Trhovište: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značky: bez zdroja vizuálny editor |
Odstránenie copyvio z obecnej monografie, dodaný odkaz na monografiu |
||
| Riadok 35: | Riadok 35: | ||
}} |
}} |
||
'''Trhovište''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. |
'''Trhovište''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce|Michalovce]]. |
||
| ⚫ | |||
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1220. |
|||
== Archeológia a nepísané dejiny == |
|||
Najstaršie poznatky o vývoji v chotári Trhovišťa nám priniesli archeológovia. Ich doterajšie prieskumy potvrdili osídlenie trhovištského chotára už v praveku (pravdepodobne už v paleolite – staršej dobe kamennej). Ľudia vyhľadávali miestny chotár i v nasledujúcich obdobiach, a to v eneolite – neskorej dobe kamennej (vzácny nález medeného sekeromlatu a mohylového násypu v polohe Stavanec), v dobe bronzovej, v dobe laténskej, čiže mladšej dobe železnej (400 rokov pred Kr. – 0), i v dobe rímskej (nálezy pochádzajú z polôh Farský hon, Šankovské zeme). Včasnostredoveké osídlenie z 9. – 10. storočia sa zistilo severovýchodne od Trhovišťa, v polohe Šankovské zeme (nálezy až do 13. storočia), v južnej časti chotára v polohe Farská roľa alebo Farský hon (nálezy aj z 11. storočia). V druhej polovici 9. storočia, za panovania kniežaťa Svätopluka (870 – 894), i najvýchodnejšia časť dnešného Slovenska bola s veľkou pravdepodobnosťou súčasťou Veľkomoravskej ríše. Keďže v tomto čase pokračovala kresťanská misijná činnosť, aktivity smerujúce k christianizácii obyvateľstva môžeme predpokladať i na teritóriu dnešného Zemplína. Dôkazy o masovom prijímaní kresťanstva tunajšími ľuďmi zatiaľ nepoznáme – nevieme, či slovanské obyvateľstvo v regióne kresťanstvo prijalo, alebo či ostalo pri tradičnom pohanstve ešte aj v 10. storočí, prípadne v prvej polovici 11. storo - čia. Ak pohanstvo pretrvávalo i naďalej, tak naši predkovia (podobne ako iní Slovania) uctievali rôzne božstvá, o ktorých si mysleli, že sídlia v prameňoch, skalách, hájoch a inde. Najbližšie radové pohrebiská datované archeológmi do 10. – 11. storočia (ako jeden z najstarších dokladov o prijatí kresťanského náboženstva) poznáme z južnej časti zemplínskeho regiónu. V 11. storočí, resp. 12. storočí už Trhovište ako súčasť Uhorského kráľovstva cirkevnoprávne patrila do Zemplínskeho arcidiakonátu Jágerského biskupstva. Po páde Veľkomoravskej ríše sa okolité územie v priebehu 11. – 12. storočia stalo súčasťou vznikajúceho uhorského štátu a zostalo v ňom nasledujúcich takmer 1 000 rokov. Oblasť zemplínsko-užskej nížiny zaujali Maďari v troch etapách. V prvej etape (v 10. storočí) sa dostali po rieku Latoricu, v druhej etape (v polovici 11. storočia) posunuli hranice uhorského štátu viac na sever (až po rieku Uh) a západ (na líniu Lastomír – Laškovce – Sečovce v blízkosti Laborca). Počas záverečnej – tretej etapy (približne na rozhraní 11. – 12. storočia) obsadili oblasť pod Vihorlatom a územie na západ od Strážskeho až po Vranov (vrátane starej cesty údolím Tople z Vranova do Hanušoviec a Prešova). Okolie dnešného Trhovišťa bolo do príchodu Maďarov obývané slovansko-slovenským obyvateľstvom |
|||
| ⚫ | |||
| ⚫ | |||
| ⚫ | |||
* [[Michal Maheľ]] (1920-1999) - slovenský geológ, akademik |
* [[Michal Maheľ]] (1920-1999) - slovenský geológ, akademik |
||
* [[Ján Soták]] (1957) - slovenský geológ, vysokoškolský pedagóg |
* [[Ján Soták]] (1957) - slovenský geológ, vysokoškolský pedagóg |
||
| Riadok 48: | Riadok 48: | ||
{{referencie}} |
{{referencie}} |
||
== Literatúra == |
|||
*{{Citácia knihy |
|||
| priezvisko = Molnár |
|||
| meno = Martin |
|||
| autor = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Trhovište |
|||
| vydanie = 1 |
|||
| vydavateľ = Excel enterprise |
|||
| miesto = [Michalovce] |
|||
| rok = 2010 |
|||
| počet strán = 36 |
|||
| url = http://www.trhoviste.sk/files/2015-10-06-111804-publikacia_ktora_priblizuje_history.pdf |
|||
| isbn = 978-80-89258-58-1 |
|||
| kapitola = |
|||
| strany = |
|||
| jazyk = |
|||
}} |
|||
{{Slovenský výhonok}} |
{{Slovenský výhonok}} |
||
Verzia z 17:37, 2. jún 2018
| Trhovište | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Michalovce |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 132 m n. m. |
| Súradnice | 48°41′58″S 21°48′19″V / 48,6994°S 21,8052°V |
| Rozloha | 12,56 km² (1 256 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 140 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 170,38 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1220 |
| Starosta | Róbert Koba[3] (SMER-SD) |
| PSČ | 072 04 |
| ŠÚJ | 523186 |
| EČV (do r. 2022) | MI |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Trhovište | |
| Webová stránka: trhoviste.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Trhovište je obec na Slovensku v okrese Michalovce.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1220.
V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol z roku 1759, gréckokatolícky chrám z roku 1818, kostol reformovanej kresťanskej cirkvi a Sála Kráľovstva Jehovových svedkov.
Významní rodáci
- Michal Maheľ (1920-1999) - slovenský geológ, akademik
- Ján Soták (1957) - slovenský geológ, vysokoškolský pedagóg
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
Literatúra
- MOLNÁR, Martin. Trhovište. 1. vyd. [Michalovce] : Excel enterprise, 2010. 36 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89258-58-1.
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |