Melilla: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč (Data:Danny B., skript:Amir); kozmetické zmeny
Althair (diskusia | príspevky)
Riadok 6: Riadok 6:
| category = [[Administratívne členenie Španielska|Autonómne mesto]]
| category = [[Administratívne členenie Španielska|Autonómne mesto]]
<!-- *** Image *** -->
<!-- *** Image *** -->
| image = Melilla desde los tejados.jpg
| image = Barrio de Ataque Seco, Melilla.jpg
| image_caption =
| image_caption =
<!-- *** Symbols *** -->
<!-- *** Symbols *** -->

Verzia z 20:34, 22. marec 2018

Melilla
(špa. Ciudad Autónoma de Melilla)
Autonómne mesto
Vlajka
Symbol
Oficiálny názov: Autonómne mesto Ceuta
Štát Španielsko Španielsko
Súradnice 35°18′S 2°57′Z / 35,300°S 2,950°Z / 35.300; -2.950
Najvyšší bod
 - výška 349 m n. m.
Rozloha 12,3 km² (1 230 ha)
Obyvateľstvo 78 476 (2011)
Hustota 6 380,16 obyv./km²
Autonómia 14. marec 1995
Primátor Juan José Imbroda (PP)
PSČ 52000 - 52006
ISO 3166-2 ES-ML
Kreslá v špan. parlamente Kongres 1
Senát 2
Poloha v Španielsku
Poloha v Španielsku
Webová stránka: www.melilla.es
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Melilla, (po arabsky: مليلة, a po tamazightsky (berberský jazyk): Tamlit) je španielska enkláva a prístav v severnej Afrike, v Maroku. Územie je súčasťou španielskej provincie Malaga. Pred vstupom Španielska do bola Melilla slobodný prístav.

Geografia

Melilla susedí len s Marokom (dĺžka hranice 9,6 km) a Stredozemným morom. Mesto pozostáva zo starého mesta s hradbami, ktoré je na polostrove, a modernej časti na juhu a západe.

Súčasnosť

Melilla, rovnako ako Ceuta, sú jedinými európskymi územiami priamo na africkom kontinente. Melilla je pred utečencami chránená trojmetrovým dvojitým plotom v dĺžke sedem kilometrov so strážnymi vežami. Napriek tomu sa množstvo Afričanov každoročne pokúša do nej dostať a odtiaľ priamo do Európy.

História

Mesto bolo založené Feničanmi (Rusadir), neskôr patrilo fenickým Púnom (Kartágo), Rímskej ríši (provincia Mauretania Tingitana), Vizigótom, Byzantskej ríši, Vandalom, Arabom a Berberom a od roku 1497 Španielsku. Vzbura španielskych dôstojníkov v tunajšej pevnosti v roku 1936 bola začiatkom španielskej občianskej vojny.

Keď Maroko získalo nezávislosť od Francúzska a Španielska (2. marec 1956, španielske enklávy: mesto Tanger 29. október 1956, enkláva Ifni v roku 1969) požadovalo aj pripojenie enkláv Melilla a Ceuta a niekoľkých malých ostrovov (Perejil, Penon de Velez de la Gomera, Penon de Alhucaimas, Ostrovy Chafarina), čo však Španielsko odmietlo, napriek tomu, že samo požaduje britskú enklávu Gibraltár od Spojeného kráľovstva.

Národnosti a náboženstvá

80% obyvateľov sú Španieli, zvyšok väčšinou Maročania. Španieli sú prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania, Maročania sú moslimovia.

Ekonomika

Hlavným zdrojom obživy je rybárstvo, lodiarstvo, pílenie dreva, ale aj turistika a európska a španielska podpora.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Melilla

Externé odkazy