Dolnolužická srbčina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Radoslav Ivan (diskusia | príspevky)
→‎Pozri aj: Wikilinky
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Amherst99 (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox jazyk|
{{Infobox jazyk|
Názov = Dolnolužická srbčina |
Názov = Dolnolužická srbčina |
Natívny názov = Dolnoserbska rěc |
Natívny názov = dolnoserbska rěc |
štáty = [[Dolná Lužica]] v [[Brandenbursko|Brandenbursku]] v [[Nemecko|Nemecku]] |
štáty = [[Dolná Lužica]] v [[Brandenbursko|Brandenbursku]] v [[Nemecko|Nemecku]] |
región = [[Západná Európa]] |
región = [[Západná Európa]] |

Verzia z 08:57, 14. máj 2018

Dolnolužická srbčina
(dolnoserbska rěc)
ŠtátyDolná Lužica v Brandenbursku v Nemecku
RegiónZápadná Európa
Počet hovoriacich14 000
Poradienenachádza sa v prvej 100
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
PísmoLatinka
Postavenie
Úradný jazykBrandenburg Brandenbursko (menšinový jazyk)
Jazykové kódy
ISO 639-2dsb
ISO 639-3dsb
Wikipédia
Adresadsb.wikipedia.org
PomenovanieWikipedija, lichotna encyklopedija
Pozri aj: JazykZoznam jazykov

Dolnolužická srbčina alebo dolná lužická srbčina je z obidvoch vymierajúcich lužických jazykov horšie zachovaná čo do znalosti medzi dvojjazyčným obyvateľstvom a čo do kultúrneho zázemia. Oblasť jej rozšírenia, Dolná Lužica, leží severne od českých hraníc s Nemeckom.

História a rozšírenie

Prvá kniha vznikla v roku 1574, k národnému obrodeniu v Dolnej Lužici došlo až koncom 19. storočia. Dnes ide o chránený menšinový jazyk, vznikajú materské škôlky, kde sa mu deti učia, keďže im ho vlastní rodičia nedokázali podať (projekt WITAJ).

Za centrum dolnolužickej kultúry sa považuje mesto Chotebuz (Chośebuz, Cottbus).

Malá komunita lužických emigrantov si tiež zachováva svoj jazyk v Texase v Lee County. Je pod vplyvom okolitej nemčiny a angličtiny.

Charakteristika

Od hornolužičtiny sa odlišuje okrem iného aj zachovávaním G a zmenou R na Š po hláskách P, T, K (tráva = tšawa), ďalej zmenou C na Č (čas = cas).

Zvláštnosťou je duál, ktorý bol aj v slovenčine a iných slovanských jazykoch do 14. stor., ale z nej vymizol (okrem zvyškov ako očú, dvoma).

Ďalšie zvláštne tvary sú pri slovesách: aorist a imperfektum.

Slovná zásoba je nemčinou ovplyvnená ešte viac ako hornolužická srbčina.

Abeceda a výslovnosť

Dolnolužická abeceda sa líši od hornolužickej a je nasledovná:

veľké: A B C Č Ć D E F G H CH I J K Ł L M N O P R S Š Ś T U W Y Z Ž Ź
malé: a b c č ć d e ě f g h ch i j k ł l m n ń o ó p r ŕ s š ś t u w y z ž ź

Pozri aj

Externé odkazy