Líška (súhvezdie): Rozdiel medzi revíziami

	Líška
	Mapa súhvezdia Líška
Latinský názov	Vulpecula
Skratka	Vul
Genitív	Vulpeculae
Symbolické vyjadrenie	Líška
Rektascenzia	20h
Deklinácia	25°
Plocha	268 štvorcových stupňov; Poradie: 54
Počet hviezd; (magnitúda < 3)	0
Najjasnejšia hviezda	Anser (α Vul) ; (Zdanl. magnitúda 4,44)
Susedné súhvezdia	Labuť; Lýra; Herkules; Šíp; Delfín; Pegas;
	Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −55°; Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca September
	Astronomický portál; Hviezdny portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 22:17, 8. apríl 2018

Líška (lat. Vulpecula) alebo Líštička je nejasné severné súhvezdie nachádzajúce sa v strede Letného trojuholníka (angl. Summer Triangle), čo je zoskupenie hviezd Deneb, Vega a Altair. Súhvezdie je známe prítomnosťou planetárnej hmloviny Činka (M 27).

Pozoruhodné prvky

V tomto súhvezdí nie sú hviezdy, ktoré by boli svetlejšie ako 4. magnitúda. Najjasnejšia je hviezda Anser (α Vul), čo je červený obor (spektrálny typ M0 III) vzdialený 297 svetelných rokov so zdanlivou magnitúdou 4,44. Anser je dvojhviezda (vzdialenosť zložiek 413,7"), ktorej hviezdy možno od seba rozoznať použitím ďalekohľadu. Jej druhá hviezda je 8 Vul.

V roku 1967 bol v tomto malom súhvezdí objavený prvý pulzar, „PSR 1919+21“. Objavili ho Antony Hewish a Jocelyn Bellová z Cambridge. Zatiaľ čo hľadali ligotanie (scintiláciu) rádiových signálov pochádzajúcich z kvazarov, našli veľmi pravidelný signál, ktorý pozostával z pulzov žiarenia, ktoré sa opakovali s frekvenciou jeden pulz každých niekoľko sekúnd. Pozemský pôvod tohto signálu bol vylúčený, pretože čas, ktorý objekt potreboval, aby sa znovu objavil, bol jeden hviezdny deň namiesto jedného slnečného dňa. Táto anomália bola nakoniec identifikovaná ako signál rýchlo rotujúcej neutrónovej hviezdy. Pulzy prichádzali (a stále prichádzajú) každých 1,3373 sekundy, čo je príliš pravidelné na to, aby mohli byť spojené s nejakým iným objektom. Tento nový objekt bol nazvaný „CP 19191“, čo znamená „Cambridge Pulzar blízko RA 19h 19m“. Dnes je nazývaný „PSR 1919+21“, čo znamená „Pulzar s RA 19h 19m a deklináciou +21 stupňov“.

SAO 88060 je hviezda, ktorú obieha extrasolárna planéta HD 189733b, obrovská plynná planéta obiehajúca v tesnej blízkosti hviezdy. Táto exoplanéta bola prvá, ktorej zloženie atmosféry sa podarilo vedcom určiť.

Pozoruhodné objekty na oblohe

V súhvezdí Líška sa nachádzajú dva nápadné objekty:

Hmlovina Činka (po anglicky Dumbbell Nebula) (M27), jeden z najpozorovanejších objektov mimo Slnečnej sústavy, je obrovská planetárna hmlovina, ktorú možno vidieť kvalitnejším amatérskym ďalekohľadom, v ktorom sa javí ako nejasný svietiaci objekt s priemerom približne 6 uhlových minút (vrátane matného halo je jej veľkosť skoro polovica Mesiaca). Teleskop dokáže rozlíšiť jej dvojlalokovitý tvar, ktorý je podobný presýpacím hodinám. M27 objavil francúzsky astronóm Charles Messier v roku 1764 ako jeden z prvých (a tiež jeden z najjasnejších) objektov svojho druhu.
Brocchiho hviezdokopa, tiež nazývaná Coathanger (čo v preklade znamená Vešiak), je asterizmus desiatich hviezd (nie skutočná hviezdokopa) ľahko rozlíšiteľná aj triédrom vďaka typickému tvaru.

História a mytológia

Súhvezdie zaviedol astronóm Johannes Hevelius. Pôvodne bolo známe ako Vulpecula cum ansere, teda Líška a Hus. Hus, ktorá bola stvárnená v čeľusti líšky, sa už na oblohe oficiálne nenachádza. Zdanlivo ju stvárňuje hviezda Anser (α Vul). Keďže bolo toto súhvezdie vytvorené v novoveku a navyše ho tvoria len slabšie hviezdy, nie sú s ním spojené žiadne staroveké mýty.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Líška (súhvezdie)

@@ Riadok 28: / Riadok 28: @@
 == Pozoruhodné prvky ==
-V tomto súhvezdí nie sú [[hviezdy]], ktoré by boli svetlejšie ako 4. [[magnitúda]]. Najjasnejšia je hviezda [[Anser]] (α Vul), čo je [[červený obor]] ([[spektrálny typ]] M0&nbsp;III) vzdialený 297 [[svetelný rok|svetelných rokov]] so zdanlivou magnitúdou 4,44. Anser je [[dvojhviezda]] (vzdialenosť zložiek 413,7"), ktorej hviezdy možno od seba rozoznať použitím [[ďalekohľad]]u. Jej druhá hviezda je 8 Vul.
+V tomto súhvezdí nie sú [[hviezdy]], ktoré by boli svetlejšie ako 4. [[hviezdna veľkosť|magnitúda]]. Najjasnejšia je hviezda [[Anser]] (α Vul), čo je [[červený obor]] ([[spektrálny typ]] M0&nbsp;III) vzdialený 297 [[svetelný rok|svetelných rokov]] so zdanlivou magnitúdou 4,44. Anser je [[dvojhviezda]] (vzdialenosť zložiek 413,7"), ktorej hviezdy možno od seba rozoznať použitím [[ďalekohľad]]u. Jej druhá hviezda je 8 Vul.
-V roku [[1967]] bol v tomto malom súhvezdí objavený prvý [[pulzar]], „PSR 1919+21“. Objavili ho [[Antony Hewish]] a [[Jocelyn Bellová]] z [[Cambridge]]u. Zatiaľ čo hľadali ligotanie (scintiláciu) rádiových signálov pochádzajúcich z [[kvazar]]ov, našli veľmi pravidelný signál, ktorý pozostával z pulzov žiarenia, ktoré sa opakovali s frekvenciou jeden pulz každých niekoľko sekúnd. Pozemský pôvod tohto signálu bol vylúčený, pretože čas, ktorý objekt potreboval, aby sa znovu objavil, bol jeden [[hviezdny deň]] namiesto jedného [[slnečný deň|slnečného dňa]]. Táto anomália bola nakoniec identifikovaná ako signál rýchlo rotujúcej [[neutrónová hviezda|neutrónovej hviezdy]]. Pulzy prichádzali (a stále prichádzajú) každých 1,3373 sekundy, čo je príliš pravidelné na to, aby mohli byť spojené s nejakým iným objektom. Tento nový objekt bol nazvaný „CP 19191“, čo znamená „Cambridge Pulzar blízko [[rektascenzia|RA]] 19h 19m“. Dnes je nazývaný „PSR 1919+21“, čo znamená „Pulzar s RA 19h 19m a [[deklinácia|deklináciou]] +21 stupňov“.
+V roku [[1967]] bol v tomto malom súhvezdí objavený prvý [[pulzar]], „PSR 1919+21“. Objavili ho [[Antony Hewish]] a [[Jocelyn Bellová]] z [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]]. Zatiaľ čo hľadali ligotanie (scintiláciu) rádiových signálov pochádzajúcich z [[kvazar]]ov, našli veľmi pravidelný signál, ktorý pozostával z pulzov žiarenia, ktoré sa opakovali s frekvenciou jeden pulz každých niekoľko sekúnd. Pozemský pôvod tohto signálu bol vylúčený, pretože čas, ktorý objekt potreboval, aby sa znovu objavil, bol jeden [[hviezdny deň]] namiesto jedného [[slnečný deň|slnečného dňa]]. Táto anomália bola nakoniec identifikovaná ako signál rýchlo rotujúcej [[neutrónová hviezda|neutrónovej hviezdy]]. Pulzy prichádzali (a stále prichádzajú) každých 1,3373 sekundy, čo je príliš pravidelné na to, aby mohli byť spojené s nejakým iným objektom. Tento nový objekt bol nazvaný „CP 19191“, čo znamená „Cambridge Pulzar blízko [[rektascenzia|RA]] 19h 19m“. Dnes je nazývaný „PSR 1919+21“, čo znamená „Pulzar s RA 19h 19m a [[deklinácia (astronómia)|deklináciou]] +21 stupňov“.
 [[SAO 88060]] je hviezda, ktorú obieha [[extrasolárna planéta]] [[HD 189733b]], obrovská plynná planéta obiehajúca v tesnej blízkosti hviezdy. Táto exoplanéta bola prvá, ktorej zloženie [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] sa podarilo vedcom určiť.