Kvet: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d Verzia používateľa 185.113.47.55 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
Značka: rollback
Riadok 4: Riadok 4:
'''Kvet''' (po latinsky ''anthos'', ''flos'') je [[orgán]] rastlín (papradí a všetkých zložitejších rastlín) v podobe skrátenej stonky (letorastu), na ktorej je prisadnutý súbor premenených (cudzím slovom metamorfovaných) listov slúžiacich na [[pohlavné rozmnožovanie]].
'''Kvet''' (po latinsky ''anthos'', ''flos'') je [[orgán]] rastlín (papradí a všetkých zložitejších rastlín) v podobe skrátenej stonky (letorastu), na ktorej je prisadnutý súbor premenených (cudzím slovom metamorfovaných) listov slúžiacich na [[pohlavné rozmnožovanie]].


Kvety obsahujú rastlinné [[reprodukčné orgány]], ktorých konečnou funkciou je [[oplodnenie|produkcia]] semien, ktoré predstavujú nasledujúcu [[generácia|generáciu]] týchto rastlín. Spomínané „premenené [[list]]y“ sú listy počas [[evolúcie]] premenené tak, aby mohli účelne a efektívne plniť svoju funkciu.
Kvety obsahujú rastlinné [[reprodukčné orgány]], ktorých konečnou funkciou je [[oplodnenie|produkcia]] [[semeno (rastlina)|semien]], ktoré predstavujú nasledujúcu [[generácia|generáciu]] týchto rastlín. Spomínané „premenené [[list]]y“ sú listy počas [[evolúcie]] premenené tak, aby mohli účelne a efektívne plniť svoju funkciu.


Súbor kvetov na spoločnej stonke sa nazýva [[súkvetie]]. Grafické znázornenie stavby kvetu je [[kvetný diagram|kvetn]]<nowiki/>ý diagram.
Súbor kvetov na spoločnej stonke sa nazýva [[súkvetie]]. Grafické znázornenie stavby kvetu je [[kvetný diagram]].


Najmenší kvet má Wolffia (asi {{mm|0.5|m}}), najväčší ''[[Rafflesia]]'' (až 1 meter veľký).
Najmenší kvet má ''[[Wolffia]]'' (asi {{mm|0.5|m}}), najväčší ''[[Rafflesia]]'' (až 1 meter veľký).
Zo stredoeurópskych druhov má najväčší kvet asi [[lekno]] (až vyše {{cm|10|m}}).
Zo stredoeurópskych druhov má najväčší kvet asi [[lekno]] (až vyše {{cm|10|m}}).



Verzia z 07:39, 31. máj 2018

Zobrazenie kvetu: 1 – kvetná stopka, 2 – kvetné lôžko, 3 – kvetný obal, 4 – tyčinky, 5 – piestik
Passiflora caerulea L

Kvet (po latinsky anthos, flos) je orgán rastlín (papradí a všetkých zložitejších rastlín) v podobe skrátenej stonky (letorastu), na ktorej je prisadnutý súbor premenených (cudzím slovom metamorfovaných) listov slúžiacich na pohlavné rozmnožovanie.

Kvety obsahujú rastlinné reprodukčné orgány, ktorých konečnou funkciou je produkcia semien, ktoré predstavujú nasledujúcu generáciu týchto rastlín. Spomínané „premenené listy“ sú listy počas evolúcie premenené tak, aby mohli účelne a efektívne plniť svoju funkciu.

Súbor kvetov na spoločnej stonke sa nazýva súkvetie. Grafické znázornenie stavby kvetu je kvetný diagram.

Najmenší kvet má Wolffia (asi 0,5 mm), najväčší Rafflesia (až 1 meter veľký). Zo stredoeurópskych druhov má najväčší kvet asi lekno (až vyše 10 cm).

Funkcie kvetu

  • opelenie – je zaistené umiestnením kvetov na stonke ich farebnosťou alebo stavbou
  • ochrana – chráni rozmnožovacie ústroje a v nich pohlavné bunky
  • vývoj – zabezpečuje vývoj semena
  • oživenie – oplodnenie iného telesa

Časti

Druhy kvetov

Podľa zoskupení:

Podľa pohlavia:

Podľa umiestnenia kvetných častí na kvetnom lôžku:

Druhy rastlín podľa kvetov

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Kvet
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kvet