Alessandro Volta: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
|||
| Riadok 14: | Riadok 14: | ||
Narodil sa ako siedme, posledné dieťa v šľachtickej rodine. Do svojho siedmeho roku nerozprával, jeho okolie preto malo obavy, že je slabomyseľný. Napriek tomu zvládol vyštudovať [[Jezuiti|jezuitskú]] školu a svoje oneskorenie dohnať. Potom ale namiesto dráhy duchovného prestúpil na kráľovský seminár. V tom čase sa začal zaujímať o skúmanie elektriny. V roku [[1769]] publikoval knihu ''O príťažlivej sile elektrického ohňa a javoch s tým súvisiacich'', v ktorej zverejnil hypotézu o súvislosti elektriny a magnetizmu. Prišiel na ňu ale už o šesť rokov skôr, keď mal 18 rokov. V ďalších rokoch zostavil a zdokonalil mnoho prístrojov pre svoje pokusy. Medzitým sa stihol stať riaditeľom lýcea a [[Profesor (pracovné označenie)|profesor]]om fyziky na [[Gymnázium|gymnáziu]] v Come. |
Narodil sa ako siedme, posledné dieťa v šľachtickej rodine. Do svojho siedmeho roku nerozprával, jeho okolie preto malo obavy, že je slabomyseľný. Napriek tomu zvládol vyštudovať [[Jezuiti|jezuitskú]] školu a svoje oneskorenie dohnať. Potom ale namiesto dráhy duchovného prestúpil na kráľovský seminár. V tom čase sa začal zaujímať o skúmanie elektriny. V roku [[1769]] publikoval knihu ''O príťažlivej sile elektrického ohňa a javoch s tým súvisiacich'', v ktorej zverejnil hypotézu o súvislosti elektriny a magnetizmu. Prišiel na ňu ale už o šesť rokov skôr, keď mal 18 rokov. V ďalších rokoch zostavil a zdokonalil mnoho prístrojov pre svoje pokusy. Medzitým sa stihol stať riaditeľom lýcea a [[Profesor (pracovné označenie)|profesor]]om fyziky na [[Gymnázium|gymnáziu]] v Come. |
||
V rokoch [[1775]]{{--}}[[1780]] skúmal zloženie vzduchu a na základe pokusov sformuloval hypotézu o jeho zložení z dvoch rôznych plynov. V roku [[1779]] nastúpil na [[Univerzita|univerzitu]] v Pavii. Vrátil sa tam opäť k pokusom s elektrinou. |
V rokoch [[1775]]{{--}}[[1780]] skúmal zloženie vzduchu a na základe pokusov sformuloval hypotézu o jeho zložení z dvoch rôznych plynov. V roku [[1779]] nastúpil na [[Univerzita|univerzitu]] v Pavii. Vrátil sa tam opäť k pokusom s elektrinou. Zdokonalil Pieter van Musschenbroekov (Leydenská láhev)-kondenzátor a [[elektrometer]], uvažoval o princípoch vzniku [[Búrka|búrok]]. |
||
V roku [[1791]] sa dozvedel o pokusoch [[Luigi Galvani|Luige Galvaniho]] so žabími stehienkami. Odhalil, že nejde o živočíšnu elektrinu, ale o reakciu [[kov]]ov. V roku [[1799]] zostrojil prvý [[elektrochemický článok]] – [[Voltov stĺp]]. Zostavil takisto poradie kovov podľa ich [[Elektrochemický potenciál|elektrochemických potenciálov]]. |
V roku [[1791]] sa dozvedel o pokusoch [[Luigi Galvani|Luige Galvaniho]] so žabími stehienkami. Odhalil, že nejde o živočíšnu elektrinu, ale o reakciu [[kov]]ov. V roku [[1799]] zostrojil prvý [[elektrochemický článok]] – [[Voltov stĺp]]. Zostavil takisto poradie kovov podľa ich [[Elektrochemický potenciál|elektrochemických potenciálov]]. |
||
Verzia z 18:37, 10. máj 2018
| Gróf Alessandro Giuseppe Antonio Anastasio Volta | |
 taliansky fyzik | |
| Narodenie | 18. február 1745 Como, Milánske vojvodstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 5. marec 1827 (82 rokov) tamže, Rakúske cisárstvo |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Alessandro Volta (plné texty diel autora) |
| Commons |  Alessandro Volta |
Alessandro Volta, celým menom Gróf Alessandro Giuseppe Antonio Anastasio Volta, (* 18. február 1745, Como – † 5. marec 1827, tamže) bol taliansky fyzik známy svojimi objavmi v odbore elektriny. Vynašiel napríklad elektrickú batériu (viacero elektrochemických článkov zapojených sériovo = Voltov stĺp), zdokonalil zariadenie (Electrophorus) na vytvorenie statickej elektriny (kondenzátor). Je po ňom pomenovaná jednotka elektrického napätia, resp. elektrického potenciálu sústavy SI jeden volt.
Životopis
Narodil sa ako siedme, posledné dieťa v šľachtickej rodine. Do svojho siedmeho roku nerozprával, jeho okolie preto malo obavy, že je slabomyseľný. Napriek tomu zvládol vyštudovať jezuitskú školu a svoje oneskorenie dohnať. Potom ale namiesto dráhy duchovného prestúpil na kráľovský seminár. V tom čase sa začal zaujímať o skúmanie elektriny. V roku 1769 publikoval knihu O príťažlivej sile elektrického ohňa a javoch s tým súvisiacich, v ktorej zverejnil hypotézu o súvislosti elektriny a magnetizmu. Prišiel na ňu ale už o šesť rokov skôr, keď mal 18 rokov. V ďalších rokoch zostavil a zdokonalil mnoho prístrojov pre svoje pokusy. Medzitým sa stihol stať riaditeľom lýcea a profesorom fyziky na gymnáziu v Come.
V rokoch 1775 – 1780 skúmal zloženie vzduchu a na základe pokusov sformuloval hypotézu o jeho zložení z dvoch rôznych plynov. V roku 1779 nastúpil na univerzitu v Pavii. Vrátil sa tam opäť k pokusom s elektrinou. Zdokonalil Pieter van Musschenbroekov (Leydenská láhev)-kondenzátor a elektrometer, uvažoval o princípoch vzniku búrok.
V roku 1791 sa dozvedel o pokusoch Luige Galvaniho so žabími stehienkami. Odhalil, že nejde o živočíšnu elektrinu, ale o reakciu kovov. V roku 1799 zostrojil prvý elektrochemický článok – Voltov stĺp. Zostavil takisto poradie kovov podľa ich elektrochemických potenciálov.
V roku 1794 sa oženil s Terezou Peregrini a potom mal troch synov, ktorí sa volali Zanino, Flaminio, a Luigi.
O svojich výskumoch prednášal 20. marca 1800 pred Kráľovskou spoločnosťou v Londýne a 28. októbra 1801 v Institut de France. Tam zaujal Napoleona Bonaparta, ktorý ho podporoval, povýšil na grófa a v roku 1809 talianskym senátorom.
Ani po porážke Napoleona neupadol Volta do nemilosti. Od roku 1779 až do roku 1819 bol profesorom experimentálnej fyziky, ba dokonca dekanom fakulty matematiky a fyziky na univerzite v Pavii.
Od roku 1823 bol po srdcovej mŕtvici prakticky hluchý a slepý.
Je po ňom pomenovaná jednotka elektrického napätia volt.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alessandro Volta
