Štefan VII.: Rozdiel medzi revíziami
oprava chýb (vzhľadom na) 2x, šablóna |
doplnené informácie + zdroj. |
||
Riadok 28: | Riadok 28: | ||
}} |
}} |
||
'''Štefan VII. (VIII.)''' ({{lat|''Stephanus Septimus (Octavus)''}}), vl. menom '''Stephanus de Gabrielli''' (* ? - † [[15. marec]] [[931]], [[Rím]]) bol 125. [[Rímskokatolícka cirkev|rímsky]] [[pápež]] (v období rokov 928 - 931). Pontifikát Štefana VII. spadá do obdobia, ktoré cirkevná história pozná pod označením „[[temné storočie]]“. |
'''Štefan VII. (VIII.)''' ({{lat|''Stephanus Septimus (Octavus)''}}), vl. menom '''Stephanus de Gabrielli''' (* ? - † [[15. marec]] [[931]], [[Rím]]) bol 125. [[Rímskokatolícka cirkev|rímsky]] [[pápež]] (v období rokov 928 - 931). Pontifikát Štefana VII. spadá do obdobia, ktoré cirkevná história pozná pod označením „[[temné storočie]]“. |
||
V decembri 928 alebo januári 929 bol povýšený kardinál od sv. Anastázie Štefan VIII. (VII.). Jeho otec bol riman Teudemund. Od svetskej vlády bol úplne odstavený. Marozia v roku 929 ovdovela, povýšila sa sama na rímsku senátorku a patrícijku a strhla na seba všetkú moc a vládu. Pápež bol odsúdený na mlčanie a na život v duchovnom úrade. Kronikár o ňom zapísal: "''Dokonal svoje dni v zbožnosti a tichosti''."<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ALBERTI|meno=Páter|titul=Dějiny papežů|vydanie=I.|vydavateľ=Přerov|miesto=Přerov|rok=1932|isbn=|strany=189.}}</ref> Z jeho pontifikátu sa zachovali listiny, ktoré sa zaoberali majetkami niektorých opátstiev. Štefan bol pápežom 2 roky, 1 mesiac a 12 dní. Zomrel vo februári alebo marci v roku 931. Je pochovaný v bazilike sv. Petra. |
|||
Historické záznamy o tomto pápežovi sú mimoriadne skromné. Podobne ako ďalší pontifikovia obdobia začiatku 10. storočia ([[Anastáz III.]], [[Lando]] a Štefanov nástupca [[Ján XI. (pápež)|Ján XI.]]) bol aj Stephanus na pápežský stolec dosadený vďaka všemocnej rímskej senátorke Marozii. Bolo jasné, že jeho zvolenie je iba dočasným riešením do doby, kým nebude pripravený nastúpiť Maroziin syn Johannes (ako pápež Ján XI.). |
Historické záznamy o tomto pápežovi sú mimoriadne skromné. Podobne ako ďalší pontifikovia obdobia začiatku 10. storočia ([[Anastáz III.]], [[Lando]] a Štefanov nástupca [[Ján XI. (pápež)|Ján XI.]]) bol aj Stephanus na pápežský stolec dosadený vďaka všemocnej rímskej senátorke Marozii. Bolo jasné, že jeho zvolenie je iba dočasným riešením do doby, kým nebude pripravený nastúpiť Maroziin syn Johannes (ako pápež Ján XI.). |
Verzia z 12:16, 13. apríl 2018
Štefan VII. (VIII.) | ||||||||
125. rímsky biskup | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pontifikát | ||||||||
december 928 – 15. marec 931 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | Stephanus de Gabrielli | |||||||
Narodenie | ? Rím, Pápežský štát | |||||||
Úmrtie | 15. marec 931 Rím, Pápežský štát | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Pápež | ||||||||
Voľba | december 928 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Štefan VII. | ||||||||
Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Štefan VII. (VIII.) (lat. Stephanus Septimus (Octavus)), vl. menom Stephanus de Gabrielli (* ? - † 15. marec 931, Rím) bol 125. rímsky pápež (v období rokov 928 - 931). Pontifikát Štefana VII. spadá do obdobia, ktoré cirkevná história pozná pod označením „temné storočie“.
V decembri 928 alebo januári 929 bol povýšený kardinál od sv. Anastázie Štefan VIII. (VII.). Jeho otec bol riman Teudemund. Od svetskej vlády bol úplne odstavený. Marozia v roku 929 ovdovela, povýšila sa sama na rímsku senátorku a patrícijku a strhla na seba všetkú moc a vládu. Pápež bol odsúdený na mlčanie a na život v duchovnom úrade. Kronikár o ňom zapísal: "Dokonal svoje dni v zbožnosti a tichosti."[1] Z jeho pontifikátu sa zachovali listiny, ktoré sa zaoberali majetkami niektorých opátstiev. Štefan bol pápežom 2 roky, 1 mesiac a 12 dní. Zomrel vo februári alebo marci v roku 931. Je pochovaný v bazilike sv. Petra.
Historické záznamy o tomto pápežovi sú mimoriadne skromné. Podobne ako ďalší pontifikovia obdobia začiatku 10. storočia (Anastáz III., Lando a Štefanov nástupca Ján XI.) bol aj Stephanus na pápežský stolec dosadený vďaka všemocnej rímskej senátorke Marozii. Bolo jasné, že jeho zvolenie je iba dočasným riešením do doby, kým nebude pripravený nastúpiť Maroziin syn Johannes (ako pápež Ján XI.).
Vďaka Maroziinmu vplyvu boli Štefanove kroky úplne podriadené jej záujmom a jeho činnosť sa obmedzila iba na úkony prísne duchovného charakteru. Správ o nich je však veľmi málo a aj vzhľadom na krátkosť Štefanovho pontifikátu sa objavili iba záznamy týkajúce sa rozšírení privilégií pre niektoré kláštory v Taliansku a vo Francúzsku.
Zdroje
- J. N. D. Kelly, Pápeži dvoch tisícročí, Roal, Bratislava, 1994, ISBN 80-88706-00-9
- S. G. Lozinskij, Dějiny papežství, Horizont, Praha, 1989, ISBN 80-7012-000-2
- ↑ ALBERTI, Páter. Dějiny papežů. I.. vyd. Přerov : Přerov, 1932. S. 189..