Bahamy: Rozdiel medzi revíziami

	Bahamské spoločenstvo
Vlajka	Znak
	Národné motto:; Forward Upward Onward Together; (Dopredu dohora ďalej spoločne)
	Štátna hymna:; March On, Bahamaland;
	Kráľovská hymna:; God Save the Queen;
Miestny názov
• dlhý	The Commonwealth of Bahamas
• krátky	Bahamas
Hlavné mesto	Nassau; 25°4′ s.š. 77°20′ z.d.
Najväčšie mesto	Nassau
Úradné jazyky	angličtina ;
Štátne zriadenie; hlava štátu; predseda vlády	konštitučná monarchia; Kráľovná Alžbeta II.; Hubert Minnis
Vznik	10. júl 1973
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 13 878 km² (155.) ; km² (28 %)
Počet obyvateľov; • odhad (2016); • sčítanie (2010); • hustota (2016)	; 391 232 (177.) ; 351 461; 25,21/km²
Mena	Bahamský dolár ()
Časové pásmo; • Letný čas	(UTC-5); (UTC)
Internetová doména	.bs
Smerové telefónne číslo	+1

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 22:53, 8. apríl 2018

Súradnice: 25°00′S 77°24′Z / 25°S 77,4°Z / 25; -77.4

Bahamy, dlhý tvar názvu Bahamské spoločenstvo, sú nezávislý anglicky hovoriaci štát v oblasti Karibského mora. Je to súostrovie 700 ostrovov a ostrovčekov (nazývaných „cays“ alebo „keys“).

Bahamy sa nachádzajú v Atlantickom oceáne, východne od Floridy v USA, na sever od Kuby a na západ od britského závislého územia Turks a Caicos.

Dejiny

Bahamy objavil v roku 1492 Krištof Kolumbus. Pôvodné indiánske obyvateľstvo vyhubili Španieli už v 16. storočí. Od začiatku 18. storočia boli ostrovy britskou kolóniou, s výnimkou krátkej španielskej okupácie v 80. rokoch 18. stor. Kolonisti ich osídľovali väčšinou otrokmi dovezenými z Afriky. V období prohibície sa Bahamy stali významným centrom obchodu s liehovinami. Počas druhej svetovej vojny tu Američania zriadili niekoľko vojenských základní. Korunnej kolónii Bahamám udelilo Spojené kráľovstvo nezávislosť 10. júla 1973. Hlavou štátu však zostáva britská kráľovná Alžbeta II. , ktorú na ostrovoch (30 väčších, 660 menších a okolo 2400 drobných ostrovčekov) zastupuje generálny guvernér. Ústava z roku 1973 je založená na uznesení o samospráve z roku 1964, parlament sa skladá zo snemovne poslancov a senátu, ministerským predsedom sa stáva vodca väčšinovej strany. Krajina je členom Britského spoločenstva. Jeden z ostrovov - San Salvador - objavil 12. októbra 1492 Krištof Kolumbus. Roku 1671 si skupina britských osadníkov, žijúcich na Bahamách, zvolila prvého guvernéra. Roku 1718 však pristál pri ostrove guvernér menovaný anglickým kráľom a od tej doby boli Bahamy britskou kolóniou. Na tom nič nezmenila ani invázia USA (1776) či Španielov (1782 až 1783).

Po skončení americkej vojny za nezávislosť sa na Bahamy prisťahovalo mnoho Britov. Roku 1834 boli černošskí otroci prepustení na slobodu. Od roku 1841 sa v krajine volí zákonodarný orgán, od roku 1964 má ústavu zaručujúcu rozšírenú autonómiu a roku 1973 je Bahamám pridelená úplná nezávislosť.

V čele vlády bol od roku 1992 prvý nebelošský ministerský predseda Hubert Ingraham. Väčšina z 250 000 obyvateľov žije na ostrovoch Grand Bahama a New Providence, na ktorom leží aj hlavné mesto Nassau. Krajina žije z cestovného ruchu a z výhodných daňových zákonov, ktoré z nej činia jedno z finančných centier sveta.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bahamy

Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 62: / Riadok 62: @@
 == Dejiny ==
-Bahamy objavil v roku 1492 [[Krištof Kolumbus]]. Pôvodné indiánske obyvateľstvo vyhubili Španieli už v 16. stor. Od začiatku 18. stor. boli ostrovy britskou kolóniou, s výnimkou krátkej španielskej okupácie v 80. rokoch 18. stor. Kolonisti ich osídľovali väčšinou otrokmi dovezenými z Afriky. V období prohibície sa Bahamy stali významným centrom obchodu s liehovinami. Počas druhej svetovej vojny tu Američania zriadili niekoľko vojenských základní. Korunnej kolónii Bahamám udelila [[spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] [[nezávislosť]] [[10. júla]] [[1973]]. Hlavou štátu však zostáva britská kráľovná [[Alžbeta II.]] , ktorú na ostrovoch (30 väčších, 660 menších a okolo 2400 drobných ostrovčekov) zastupuje generálny guvernér. Ústava z roku [[1973]] je založená na uznesení o samospráve z roku [[1964]], parlament sa skladá zo snemovne poslancov a senátu, ministerským predsedom sa stáva vodca väčšinovej strany. Krajina je členom [[Britské spoločenstvo národov|Britského spoločenstva]]. Jeden z ostrovov - [[San Salvador]] - objavil [[12. októbra]] [[1492]] Krištof Kolumbus. Roku [[1671]] si skupina britských osadníkov, žijúcich na Bahamách, zvolila prvého guvernéra. Roku [[1718]] však pristál pri ostrove guvernér menovaný anglickým kráľom a od tej doby boli Bahamy britskou kolóniou. Na tom nič nezmenila ani invázia [[Američania|Američanov]] ([[1776]]) či [[Španieli|Španielov]] ([[1782]] až [[1783]]).
+Bahamy objavil v roku [[1492]] [[Krištof Kolumbus]]. Pôvodné indiánske obyvateľstvo vyhubili Španieli už v 16. storočí. Od začiatku 18. storočia boli ostrovy britskou kolóniou, s výnimkou krátkej španielskej okupácie v 80. rokoch 18. stor. Kolonisti ich osídľovali väčšinou otrokmi dovezenými z Afriky. V období prohibície sa Bahamy stali významným centrom obchodu s liehovinami. Počas druhej svetovej vojny tu Američania zriadili niekoľko vojenských základní. Korunnej kolónii Bahamám udelilo [[Spojené kráľovstvo]] [[suverenita (právo)|nezávislosť]] [[10. júla]] [[1973]]. Hlavou štátu však zostáva britská kráľovná [[Alžbeta II.]] , ktorú na ostrovoch (30 väčších, 660 menších a okolo 2400 drobných ostrovčekov) zastupuje generálny guvernér. Ústava z roku [[1973]] je založená na uznesení o samospráve z roku [[1964]], parlament sa skladá zo snemovne poslancov a senátu, ministerským predsedom sa stáva vodca väčšinovej strany. Krajina je členom [[Britské spoločenstvo národov|Britského spoločenstva]]. Jeden z ostrovov - [[San Salvador (ostrov)|San Salvador]] - objavil [[12. októbra]] 1492 Krištof Kolumbus. Roku [[1671]] si skupina britských osadníkov, žijúcich na Bahamách, zvolila prvého guvernéra. Roku [[1718]] však pristál pri ostrove guvernér menovaný anglickým kráľom a od tej doby boli Bahamy britskou kolóniou. Na tom nič nezmenila ani invázia USA ([[1776]]) či [[Španielsko|Španielov]] ([[1782]] až [[1783]]).
-Po skončení americkej vojny za nezávislosť sa na Bahamy prisťahovalo mnoho [[Briti|Britov]]. Roku [[1834]] boli černošskí otroci prepustení na slobodu. Od roku [[1841]] sa v krajine volí zákonodarný orgán, od roku [[1964]] má ústavu zaručujúcu rozšírenú autonómiu a roku [[1973]] je Bahamám pridelená úplná [[nezávislosť]].
+Po skončení americkej vojny za nezávislosť sa na Bahamy prisťahovalo mnoho Britov. Roku [[1834]] boli černošskí otroci prepustení na slobodu. Od roku [[1841]] sa v krajine volí zákonodarný orgán, od roku [[1964]] má ústavu zaručujúcu rozšírenú autonómiu a roku [[1973]] je Bahamám pridelená úplná nezávislosť.
 V čele vlády bol od roku [[1992]] prvý nebelošský ministerský predseda [[Hubert Ingraham]]. Väčšina z 250 000 obyvateľov žije na ostrovoch [[Grand Bahama]] a [[New Providence]], na ktorom leží aj hlavné mesto [[Nassau]]. Krajina žije z cestovného ruchu a z výhodných daňových zákonov, ktoré z nej činia jedno z finančných centier sveta.

z d u Štáty a závislé územia v Karibiku
Štáty	Antigua a Barbuda Bahamy Barbados Dominika Dominikánska republika Grenada Haiti Jamajka Kuba Svätý Krištof a Nevis Svätá Lucia Svätý Vincent a Grenadíny Trinidad a Tobago
Závislé územia	Americké Panenské ostrovy Anguilla Aruba Britské Panenské ostrovy Curaçao Guadeloupe Kajmanie ostrovy Martinik Montserrat Portoriko Saint-Martin Sint Maarten Turks a Caicos