Mircea Eliade: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie |
d fix. |
||
| Riadok 24: | Riadok 24: | ||
Narodil sa v Bukurešti. Od roku [[1928]] do [[1931]] pôsobil v [[India|Indii]], čo možno považovať za jedno z najdôležitejších období jeho života. Po získaní štipendia v [[Kalkata|Kalkate]] začína sa venovať štúdiu [[Sanskrit|sanskritu]] a [[Joga|jógy]]. V roku [[1940]] je menovaný za kultúrneho atašé pri veľvyslanectve [[Rumunsko|Rumunska]] v [[Londýn]]e. V roku [[1941]] je Eliade premiestnený do [[Portugalsko|Portugalska]] a pracuje na veľvyslanectve v [[Lisabon]]e. V [[1942]] prichádza naposledy do [[Rumunsko|Rumunska]], aby odovzdal poslostvo diktátorovi [[Antonesc|Antonescovi]] od portugalského ministerského predsedu [[Antonio Salazar|Antonia Salazara]]. |
Narodil sa v Bukurešti. Od roku [[1928]] do [[1931]] pôsobil v [[India|Indii]], čo možno považovať za jedno z najdôležitejších období jeho života. Po získaní štipendia v [[Kalkata|Kalkate]] začína sa venovať štúdiu [[Sanskrit|sanskritu]] a [[Joga|jógy]]. V roku [[1940]] je menovaný za kultúrneho atašé pri veľvyslanectve [[Rumunsko|Rumunska]] v [[Londýn]]e. V roku [[1941]] je Eliade premiestnený do [[Portugalsko|Portugalska]] a pracuje na veľvyslanectve v [[Lisabon]]e. V [[1942]] prichádza naposledy do [[Rumunsko|Rumunska]], aby odovzdal poslostvo diktátorovi [[Antonesc|Antonescovi]] od portugalského ministerského predsedu [[Antonio Salazar|Antonia Salazara]]. |
||
Od 50. rokov do svojej smrti na následky [[Cievna mozgová príhoda|mŕtvice]] po zistení, že horí knižnica v jeho pracovne na chicágskej Divinity School 22. apríla 1986, Eliade pôsobyl práve v americkom Chicagu na uvedenej katedre, kde dostal ruku 1962 profesúru za svoje zásluhy o rozvoj [[Religionistika|religionistiky]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pals|meno=Daniel L |
Od 50. rokov do svojej smrti na následky [[Cievna mozgová príhoda|mŕtvice]] po zistení, že horí knižnica v jeho pracovne na chicágskej Divinity School 22. apríla 1986, Eliade pôsobyl práve v americkom Chicagu na uvedenej katedre, kde dostal ruku 1962 profesúru za svoje zásluhy o rozvoj [[Religionistika|religionistiky]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pals|meno=Daniel L|prekladatelia=Lucie Valentinová|titul=Osm teorií náboženství|vydanie text=Vyd. 1.|vydavateľ=ExOriente|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-905211-2-4|edícia=Religionistická knihovna|zväzok edície=2|počet strán=483|strany=261}}</ref> |
||
== Bibliografia (neúplná) == |
== Bibliografia (neúplná) == |
||
| Riadok 119: | Riadok 119: | ||
== Zdroje == |
== Zdroje == |
||
<references /> |
|||
* {{filit|fve/eliade_m.html}} |
* {{filit|fve/eliade_m.html}} |
||
* {{Preklad|cs|Mircea Eliade}} |
* {{Preklad|cs|Mircea Eliade}} |
||
Verzia z 15:46, 6. júl 2018
| Mircea Eliade | |
 rumunský filozof, religionista, prozaik a esejista | |
| Narodenie | 9. marec 1907 Bukurešť, Rumunsko |
|---|---|
| Úmrtie | 22. apríl 1986 (79 rokov) Chicago, Illinois, USA |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Mircea Eliade |
Mircea Eliade (* 9. marec 1907, Bukurešť, Rumunsko – † 22. apríl 1986, Chicago, Illinois, USA) bol rumunský filozof, religionista (historik a filozof náboženstva), prozaik a esejista. Plynule hovoril ôsmimi jazykmi. Jeho naivečší odborný prínos znamenaly jeho religionistické analýzy posvätného a profánneho (pozri heslo sakralizácia). Najmä jeho koncept hierofánie.
Životopis
Narodil sa v Bukurešti. Od roku 1928 do 1931 pôsobil v Indii, čo možno považovať za jedno z najdôležitejších období jeho života. Po získaní štipendia v Kalkate začína sa venovať štúdiu sanskritu a jógy. V roku 1940 je menovaný za kultúrneho atašé pri veľvyslanectve Rumunska v Londýne. V roku 1941 je Eliade premiestnený do Portugalska a pracuje na veľvyslanectve v Lisabone. V 1942 prichádza naposledy do Rumunska, aby odovzdal poslostvo diktátorovi Antonescovi od portugalského ministerského predsedu Antonia Salazara.
Od 50. rokov do svojej smrti na následky mŕtvice po zistení, že horí knižnica v jeho pracovne na chicágskej Divinity School 22. apríla 1986, Eliade pôsobyl práve v americkom Chicagu na uvedenej katedre, kde dostal ruku 1962 profesúru za svoje zásluhy o rozvoj religionistiky.[1]
Bibliografia (neúplná)
Odborné publikácie
V slovenčine
- Dejiny náboženských predstáv a ideí I: Od doby kamennej po eleusínske mystériá. Preklad Ľubica Vychovalá. Vyd. 1. Bratislava : Agora, 1995. 398 s. ISBN 80-967210-1-1.
- Dejiny náboženských predstáv a ideí II : Od Gautamu Buddhu po víťazstvo kresťanstva. Preklad Peter Solivajs. Vyd. 1. Bratislava : Agora, 1997. 424 s. ISBN 80-967210-2-X.
- Dejiny náboženských predstáv a ideí III : Od Muhammada po reformy. Preklad Peter Solivajs. Vyd. 1. Bratislava : Agora, 1997. 294 s. ISBN 80-967210-3-8.
- O islame. Preklad Peter Solivajs et al. Vyd. 1. Bratislava : Agora, 2001. 189 s. ISBN 80-968686-0-8.
V češtine
- Dějiny náboženského myšlení. Sv. I-III. OIKOYMENH 1995. ISBN 80-238-0470-7 // ISBN 80-86005-19-4 // ISBN 80-86005-53-4
- Iniciace, rituály, tajné společnosti : mystická zrození. Computer Press 2004. ISBN 80-7226-901-1
- Jóga: nesmrtelnost a svoboda. Argo 1999. ISBN 80-7203-092-2 (orig. Yoga. Immortalité et liberté, 1954).
- Kováři a alchymisté. Argo 2000. ISBN 80-7203-320-4
- Mefisto a androgyn. OIKOYMENH 1997. ISBN 80-86005-51-8
- Mýtus o věčném návratu : (archetypy a opakování). OIKOYMENH 1993. ISBN 80-85241-51-X
- Mýty, sny a mystéria. OIKOYMENH 1998. ISBN 80-86005-63-1 (orig. Mythes, reves et mysteres, 1957).
- Obrazy a symboly : [esej o magicko-náboženských symbolech]. Computer Press 2004. ISBN 80-7226-902-X, (orig. Images et symboles, 1952).
- Od Zalmoxida k Čingischánovi : srovnávací studie o náboženstvích a folkloru Dácie a východní Evropy. Argo 1997. ISBN 80-7203-132-5
- Pojednání o dějinách náboženství. Argo 2004. ISBN 80-7203-589-4
- Posvátné a profánní. Česká křesťanská akademie 1994. ISBN 80-85795-11-6 (orig. Das Heilige und das Profane, 1957).
- Šamanismus a nejstarší techniky extáze. Argo 1997. ISBN 80-7203-153-8
- Slovník náboženství. Argo 2001. ISBN 80-7203-393-X
Beletria a literatúra faktu
V slovenčine
- Maitreyi; Slečna Kristína. Preklad Hilda Bunčáková, Ľubica Vychovalá. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1988. 324 s.
- Svätojánska noc. Preklad Jana Páleníková. 1. vyd. Bratislava: DILEMA, 2000. 607 s. ISBN 80-968413-1-9.
V češtine
- Slečna Kristýna. In: Pět rumunských novel. Odeon 1984.
- Had. Odeon 1986.
- Bengálská noc. Odeon 1989. ISBN 80-7023-015-0
- Paměti. Preklad Jiří Našinec. Vyd. 1. Jinočany: H & H, 2007. 581 s. ISBN 978-80-7319-049-1.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mircea Eliade
Zdroje
- ↑ PALS, Daniel L. Osm teorií náboženství. Preklad Lucie Valentinová. Vyd. 1. Praha : ExOriente, 2015. 483 s. (Religionistická knihovna; zv. 2.) ISBN 978-80-905211-2-4. S. 261.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mircea Eliade na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).