmus}} |
{{anarchizmus}} |
||
'''Anarchokapitalizmus''' je smer [[Anarchizmus|anarchizmu]], ktorý zdôrazňuje [[súkromné vlastníctvo]] a z neho plynúce prirodzené práva považuje za kľúčové pre realizáciu slobodnej bezštátnej spoločnosti. S vlastným majetkom má slobodný jedinec právo ľubovoľne nakladať do takej miery, aby neohrozil zdravie a vlastníctvo iných jedincov, čo je základom [[Voľný trh|slobodného trhu]], ktorý by nemal byť nikým [[Regulácia|regulovaný]]. |
|||
'''Anarchokapitalizmus''' je [[anarchizmus|anarchistický]] smer. Anarchokapitalisti vychádzajú z jedinej hodnoty, ktorou je ľudská [[sloboda]]. K jej zaisteniu je nutné uznanie existencie [[Prirodzené právo|prirodzeného práva]] a z neho vychádzajúceho [[súkromné vlastníctvo|súkromného vlastníctva]]. Jedinec má právo so svojim majetkom nakladať tak, ako on uzná za vhodné, a vymieňať ho s inými ľuďmi, ak tým nezasahuje do prirodzených práv iných, čo je základom [[slobodný trh|slobodného trhu]], ktorý by nemal byť nikým regulovaný. Anarchokapitalisti neuznávajú schopnosť autority rozhodovať o nich samotných a všetky aktivity štátu sú podľa nich nahraditelné súkromnými agentúrami (vrátane [[súd]]ov, [[zdravotníctvo|zdravotníctva]], [[školstvo|školstva]] či [[bezpečnosť|bezpečnosti]]). |
|||
[[Súbor:Flag of Anarcho-capitalism.svg|vľavo|náhľad|Vlajka anarchokapitalizmu]] |
|||
Anarchokapitalisti neuznávajú oprávnenosť inej autority rozhodovať za nich samotných a všetky aktivity [[Štát|štátu]] sú podľa ich názoru nahraditeľné súkromnými inštitúciami (vrátane súdov, zdravotníctva, bezpečnosti a školstva), ktoré narozdiel od štátu neporušujú práva slobodných jedincov. Podľa ich názoru nemá nikto právo prerozdeľovať finančné prostriedky občanov bez ich vedomia a súhlasu. Problematickú otázku verejného záujmu riešia lakonicky - čo iné by mal znamenať verejný záujem, než záujem konkrétnych jednotlivcov? Zároveň pokladajú aj inú otázku - čo iné by malo byť efektívnejšie, než vlastný záujem a viac motivujúce, než vlastný majetok a česť? |
|||
Pojem anarchokapitalizmus použil už v druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]] [[Ekonómia|ekonóm]] [[Murray Rothbard]], ktorý bol predstaviteľom tzv. [[Rakúska ekonomická škola|Rakúskej ekonomickej školy]], a ktorý prehlásil: "Kapitalizmus je vrcholné vyjadrenie anarchizmu a anarchizmus je vrcholné vyjadrenie kapitalizmu. Nielen, že sú kompatibilné, ale nemôžete skutočne mať jedno bez druhého. Pravý anarchizmus bude kapitalizmom a pravý kapitalizmus bude anarchizmom." Za zakladateľa anarchokapitalizmu je považovaný holandský ekonóm pôsobiaci vo Francúzsku v [[19. storočie|19. storočí]] - [[Gustave de Molinari]]. Medzi ďalších predstaviteľov patrí napr. [[David D. Friedman]] a [[Hans-Hermann Hoppe]]. |
|||
Veľká väčšina ostatných anarchistov tento smer odmieta, a už samotné slovo anarchokapitalizmus považuje za [[oxymoron]]. |
|||
Anarchokapitalisti často uvádzajú ako príklad fungujúcej anarchistickej spoločnosti [[Stredovek|stredoveký]] [[Island]]. |
|||
== Anarchokapitalizmus a klasický liberalizmus == |
|||
[[Liberalizmus]] stavia slobodu jednotlivca na prvé miesto. Každý jednotlivec má podľa téz prirodzeného práva zaručené právo na život, slobodu a majetok. Trh je len miestom stretávania sa záujmov jednotlivcov, pôsobením "neviditeľnej ruky trhu" dochádza k naplneniu individuálnych záujmov. |
|||
Aj tak však klasickí liberáli uznávajú určitý význam štátu - hoci je na úkor osobnej slobody, tak je nutnosťou pre zachovanie prirodzených práv. Anarchokapitalisti odmietajú akúkoľvek formu donucovania v podobe štátu a týmto sa zároveň stotožňujú s jednou zo základných myšlienok anarchizmu, nakoľko je absencia štátu primárnym rozličovacím znakom od ostatných politických doktrín. Anarchokapitalisti ale uznávajú dobrovoľný štát, ktorý by fungoval ako forma inštitúcie na voľnom trhu a pozostával by v dobrovoľnej občiasnkej účasti, dobrovoľnom platení daní a pod., čo zase neuznáva väčšina ostatných anarchistických smerov a už len samotné slovo anarchokapitalizmus považujú za [[oxymoron]]. Ideologicky najbližším liberálnym smerom k anarchokapitalizmu je [[minarchizmus]]. |
|||
Spoločným východiskom oboch smerov je individuálna sloboda a pojatie prirodzeného práva. |
|||
== Zdroj == |
== Zdroj == |
||
Verzia z 20:15, 20. marec 2018
Anarchokapitalizmus je smer anarchizmu, ktorý zdôrazňuje súkromné vlastníctvo a z neho plynúce prirodzené práva považuje za kľúčové pre realizáciu slobodnej bezštátnej spoločnosti. S vlastným majetkom má slobodný jedinec právo ľubovoľne nakladať do takej miery, aby neohrozil zdravie a vlastníctvo iných jedincov, čo je základom slobodného trhu, ktorý by nemal byť nikým regulovaný.
Anarchokapitalisti neuznávajú oprávnenosť inej autority rozhodovať za nich samotných a všetky aktivity štátu sú podľa ich názoru nahraditeľné súkromnými inštitúciami (vrátane súdov, zdravotníctva, bezpečnosti a školstva), ktoré narozdiel od štátu neporušujú práva slobodných jedincov. Podľa ich názoru nemá nikto právo prerozdeľovať finančné prostriedky občanov bez ich vedomia a súhlasu. Problematickú otázku verejného záujmu riešia lakonicky - čo iné by mal znamenať verejný záujem, než záujem konkrétnych jednotlivcov? Zároveň pokladajú aj inú otázku - čo iné by malo byť efektívnejšie, než vlastný záujem a viac motivujúce, než vlastný majetok a česť?
Pojem anarchokapitalizmus použil už v druhej polovici 20. storočia ekonóm Murray Rothbard, ktorý bol predstaviteľom tzv. Rakúskej ekonomickej školy, a ktorý prehlásil: "Kapitalizmus je vrcholné vyjadrenie anarchizmu a anarchizmus je vrcholné vyjadrenie kapitalizmu. Nielen, že sú kompatibilné, ale nemôžete skutočne mať jedno bez druhého. Pravý anarchizmus bude kapitalizmom a pravý kapitalizmus bude anarchizmom." Za zakladateľa anarchokapitalizmu je považovaný holandský ekonóm pôsobiaci vo Francúzsku v 19. storočí - Gustave de Molinari. Medzi ďalších predstaviteľov patrí napr. David D. Friedman a Hans-Hermann Hoppe.
Anarchokapitalisti často uvádzajú ako príklad fungujúcej anarchistickej spoločnosti stredoveký Island.
Anarchokapitalizmus a klasický liberalizmus
Liberalizmus stavia slobodu jednotlivca na prvé miesto. Každý jednotlivec má podľa téz prirodzeného práva zaručené právo na život, slobodu a majetok. Trh je len miestom stretávania sa záujmov jednotlivcov, pôsobením "neviditeľnej ruky trhu" dochádza k naplneniu individuálnych záujmov.
Aj tak však klasickí liberáli uznávajú určitý význam štátu - hoci je na úkor osobnej slobody, tak je nutnosťou pre zachovanie prirodzených práv. Anarchokapitalisti odmietajú akúkoľvek formu donucovania v podobe štátu a týmto sa zároveň stotožňujú s jednou zo základných myšlienok anarchizmu, nakoľko je absencia štátu primárnym rozličovacím znakom od ostatných politických doktrín. Anarchokapitalisti ale uznávajú dobrovoľný štát, ktorý by fungoval ako forma inštitúcie na voľnom trhu a pozostával by v dobrovoľnej občiasnkej účasti, dobrovoľnom platení daní a pod., čo zase neuznáva väčšina ostatných anarchistických smerov a už len samotné slovo anarchokapitalizmus považujú za oxymoron. Ideologicky najbližším liberálnym smerom k anarchokapitalizmu je minarchizmus.
Spoločným východiskom oboch smerov je individuálna sloboda a pojatie prirodzeného práva.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anarchokapitalismus na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).