Trnava: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
LacoR (diskusia | príspevky)
12 470 editací
→‎Úvodná sekcia: úprava textu
LacoR (diskusia | príspevky)
12 470 editací
úprava predošlého vandalizmu, vynechanie duplicity
Riadok 56: Riadok 56:
[[Súbor:Socha jan pavol2.JPG|náhľad|vpravo|Socha pápeža [[Ján Pavol II|Jána Pavla II]] v Trnave]]
[[Súbor:Socha jan pavol2.JPG|náhľad|vpravo|Socha pápeža [[Ján Pavol II|Jána Pavla II]] v Trnave]]


'''Trnava''' ({{lat|''Tyrnavia''}}, {{hun|''Nagyszombat''}}, {{deu|''Tyrnau''}}) je krajské mesto na západe [[Slovensko|Slovenska]], sídlo [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]] a [[Trnava (okres)|Trnavského okresu]]. Je 7. najväčším mestom v krajine. Leží {{km|58|m|w}} severovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]] na riečke [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]].
'''Trnava''' ({{lat|''Tyrnavia''}}, {{hun|''Nagyszombat''}}, {{deu|''Tyrnau''}}) je krajské mesto na západe [[Slovensko|Slovenska]], sídlo [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]] a [[Trnava (okres)|Trnavského okresu]]. Je 7. najväčším mestom v krajine.


Keďže Trnava bola jedným z najdôležitejších centier [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] na Slovensku (po roku 1541 bola na isté obdobie sídlom [[Ostrihomská arcidiecéza|ostrihomského arcibiskupa]] a od roku 1922 sídlom [[Trnavská apoštolská administratúra|Trnavskej apoštolskej administratúry]], ktorá bola v roku 1977 povýšená na [[Trnavská arcidiecéza|arcibiskupstvo]]) stojí tu množstvo kostolov, a tak dostala prezývku „''Malý Rím''“ alebo aj „''Slovenský Rím''”.
Keďže Trnava bola jedným z najdôležitejších centier [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] na Slovensku (po roku 1541 bola na isté obdobie sídlom [[Ostrihomská arcidiecéza|ostrihomského arcibiskupa]] a od roku 1922 sídlom [[Trnavská apoštolská administratúra|Trnavskej apoštolskej administratúry]], ktorá bola v roku 1977 povýšená na [[Trnavská arcidiecéza|arcibiskupstvo]]) stojí tu množstvo kostolov, a tak dostala prezývku „''Malý Rím''“ alebo aj „''Slovenský Rím''”.
Riadok 63: Riadok 63:
Leží na riečke [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]], v centre [[Trnavská pahorkatina|Trnavskej pahorkatiny]]. Centrum mesta je v nadmorskej výške {{mnm|146}} a leží {{km|45|m}} severovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Nitra]] leží {{Km|47|m|w}} východne, [[Piešťany]] {{Km|37|m|w}} severovýchodne, [[Senica]] {{Km|42|m|w}} severozápadne, [[Galanta]] {{Km|26|m|w}} južne a [[Modra]] {{Km|25|m|w}} západne.
Leží na riečke [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]], v centre [[Trnavská pahorkatina|Trnavskej pahorkatiny]]. Centrum mesta je v nadmorskej výške {{mnm|146}} a leží {{km|45|m}} severovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Nitra]] leží {{Km|47|m|w}} východne, [[Piešťany]] {{Km|37|m|w}} severovýchodne, [[Senica]] {{Km|42|m|w}} severozápadne, [[Galanta]] {{Km|26|m|w}} južne a [[Modra]] {{Km|25|m|w}} západne.


V meste alebo jeho blízkosti vedú [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]], [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostná cesta R1]] a cesty [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|I/51]] od Senice, [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]] od Senca na [[Trenčín]], [[Cesta II. triedy 504 (Slovensko)|II/504]] od Modry na [[Piešťany]] a [[Cesta II. triedy 560 (Slovensko)|II/560]] na [[Dechtice]]. Trnavou prechádza aj [[železničná trať Bratislava – Žilina]], v [[Železničná stanica Trnava|tunajšej stanici]] začínajú trate [[Železničná trať Kúty – Trnava|Trnava – Kúty]] a [[Železničná trať Trnava – Sereď|Trnava – Sereď]].4
V meste alebo jeho blízkosti vedú [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]], [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostná cesta R1]] a cesty [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|I/51]] od Senice, [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]] od Senca na [[Trenčín]], [[Cesta II. triedy 504 (Slovensko)|II/504]] od Modry na [[Piešťany]] a [[Cesta II. triedy 560 (Slovensko)|II/560]] na [[Dechtice]]. Trnavou prechádza aj [[železničná trať Bratislava – Žilina]], v [[Železničná stanica Trnava|tunajšej stanici]] začínajú trate [[Železničná trať Kúty – Trnava|Trnava – Kúty]] a [[Železničná trať Trnava – Sereď|Trnava – Sereď]].


=== Podnebie ===
=== Podnebie ===
Riadok 134: Riadok 134:
* Trnavské kultúrne leto
* Trnavské kultúrne leto
* Trnavské organové dni
* Trnavské organové dni
* Festival Lumen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
* Festival Lumenečniak
| priezvisko =
⚫
* Trnavský Jazyk
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Základné info
| url = https://festivallumen.sk/
| vydavateľ = festivallumen.sk
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-05-27
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
⚫
* Trnavský Jazzyk
* Trnavský Blšák
* Trnavský Blšák
* Trnavský Rínek
* Trnavský Rínek
Riadok 146: Riadok 159:


=== Domáce hudobné skupiny a interpreti ===
=== Domáce hudobné skupiny a interpreti ===
* Coco Bongoo
* Coco Bongo
* Alan Mikušek
* Alan Mikušek
* Graeme Mark
* Graeme Mark

Verzia z 15:38, 27. máj 2018

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Trnava pozri Trnava (rozlišovacia stránka).
Trnava
mesto
Ulica M. S. Trnavského
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Región Trnava a okolie
(Dolné Považie)
Vodný tok Trnávka
Nadmorská výška 146 m n. m.
Súradnice 48°22′40″S 17°35′10″V / 48,3777497°S 17,5862106°V / 48.3777497; 17.5862106
Rozloha 71,54 km² (7 154 ha) [1]
Obyvateľstvo 62 955 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 880 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1211
Primátor Peter Bročka[3] (nezávislý)
PSČ 917 01, 917 02, 917 05, 917 08
ŠÚJ 506745
EČV (do r. 2022) TT
Tel. predvoľba +421-33
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Trhová 3
917 71 Trnava
E-mailová adresa info@trnava.sk
Telefón 033 / 3236 101
Fax 033 / 3236 400
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Trnava
Webová stránka: trnava.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Trojičné námestie
Gotický kostol sv. Mikuláša v noci
Radnica
Západoslovenské múzeum
Jezuitský kláštor
Kostol sv. Jána krstiteľa
Kostol sv. Jána krstiteľa
rekreačná oblasť Kamenný mlyn
rekreačná oblasť Kamenný mlyn
Socha pápeža Jána Pavla II v Trnave

Trnava (lat. Tyrnavia, maď. Nagyszombat, nem. Tyrnau) je krajské mesto na západe Slovenska, sídlo Trnavského samosprávneho kraja a Trnavského okresu. Je 7. najväčším mestom v krajine.

Keďže Trnava bola jedným z najdôležitejších centier rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku (po roku 1541 bola na isté obdobie sídlom ostrihomského arcibiskupa a od roku 1922 sídlom Trnavskej apoštolskej administratúry, ktorá bola v roku 1977 povýšená na arcibiskupstvo) stojí tu množstvo kostolov, a tak dostala prezývku „Malý Rím“ alebo aj „Slovenský Rím”.

Geografia

Leží na riečke Trnávka, v centre Trnavskej pahorkatiny. Centrum mesta je v nadmorskej výške 146 m n. m. a leží 45 km severovýchodne od Bratislavy. Nitra leží 47 km východne, Piešťany 37 km severovýchodne, Senica 42 km severozápadne, Galanta 26 km južne a Modra 25 km západne.

V meste alebo jeho blízkosti vedú diaľnica D1, rýchlostná cesta R1 a cesty I/51 od Senice, I/61 od Senca na Trenčín, II/504 od Modry na Piešťany a II/560 na Dechtice. Trnavou prechádza aj železničná trať Bratislava – Žilina, v tunajšej stanici začínajú trate Trnava – Kúty a Trnava – Sereď.

Podnebie

Podnebie je prevažne (v porovnaní so zvyškom Slovenska) teplé a suché s miernejšími zimami. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 9 a 10 °C. Najteplejším mesiacom je júl (20,3 °C), najchladnejším január (2,2 °C). Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje medzi 420 až 800 mm.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Trnavy

Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Je to listina ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola ostrihomskej kapitule.

Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel.

V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanými hradbami.

Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi. O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov.

28.4.1430 Bitka pri Trnave: Husiti porazili Uhorskú armádu.

Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku 1543, presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. 18. augusta 1561 začala sa výstavba jezuitského kolégia v Trnave na mieste dnešnej Trnavskej univerzity

Sedemnáste storočie sa pokladá za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho stavovské povstania uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov (v Trnave vypukol veľký požiar 23. júna 1666, kedy bolo zničené, až na pár ulíc, celé mesto a 16 obyvateľov prišlo o život) sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku 1635 založil Peter Pázmaň Trnavskú univerzitu, najskôr len s filozofickou a teologickou fakultou. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V 17. storočí boli postavené stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Staré budovy dominikánskeho kláštora boli prestavané pre potreby univerzity, vystavili nové konvikty.

Do 18. storočia vstupovala Trnava ako univerzitné mesto známe v celej Európe. V roku 1777, keď na pokyn Márie Terézie presťahovali univerzitu do Budína, túto stratu cítila nielen Trnava, ale celé Slovensko.

V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva.

1. augusta do 24. septembra 1831 Trnava zažila ničivú epidémiu cholery, ktorá si vyžiadala za dva mesiace cez 800 obetí.

Budovu divadla si trnavskí mešťania postavili v roku 1831. 1. júna 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trať z Bratislavy do Trnavy. V roku 1870 začal v Trnave pôsobiť Spolok svätého Vojtecha, ktorý v období zákazu činnosti Matice slovenskej pomáhal udržiavať národné povedomie.

Veľký rozvoj zažilo mesto v medzivojnovom období, keď stúpol počet obyvateľov z 15 tisíc v roku 1910 na 26 tisíc v roku 1940. Trnava bola vtedy tretie najväčšie mesto na Slovensku.

25. augusta 1996 sa Trnava stala krajským mestom.

Obyvateľstvo

Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva podľa údajov z roku 2001:

Etnické zloženie obyvateľstva
  • Slováci – 96,91 %
  • Česi – 0,79 %
  • Rómovia – 0,27 %
  • Maďari – 0,21 %
  • Nemci – 0,05 %
  • Ukrajinci – 0,03 %
  • a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
  • rímski katolíci – 71,85 %
  • bez vyznania – 18,37 %
  • protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 2,93 %
  • grécki katolíci- 0,20 %
  • pravoslávni – 0,11 %
  • a iní

Politika

Primátori

Kultúra

Pravidelné trnavské podujatia

  • Tradičný trnavský jarmok
  • Trnavská brána – medzinárodný folklórny festival
  • Trnavské kultúrne leto
  • Trnavské organové dni
  • Festival Lumen[4]
  • Trnavský Jazzyk
  • Trnavský Blšák
  • Trnavský Rínek
  • Festival Trnavská 13 [5]
  • divadelný festival DIV (divadelné inšpiratívne vystúpenia)
  • Noc v kine
  • Improliga
  • ZooM+ – medzinárodný a cappella festival
  • EKOfest

Domáce hudobné skupiny a interpreti

  • Coco Bongo
  • Alan Mikušek
  • Graeme Mark
  • Boy Wonder
  • Torula
  • Bystrík
  • Cantica Nova
  • A Capella
  • Dominika Mirgová
  • Exil
  • Hudba z Marsu
  • Mária Čírová
  • Jana Andevska
  • PatrioTT
  • Supple People
  • Kačacia omáčka
  • Don F & Meščo
  • Golden Vein
  • The Wilderness
  • Hash
  • Zotrwačnosť
  • Get LooSe
  • Dreamfield
  • Krvná skupina
  • Downhill
  • -273,15

Divadelná scéna

História divadelníctva sa v Trnave píše už od začiatku 17. storočia. V tomo čase totiž patrilo medzi najvýznamnejšie centrá jezuitského divadla v Uhorsku. V rokoch 1960 až 1965 v meste pôsobilo prvé profesionálne divadlo a to Krajové divadlo Trnava. Po jeho zániku sa rozvíjalo najmä ochotnícke divadlo. Nové profesionálne divadlo – Divadlo pre deti a mládež vzniklo v roku 1974. Po revolúcii bolo premenované na Trnavské divadlo. Dnes v meste okrem profesionálneho divadla pôsobí aj niekoľko ochotníckych zoskupení.

Divadlo Jána Palárika

Jediné profesionálne divadlo v Trnavskom kraji. Zriadovateľom je Trnavský samosprávny kraj. Riaditeľom divadla je Emil Nedielka a umeleckým šéfom Ján Zavarský. Pod názvom Divadlo Jána Palárika funguje od roku 2002 (predtým Trnavské divadlo).

Členmi umeleckého súboru v súčasnosti sú: Vladimír Jedľovský, Tibor Vokoun, Edita Borsová, Barbora Bazsová, Branislav Bajus, Stanislav Staško, Jozef Bujdák, Gregor Hološka, Tomáš Mosný, Mária Jedľovská a ďalší.

Divadelný súbor DISK

Najvýznamnejšie a pravdepodobne a najstaršie fungujúce neprofesionálne divadelné zoskupenie v Trnave. Svoju činnosť súbor DISK začal koncom roka 1955. Pôsobili v ňom i profesionálni režiséri Blaho Uhlár a Dušan Vicen. Súbor získal v priebehu rokov mnohé ocenenia. V súčasnosti úzko spolupracuje s bratislavským divadlom S.T.O.K.A. DISK má aj vlastné divadelné štúdio na Kopánke, v ktorom hráva svoje predstavenia.

Kultúrne spolky a združenia

Kultúrne inštitúcie a zariadenia

Zriadené Trnavským samosprávnym krajom
  • Divadlo Jána Palárika
  • Galéria Jána Koniareka
  • Knižnica Juraja Fándlyho
  • Západoslovenské múzeum
  • Trnavské osvetové stredisko
V pôsobnosti mesta
  • kino Hviezda
  • mestský Amfiteáter
Súkromné
  • Dom kultúry
  • multikino CineMax
  • dočasný kultúrny priestor Berliner

Pamiatky

Pozri článok: Zoznam kultúrnych pamiatok v Trnave

Bohatá história mesta zanechala výrazné stopy – množstvo architektonických a kultúrnych pamiatok. Prechádzka historickým centrom, ktoré tvorí mestskú pamiatkovú rezerváciu, poskytuje možnosť zoznámiť sa s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa tu formoval niekoľko storočí. Takmer pravidelný pôdorys centra mesta je vymedzený mestským opevnením.

Návštevníci si môžu prezrieť:

  • mestskú vežu
  • radnicu
  • barokový komplex budov Trnavskej univerzity
  • trnavské kostoly (10), vďaka ktorým dostala Trnava prívlastok Malý Rím.
  • pomník Antona Bernoláka – autor pomníku je Ján Koniarek, odhalený bol v roku 1937. Súsošie hlavnej postavy Bernoláka a reliéf skupiny viacerých ľudí (reliéf vraj pre finančné problémy) počúvajúcich Bernoláka. Bernolákova hlava vychádza zo zachovaných dobových podkladov. Pod súsoším je kazateľov citát: SLOVÁCI, PÍŠTE PO SLOVENSKI! TU MÁTE SLOVO MOJE O REČI VAŠEJ.

Kostoly

Synagóga

Najvyššie stavby v meste

Obrázok Názov Výška Rok
Komín cukrovaru 122 m[7]
Trnavský komín 122 m[7]
Komín železničných opravovní a strojární 110 m[7]
Mestská veža 57/54 m[8] 70. roky 16. stor.
Trnavský vodojem 50 m 1946
Dóm svätého Mikuláša ? 1588?[9]
Kostol svätého Jakuba ? 1712
Katedrála svätého Jána Krstiteľa ? 17. storočie

Školstvo

Trnava je významné univerzitné mesto. Prichádzajú sem študenti z celého Slovenska, keďže tunajšie školy umožnujú štúdium v širokom spektre študijných odborov a programov. Trnavská univerzita vznikla v roku 1992 a dnes má v meste päť fakúlt (fakulta teológie sídli v Bratislave). Univerzita sv. Cyrila a Metoda bola zriadená v roku 1997 a rovnako realizuje štúdium na štyroch fakultách. V meste sa nachádza aj Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity ako jej jediná mimobratislavská fakulta. Založená bola už v roku 1986. Spolu študuje v meste viac ako 18 tisíc študentov[10].

Vysoké školy

Stredné školy

Hospodárstvo

Dôležité firmy

  • PSA Groupe Slovakia
  • Datalogic Slovakia – výroba čítačiek čiarových kódov, mobilných počítačov a RFID systémov
  • I.D.C. Holding – výroba cukroviniek (Figaro) a trvanlivého pečiva (Sedita)
  • SACHS Slovakia – automobilové komponenty
  • Samsung Voderady
  • Hydraflex Slovakia - výroba hydraulických hadíc
  • SIBAMAC – stavebníctvo
  • TOMA – výroba lisov a zariadení
  • ŽOS – oprava a modernizácia železničných vozňov
  • Johns Manville – výroba s spracovanie skleného vlákna

Šport

Športové kluby

  • futbal – FC Spartak Trnava
  • hokej – HK Trnava
  • plávanie – Plavecký klub STU Trnava[11]
  • volejbal – Hit Trnava
  • hádzaná – HBC 11 Trnava
  • florbal – FBC 11 Trnava
  • cyklistika – cyklistický klub Olympik Trnava
  • softbal – Trnava Panthers
  • basebal – Angels Trnava
  • tenis – TC Empire Trnava[12]
  • basketbal – BK AŠK Slávia[13]
  • krasokorčuľovanie - KK Trnava

Doprava

Mestské časti

Osobnosti mesta

Rodáci

Pôsobiace v Trnave

Partnerské mestá

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. ↑ Základné info [online]. festivallumen.sk, [cit. 2018-05-27]. Dostupné online.
  5. ↑ [1]
  6. ↑ Pravoslávna cirkevná obec v Trnave. Pravoslávna cirkevná obec v Trnave [online]. 2009 – 2012, [cit. 2012-10-11]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c ENR 5.4 TRAŤOVÉ LETECKÉ PREKÁŽKY
  8. ↑ Trnava - Pamiatky
  9. ↑ Niekoľko slov k vežiam Baziliky sv. Mikuláša
  10. ↑ SME. Ľudia zo Študentskej ulice nemôžu v noci spávať. Pre študentov [online]. 24. 2. 2011, [cit. 2013-02-11]. Dostupné online.
  11. ↑ plavanietrnava.sk
  12. ↑ tcempire.sk
  13. ↑ bkslaviatrnava.sk
  14. ↑ Klimová, Anna; Némethová, Mária; Lauková, Oľga, edi. (2002), „Štefan Legéň“, Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000, Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, ISBN 8085169622 

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trnava

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trnava&oldid=6675420“