Tiská železnica: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 07:39, 20. máj 2018

Tiská železnica (maď. Tiszavidéki Vasút, nem. Theiss-Eisenbahn) bola rozvetvená železničná trať v Uhorsku, vedúca zo Szolnoku východným smerom k mestám Arad, Debrecín (Debrecén), Miškovec (Miskolc) a Košice. Vznikla za účelom lepšieho prepojenia Budína s východnými a severovýchodnými oblasťami krajiny v 50. rokoch 19. storočia.

Vznik

Po dobudovaní železnice z Viedne do Budína sa Uhorsko usilovalo o prepojenia ďalších významných miest ríše. O význame železníc pre rozvoj no i obranu Uhorska nebolo pochýb a v monarchii vzniklo niekoľko spoločností, budujúcich a prevádzkujúcich nový druh dopravy. Jednou z nich bola Tiská železničná spoločnosť (maď. Tiszavidéki vaspálya társaság, nem. Theiss-Eisenbahn-Gesellschaft), ktorá pri svojom zániku v roku 1880 prevádzkovala sieť s dĺžkou 606 km, z toho 22,770 km dlhý úsek aj na území Slovenska.

Kvôli vstupu francúzskeho kapitálu do štátnych železníc bola v 50. rokoch 19. storočia prerušená výstavba mnohých úsekov, medzi nimi aj Juhovýchodnej štátnej železnice zo Szolnoku do Debrecínu s odbočkou do Veľkého Varadína (Oradea). Táto trať mala sčasti tvoriť prepojenie centrálneho Uhorska so severovýchodnými regiónmi cez Košice a Prešov do haličského Przemyśla. Súčasťou Potiskej železnice boli aj trate Cegléd – Szolnok, Debrecín – Miškovec, Miškovec – Košice, Püspökladány – Veľký Varadín (Oradea), Szajol – Arad a Mezőtúr – Sarvaš. Spoločnosť navyše zabezpečovala v 70. rokoch prevádzku na trati Arad – Temešvár a v plánoch okrem spojenia do Haliče bola aj výstavba Košicko-bohumínskej železnice (projekt v štádiu vymeriavania trasy spoločnosť podstúpila KBŽ).

Priblíženie výstavby trate zo Szolnoku nastalo v roku 1856 založením akciovej spoločnosti Tiská železnica a odkúpenie trate Cegléd – Szolnok, na ktorú nadväzovali novobudované úseky. Rozostavané trate v rovinatom teréne nevyžadovali stavebne ani finančne náročnejšie prvky, preto ich výstavba napredovala rýchlo. Do Debrecína bola trať dokončená už 23. novembra 1857, úsek Püspökladány – Oradea 24. apríla 1858 a Szajol – Arad 25. októbra 1858. Po získaní pôžičky bola 24. mája 1859 otvorená železnica Debrecín – Miškovec a o rok neskôr, 14. augusta 1860 aj úsek do Košíc. Celkové náklady Tiskej železničnej spoločnosti na výstavbu siete dosiahli 49,9 milióna zlatých a konečná dĺžka tratí dosiahla 606,129 km.

Úseky

Cegléd – Szolnok: 28,582 km; 4. apríla 1857 (odkúpenie od Rakúskej spoločnosti štátnych železníc - StEG)
Szolnok – Debrecín: 121,041 km; 25. novembra 1857
Püspökladány – Oradea: 68,069 km; 24. apríla 1858
Szajol – Arad: 142,611 km; 25. októbra 1858
Debrecín – Miškovec: 136,785 km; 24. mája 1859
Miškovec – Košice: 89,088 km; 14. augusta 1860
Mezőtúr – Sarvaš: 19,953 km; 1. mája 1880

Prevádzka

Nakoľko trať Pešť – Miškovec cez Hatvan bola z koncesie vyňatá, vlaky Tiskej železnice premávali cez Debrecín, čo trasu výrazne predlžovalo. Paradoxne tak doba jazdy vlaku z Miškovca do Pešti bola dlhšia, ako jazda dostavníkom kratšou trasou. Z Košíc sa do centra ríše cestovalo 446 km dlhou železnicou 15 hodín, severná trasa cez Hatvan merala podstatne menej, iba 270 km. Túto situáciu vyriešilo až prevzatie Tiskej železnice štátom v roku 1880.

Spojenie s Haličou a Przemyślom napokon viedlo východnejšou trasou cez Michaľany a Medzilaborce, cez Prešov do Tarnówa bola v roku 1876 otvorená Prešovsko-tarnovská železnica.

V súčasnosti vedie v trase slovenského úseku železničná trať Košice – Hidasnémeti.

Pozri aj

Externé odkazy

História železničnej stanice Košice

Zdroj

História Potiskej železnice s dobovými fotografiami

Súradnice: 48°37′40″S 21°17′49″V / 48,627643°S 21,296976°V / 48.627643; 21.296976

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Súbor:Egykori Tiszavidéki Vasút vonalai.svg|náhľad|Sieť Potiskej železnice]]
-'''Tiská železnica''' ({{V jazyku|hun|''Tiszavidéki Vasút''}}, {{V jazyku|deu|''Theiss-Eisenbahn''}}) bola rozvetvená [[železničná trať]] v [[Uhorsko|Uhorsku]], vedúca zo [[Szolnok]]u východným smerom k mestám [[Arad (Rumunsko)|Arad]], [[Debrecín]], [[Miškovec]] a [[Košice]]. Vznikla za účelom lepšieho prepojenia [[Budín]]a s východnými a severovýchodnými oblasťami krajiny v [[50. roky 19. storočia|50. rokoch 19. storočia]].
+'''Tiská železnica''' ({{V jazyku|hun|''Tiszavidéki Vasút''}}, {{V jazyku|deu|''Theiss-Eisenbahn''}}) bola rozvetvená [[železničná trať]] v [[Uhorsko|Uhorsku]], vedúca zo [[Szolnok]]u východným smerom k mestám [[Arad (Rumunsko)|Arad]], [[Debrecín]] (Debrecén), [[Miškovec]] (Miskolc) a [[Košice]]. Vznikla za účelom lepšieho prepojenia [[Budín]]a s východnými a severovýchodnými oblasťami krajiny v [[50. roky 19. storočia|50. rokoch 19. storočia]].
 == Vznik ==
@@ Riadok 7: / Riadok 7: @@
 Kvôli vstupu francúzskeho kapitálu do štátnych železníc bola v [[50. roky 19. storočia|50. rokoch 19. storočia]] prerušená
-výstavba mnohých úsekov, medzi nimi aj ''Juhovýchodnej štátnej železnice'' zo [[Szolnok]]u do [[Debrecín]]u s odbočkou do [[Oradea|Veľkého Varadína]]. Táto trať mala sčasti tvoriť prepojenie centrálneho Uhorska so severovýchodnými regiónmi cez [[Košice]] a [[Prešov]] do [[Halič (región)|haličského]] [[Przemyśl]]a. Súčasťou Potiskej železnice boli aj trate [[Cegléd (mesto)|Cegléd]] – [[Szolnok]], Debrecín – Miškovec, Miškovec – Košice, [[Püspökladány]] – [[Oradea|Veľký Varadín]] (Oradea), [[Szajol]] – [[Arad (Rumunsko)|Arad]] a [[Mezőtúr]] – [[Sarvaš (mesto)|Sarvaš]]. Spoločnosť navyše zabezpečovala v 70. rokoch prevádzku na trati Arad – [[Temešvár]] a v plánoch okrem spojenia do Haliča bola aj výstavba [[KBŽ|Košicko-bohumínskej železnice]] (projekt v štádiu vymeriavania trasy spoločnosť podstúpila KBŽ).
+výstavba mnohých úsekov, medzi nimi aj ''Juhovýchodnej štátnej železnice'' zo [[Szolnok]]u do [[Debrecín]]u s odbočkou do [[Oradea|Veľkého Varadína]] (Oradea). Táto trať mala sčasti tvoriť prepojenie centrálneho Uhorska so severovýchodnými regiónmi cez [[Košice]] a [[Prešov]] do [[Halič (región)|haličského]] [[Przemyśl]]a. Súčasťou Potiskej železnice boli aj trate [[Cegléd (mesto)|Cegléd]] – [[Szolnok]], Debrecín – Miškovec, Miškovec – Košice, [[Püspökladány]] – [[Oradea|Veľký Varadín]] (Oradea), [[Szajol]] – [[Arad (Rumunsko)|Arad]] a [[Mezőtúr]] – [[Sarvaš (mesto)|Sarvaš]]. Spoločnosť navyše zabezpečovala v 70. rokoch prevádzku na trati Arad – [[Temešvár]] a v plánoch okrem spojenia do [[Halič (región)|Haliče]] bola aj výstavba [[KBŽ|Košicko-bohumínskej železnice]] (projekt v štádiu vymeriavania trasy spoločnosť podstúpila KBŽ).
 Priblíženie výstavby trate zo Szolnoku nastalo v roku 1856 založením akciovej spoločnosti Tiská železnica a odkúpenie trate Cegléd – Szolnok, na ktorú nadväzovali novobudované úseky. Rozostavané trate v rovinatom teréne nevyžadovali stavebne ani finančne náročnejšie prvky, preto ich výstavba napredovala rýchlo. Do [[Debrecín]]a bola trať dokončená už 23. novembra [[1857]], úsek Püspökladány – Oradea 24. apríla 1858 a [[Szajol]] – [[Arad (Rumunsko)|Arad]] 25. októbra 1858. Po získaní pôžičky bola [[24. máj]]a [[1859]] otvorená železnica [[Debrecín]] – [[Miškovec]] a o rok neskôr, [[14. august]]a [[1860]] aj úsek do [[Košice|Košíc]]. Celkové náklady Tiskej železničnej spoločnosti na výstavbu siete dosiahli 49,9 milióna zlatých a konečná dĺžka tratí dosiahla 606,129 km.
 === Úseky ===
-* Cegléd – Szolnok: 28,582 km; [[4. apríl]]a [[1857]] (odkúpenie od StEG)
+* Cegléd – Szolnok: 28,582 km; [[4. apríl]]a [[1857]] (odkúpenie od Rakúskej spoločnosti štátnych železníc - StEG)
 * Szolnok – Debrecín: 121,041 km; [[25. november|25. novembra]] [[1857]]
 * Püspökladány – Oradea: 68,069 km; [[24. apríl]]a [[1858]]