Vzácny plyn: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
d fix
Bez shrnutí editace
Riadok 28: Riadok 28:
|}
|}


'''Vzácny plyn''' je súhrnný názov pre všetky prvky 18. skupiny [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľky prvkov]]. Patria sem: [[hélium]], [[neón]], [[argón]], [[kryptón]], [[xenón]], [[radón]] a [[oganesón]].
'''Vzácny plyn''' (iné názvy: '''aerogén''',<ref>vzácne plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). ''Malá encyklopédie chémie''. Bratislava : [[Vydavateľstvo Obzor]], 1980, s. 706.</ref> staršie '''inertný plyn'''<ref>inertné plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). ''Malá encyklopédie chémie''. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1980, s. 339.</ref>) je súhrnný názov pre [[Chemický prvok|chemické prvky]] 18. skupiny [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľky chemických prvkov]], tzn. pre [[hélium]], [[neón]], [[argón]], [[kryptón]], [[xenón]], [[radón]] a [[oganesón]].


Atómy vzácnych plynov majú 8 valenčných [[Elektrón|elektrónov]] (valenčná vrstva je ns<sup>2</sup> np<sup>6</sup>, elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns<sup>2</sup> np<sub>x</sub><sup>2</sup> np<sub>y</sub><sup>2</sup> np<sub>z</sub><sup>2</sup>), čo je úplný elektrónový [[Oktet (atóm)|oktet]]. Vzácny plyn je vždy posledným prvkom každej periódy, vonkajšia elektrónová vrstva je u nich kompletná. Najmä ľahšie vzácne plyny (hélium, neón, argón) sa preto vyznačujú mimoriadne nízkou schopnosťou vytvárať chemické zlúčeniny, táto vlastnosť sa nazýva '''inertnosť'''.
Atómy vzácnych plynov majú 8 valenčných [[Elektrón|elektrónov]] (valenčná vrstva je ns<sup>2</sup> np<sup>6</sup>, elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns<sup>2</sup> np<sub>x</sub><sup>2</sup> np<sub>y</sub><sup>2</sup> np<sub>z</sub><sup>2</sup>), čo je úplný elektrónový [[Oktet (atóm)|oktet]]. Vzácny plyn je vždy posledným prvkom každej periódy, vonkajšia elektrónová vrstva je u nich kompletná. Najmä ľahšie vzácne plyny (hélium, neón, argón) sa preto vyznačujú mimoriadne nízkou schopnosťou vytvárať chemické zlúčeniny, táto vlastnosť sa nazýva inertnosť.{{Bez citácie}}


Vďaka tejto vlastnosti viaceré plyny tejto skupiny nachádzajú použitie v technike ako ochranná atmosféra pri rôznych technologických procesoch (napr. [[zváranie]]) alebo ako pracovná atmosféra v zariadeniach, kde by prítomnosť plynu ochotného reagovať s časťami zariadenia mohli ohroziť funkciu zariadenia (napr. [[žiarovka]]).
Vďaka tejto vlastnosti viaceré plyny tejto skupiny nachádzajú použitie v technike ako ochranná atmosféra pri rôznych technologických procesoch (napr. [[zváranie]]) alebo ako pracovná atmosféra v zariadeniach, kde by prítomnosť plynu ochotného reagovať s časťami zariadenia mohli ohroziť funkciu zariadenia (napr. [[žiarovka]]).{{Bez citácie}}


Využívali sa tiež ako pracovné plyny v reklamných výbojkách, pretože v elektrickom výboji emitujú rôzne sfarbené svetlo („neónky“).
Využívali sa tiež ako pracovné plyny v reklamných výbojkách, pretože v elektrickom výboji emitujú rôzne sfarbené svetlo („neónky“).{{Bez citácie}}

Až do roku 1962 sa vzácne plyny pokladali za nereaktívne (inertné), keďže boli známe len ich [[Klatrát|kladrát]]y, ale nie [[Zlúčenina|zlúčeniny]]. Vzhľadom na ich predpokladané nulové mocenstvo boli pôvodne zaraďované do samostatnej nultnej skupiny. Prvou známou zlúčeninou bola kryštalická látka zloženia XePtF<sub>6</sub>, ktorú pripravil [[Neil Bartlett]] v roku 1962.<ref name=MECH>vzácne plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). ''Malá encyklopédie chémie''. Bratislava : [[Vydavateľstvo Obzor]], 1980, s. 706-707.</ref>

Všetky vzácne plyny sú zložené z nezlučiteľných atómov v plynnom, kvapalnom i tuhom skupenstve. Pri obyčajných podmienkach sú všetky v plynom skupenstve, väčšina sa dá skvapalniť pri veľmi nízkych teplotách.<ref name=MECH/>

== Referencie ==
{{Referencie}}


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
Riadok 40: Riadok 47:


{{Periodická tabuľka}}
{{Periodická tabuľka}}

[[Kategória:Vzácne plyny| ]]
[[Kategória:Vzácne plyny| ]]

Verzia z 08:41, 1. jún 2018

Skupina 18
Perióda
1 2
 He 
2 10
 Ne 
3 18
 Ar 
4 36
 Kr 
5 54
 Xe 
6 86
 Rn 
7 118
 Og 

Vzácny plyn (iné názvy: aerogén,[1] staršie inertný plyn[2]) je súhrnný názov pre chemické prvky 18. skupiny periodickej tabuľky chemických prvkov, tzn. pre hélium, neón, argón, kryptón, xenón, radónoganesón.

Atómy vzácnych plynov majú 8 valenčných elektrónov (valenčná vrstva je ns2 np6, elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns2 npx2 npy2 npz2), čo je úplný elektrónový oktet. Vzácny plyn je vždy posledným prvkom každej periódy, vonkajšia elektrónová vrstva je u nich kompletná. Najmä ľahšie vzácne plyny (hélium, neón, argón) sa preto vyznačujú mimoriadne nízkou schopnosťou vytvárať chemické zlúčeniny, táto vlastnosť sa nazýva inertnosť.[chýba zdroj]

Vďaka tejto vlastnosti viaceré plyny tejto skupiny nachádzajú použitie v technike ako ochranná atmosféra pri rôznych technologických procesoch (napr. zváranie) alebo ako pracovná atmosféra v zariadeniach, kde by prítomnosť plynu ochotného reagovať s časťami zariadenia mohli ohroziť funkciu zariadenia (napr. žiarovka).[chýba zdroj]

Využívali sa tiež ako pracovné plyny v reklamných výbojkách, pretože v elektrickom výboji emitujú rôzne sfarbené svetlo („neónky“).[chýba zdroj]

Až do roku 1962 sa vzácne plyny pokladali za nereaktívne (inertné), keďže boli známe len ich kladráty, ale nie zlúčeniny. Vzhľadom na ich predpokladané nulové mocenstvo boli pôvodne zaraďované do samostatnej nultnej skupiny. Prvou známou zlúčeninou bola kryštalická látka zloženia XePtF6, ktorú pripravil Neil Bartlett v roku 1962.[3]

Všetky vzácne plyny sú zložené z nezlučiteľných atómov v plynnom, kvapalnom i tuhom skupenstve. Pri obyčajných podmienkach sú všetky v plynom skupenstve, väčšina sa dá skvapalniť pri veľmi nízkych teplotách.[3]

Referencie

  1. vzácne plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). Malá encyklopédie chémie. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1980, s. 706.
  2. inertné plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). Malá encyklopédie chémie. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1980, s. 339.
  3. a b vzácne plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). Malá encyklopédie chémie. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1980, s. 706-707.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vzácny plyn