Jadrová syntéza: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
pridana sekcia Pozri aj
Zemiak123 (diskusia | príspevky)
Riadok 28: Riadok 28:
== Termojadrová fúzia v jadre Slnka ==
== Termojadrová fúzia v jadre Slnka ==
{{Pozri aj|Jadro Slnka}}
{{Pozri aj|Jadro Slnka}}
[[Slnko]] je zdrojom žiarivej energie s [[výkon]]om 3,9x10<sup>26</sup> [[Watt (jednotka)|wattov]] už niekoľko miliárd rokov. [[Teplota]] v strede slnka je 1,5x10<sup>7</sup> [[Kelvin]]ov. Z toho vyplýva, že [[kinetická teplota]] ([[stredná kinetická energia]]) [[protón]]ov je 1.3 keV. Táto [[energia]] je hlboko pod energetickým prahom termonukleárnej fúzie, ktorý je približne 400 keV<ref name="Machala">D. Machala: ''Cvičení z atomové a jaderné fyziky'', Univerzita Palackého v Olomouci, Olomouc, 2006, str. 65, isbn=80-244-1269-1</ref>.
Termojadrová fúzia v Slnku prebieha v [[Protón-protónový cyklus|protón-protónovom cykle]]. [[Slnko]] je zdrojom žiarivej energie s [[výkon]]om 3,9x10<sup>26</sup> [[Watt (jednotka)|wattov]] už niekoľko miliárd rokov. [[Teplota]] v strede slnka je 1,5x10<sup>7</sup> [[Kelvin]]ov. Z toho vyplýva, že [[kinetická teplota]] ([[stredná kinetická energia]]) [[protón]]ov je 1.3 keV. Táto [[energia]] je hlboko pod energetickým prahom termonukleárnej fúzie, ktorý je približne 400 keV<ref name="Machala">D. Machala: ''Cvičení z atomové a jaderné fyziky'', Univerzita Palackého v Olomouci, Olomouc, 2006, str. 65, isbn=80-244-1269-1</ref>.


Napriek tomu termojadrová fúzia v [[Slnko|Slnku]] prebieha. Túto skutočnosť môžeme vysvetliť dvoma efektmi. Podľa [[Maxwellovo-Boltzmanovo rozdelenie|Maxwellovho rozdeľovacieho zákona]] existuje nezanedbateľné množstvo [[protón]]ov s [[kinetická energia|kinetickou energiou]] vyššou ako približne 400keV. Druhým dôvodom je existencia kvantovo-mechanického [[tunelový efekt|tunelového efektu]], ktorý dovoľuje, aby určitá časť [[protón]]ov s [[energia|energiou]] nižšou ako je prahová energia termonukleárnej reakcie prekonala [[potenciálová bariéra|potenciálové bariéry]]. Skutočnosť, že iba malý zlomok [[protón]]ov má [[energia|energiu]] blízku prahovej energii termonukleárnej fúzie, vysvetľuje pomalé vyžarovanie [[energia|energie]]. V opačnom prípade by došlo v krátkej dobe (v porovnaní s dobou existencie Slnka) k fúzii všetkých protónov a Slnko by vyhaslo a [[život]] na [[Zem]]i by nebol možný.
Napriek tomu termojadrová fúzia v [[Slnko|Slnku]] prebieha. Túto skutočnosť môžeme vysvetliť dvoma efektmi. Podľa [[Maxwellovo-Boltzmanovo rozdelenie|Maxwellovho rozdeľovacieho zákona]] existuje nezanedbateľné množstvo [[protón]]ov s [[kinetická energia|kinetickou energiou]] vyššou ako približne 400keV. Druhým dôvodom je existencia kvantovo-mechanického [[tunelový efekt|tunelového efektu]], ktorý dovoľuje, aby určitá časť [[protón]]ov s [[energia|energiou]] nižšou ako je prahová energia termonukleárnej reakcie prekonala [[potenciálová bariéra|potenciálové bariéry]]. Skutočnosť, že iba malý zlomok [[protón]]ov má [[energia|energiu]] blízku prahovej energii termonukleárnej fúzie, vysvetľuje pomalé vyžarovanie [[energia|energie]]. V opačnom prípade by došlo v krátkej dobe (v porovnaní s dobou existencie Slnka) k fúzii všetkých protónov a Slnko by vyhaslo a [[život]] na [[Zem]]i by nebol možný.

Verzia z 12:43, 29. marec 2018

Jadrová fúzia alebo jadrová syntéza je zlúčenie atómových jadier s nižšou atómovou hmotnosťou do jadra s vyššou atómovou hmotnosťou. Je to opačný proces ako jadrový rozpad.

2 atómové jadrá sa spoja a dohromady vytvoria jedno väčšie. Principálne je možné spájať ľubovoľné jadrá. Na získavanie energie z jadrovej fúzie však možno použiť iba jadrá medzi vodíkom a železom.

Princíp

Dve jadrá sú kladne nabité a dostať ich k sebe tak blízko, aby sa mohli zlúčiť (aby mohli účinkovať jadrové sily), je možné, len ak majú dostatočne veľkú energiu na prekonanie potenciálovej bariéry. Jednou z možností je, že im udelíme vysokú rýchlosť napríklad silným zahriatím. Teplota musí dosiahnuť niekoľko miliónov stupňov Celzia. Takúto teplotu neznesie žiaden materiál, preto musí byť "horiace" palivo oddelené od stien zariadenia vákuom. Látky pri týchto teplotách sú v stave plazmy, sú úplne ionizované, preto je možné na ich izoláciu použiť magnetické pole, ktoré udrží palivo v bezpečnej vzdialenosti od stien. Po naštartovaní reakcie sa palivo zahrieva aj energiou uvoľnenou z fúznej reakcie. Aby sa reakcia udržala, musí byť hustota atómov v reaktore pomerne veľká, čo sa dosahuje pomocou silného magnetického poľa.

Reakcie

Maximálny energetický prínos by mala taká reakcia, pri ktorej by sa zlúčili voľné protóny a neutróny do výsledného jadra. Pravdepodobnosť takéhoto javu je však veľmi nízka. Preto sa uvažuje len o zlučovaní 2 jadier.

Syntéza medzi tríciom a deutériom

Fúzna reakcia deutérium-trícium (D-T) je jedna z preferovaných reakcií na získavanie energie pomocou jadrovej fúzie.

Na produkciu energie by bola použitá reakcia plynného deutéria a plynného trícia. Deutérium sa nachádza vo vode (v 500 hektolitroch vody je asi 1kg deutéria), trícium by sa muselo vyrábať z lítia. Produktom reakcie je čisté hélium, neutrón a asi 17 MeV energie (4,722 kWh). Táto energia je vo forme kinetickej energie rozdelená v pomere hmotností vzniknutého hélia a neutrónu.

Časť tejto energie sa použije na udržanie reakcie, väčšia časť ale bude zahrievať výmenníky a tvoriť energetický zisk. Najbližšie k tomuto cieľu sa zatiaľ principálne dostal TOKAMAK. Ropné krízy urýchlili výskum a stavbu veľkého tokamaku JET v anglickom Culhame, je však prevádzkovaný v pulznom režime. Dokáže na jeden pulz vyrobiť až 22 MJ energie (6,11 kWh) a podarilo sa mu dosiahnuť 65% výťažnosť (pomer vyprodukovanej/vstupnej energie).

Budúcnosť tejto technológie sa dnes vkladá do projektu ITER - stavby najväčšieho Tokamaku na svete s nadnárodnou účasťou EÚ, Japonska, Číny, USA, Indie, Ruska a Kórei.

Miesto

ITER bude postavený v Cadarache vo Francúzsku.

Termojadrová fúzia v jadre Slnka

Pozri aj: Jadro Slnka

Termojadrová fúzia v Slnku prebieha v protón-protónovom cykle. Slnko je zdrojom žiarivej energie s výkonom 3,9x1026 wattov už niekoľko miliárd rokov. Teplota v strede slnka je 1,5x107 Kelvinov. Z toho vyplýva, že kinetická teplota (stredná kinetická energia) protónov je 1.3 keV. Táto energia je hlboko pod energetickým prahom termonukleárnej fúzie, ktorý je približne 400 keV[1].

Napriek tomu termojadrová fúzia v Slnku prebieha. Túto skutočnosť môžeme vysvetliť dvoma efektmi. Podľa Maxwellovho rozdeľovacieho zákona existuje nezanedbateľné množstvo protónov s kinetickou energiou vyššou ako približne 400keV. Druhým dôvodom je existencia kvantovo-mechanického tunelového efektu, ktorý dovoľuje, aby určitá časť protónov s energiou nižšou ako je prahová energia termonukleárnej reakcie prekonala potenciálové bariéry. Skutočnosť, že iba malý zlomok protónovenergiu blízku prahovej energii termonukleárnej fúzie, vysvetľuje pomalé vyžarovanie energie. V opačnom prípade by došlo v krátkej dobe (v porovnaní s dobou existencie Slnka) k fúzii všetkých protónov a Slnko by vyhaslo a život na Zemi by nebol možný.

Referencie

  1. D. Machala: Cvičení z atomové a jaderné fyziky, Univerzita Palackého v Olomouci, Olomouc, 2006, str. 65, isbn=80-244-1269-1

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

V mojej diskusii je celková jednotková energia v jadre Slnka 18,888 MeV.