Mircea Eliade: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d fix.
Simeon1 (diskusia | príspevky)
1 292 editací
štylistika, preklepy, gramatika
Riadok 19: Riadok 19:
}}
}}


'''Mircea Eliade''' (* [[9. marec]] [[1907]], [[Bukurešť]], [[Rumunsko]] – † [[22. apríl]] [[1986]], [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]) bol rumunský [[filozof]], [[religionistika|religionista]] (historik a filozof [[náboženstvo|náboženstva]]), prozaik a esejista. Plynule hovoril ôsmimi jazykmi. Jeho naivečší odborný prínos znamenaly jeho religionistické analýzy [[Posvätné|posvätného]] a [[Profánne|profánneho]] (pozri heslo [[Sakralizácia (sociálne vedy)|sakralizácia]]). Najmä jeho koncept [[Hierofánia|hierofánie]].
'''Mircea Eliade''' (* [[9. marec]] [[1907]], [[Bukurešť]], [[Rumunsko]] – † [[22. apríl]] [[1986]], [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]) bol rumunský [[filozof]], [[religionistika|religionista]] (historik a filozof [[náboženstvo|náboženstva]]), prozaik a esejista. Plynule hovoril ôsmimi jazykmi. Jeho najväčším odborným prínosom boli jeho religionistické analýzy [[Posvätné|posvätného]] a [[Profánne|profánneho]] (pozri heslo [[Sakralizácia (sociálne vedy)|sakralizácia]]), a to najmä jeho koncept [[Hierofánia|hierofánie]].


== Životopis ==
== Životopis ==
Narodil sa v Bukurešti. Od roku [[1928]] do [[1931]] pôsobil v [[India|Indii]], čo možno považovať za jedno z najdôležitejších období jeho života. Po získaní štipendia v [[Kalkata|Kalkate]] začína sa venovať štúdiu [[Sanskrit|sanskritu]] a [[Joga|jógy]]. V roku [[1940]] je menovaný za kultúrneho atašé pri veľvyslanectve [[Rumunsko|Rumunska]] v [[Londýn]]e. V roku [[1941]] je Eliade premiestnený do [[Portugalsko|Portugalska]] a pracuje na veľvyslanectve v [[Lisabon]]e. V [[1942]] prichádza naposledy do [[Rumunsko|Rumunska]], aby odovzdal poslostvo diktátorovi [[Antonesc|Antonescovi]] od portugalského ministerského predsedu [[Antonio Salazar|Antonia Salazara]].
Narodil sa v Bukurešti. V rokoch [[1928]] až [[1931]] pôsobil v [[India|Indii]], čo možno považovať za jedno z najdôležitejších období jeho života. Po získaní štipendia v [[Kalkata|Kalkate]] sa začal venovať štúdiu [[Sanskrit|sanskritu]] a [[Joga|jógy]]. V roku [[1940]] bol menovaný za kultúrneho atašé pri veľvyslanectve [[Rumunsko|Rumunska]] v [[Londýn]]e. V roku [[1941]] bol Eliade premiestnený do [[Portugalsko|Portugalska]] a pracoval na veľvyslanectve v [[Lisabon]]e. V [[1942]] prichádza naposledy do [[Rumunsko|Rumunska]], aby odovzdal posolstvo diktátorovi [[Antonesc|Antonescovi]] od portugalského ministerského predsedu [[Antonio Salazar|Antonia Salazara]].


Od 50. rokov do svojej smrti na následky [[Cievna mozgová príhoda|mŕtvice]] po zistení, že horí knižnica v jeho pracovne na chicágskej Divinity School 22. apríla 1986, Eliade pôsobyl práve v americkom Chicagu na uvedenej katedre, kde dostal ruku 1962 profesúru za svoje zásluhy o rozvoj [[Religionistika|religionistiky]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pals|meno=Daniel L|prekladatelia=Lucie Valentinová|titul=Osm teorií náboženství|vydanie text=Vyd. 1.|vydavateľ=ExOriente|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-905211-2-4|edícia=Religionistická knihovna|zväzok edície=2|počet strán=483|strany=261}}</ref>
Od 50. rokov do svojej smrti na následky [[Cievna mozgová príhoda|mŕtvice]] po zistení, že horí knižnica v jeho pracovni na chicagskej Divinity School 22. apríla 1986, Eliade pôsobil práve v americkom Chicagu na uvedenej katedre, kde dostal v roku 1962 profesúru za svoje zásluhy o rozvoj [[Religionistika|religionistiky]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pals|meno=Daniel L|prekladatelia=Lucie Valentinová|titul=Osm teorií náboženství|vydanie text=Vyd. 1.|vydavateľ=ExOriente|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-905211-2-4|edícia=Religionistická knihovna|zväzok edície=2|počet strán=483|strany=261}}</ref>


== Bibliografia (neúplná) ==
== Bibliografia (neúplná) ==

Verzia z 10:07, 7. júl 2018

Mircea Eliade
rumunský filozof, religionista, prozaik a esejista
rumunský filozof, religionista, prozaik a esejista
Narodenie9. marec 1907
Bukurešť, Rumunsko
Úmrtie22. apríl 1986 (79 rokov)
Chicago, Illinois, USA
PodpisMircea Eliade, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Mircea Eliade

Mircea Eliade (* 9. marec 1907, Bukurešť, Rumunsko – † 22. apríl 1986, Chicago, Illinois, USA) bol rumunský filozof, religionista (historik a filozof náboženstva), prozaik a esejista. Plynule hovoril ôsmimi jazykmi. Jeho najväčším odborným prínosom boli jeho religionistické analýzy posvätného a profánneho (pozri heslo sakralizácia), a to najmä jeho koncept hierofánie.

Životopis

Narodil sa v Bukurešti. V rokoch 1928 až 1931 pôsobil v Indii, čo možno považovať za jedno z najdôležitejších období jeho života. Po získaní štipendia v Kalkate sa začal venovať štúdiu sanskritu a jógy. V roku 1940 bol menovaný za kultúrneho atašé pri veľvyslanectve Rumunska v Londýne. V roku 1941 bol Eliade premiestnený do Portugalska a pracoval na veľvyslanectve v Lisabone. V 1942 prichádza naposledy do Rumunska, aby odovzdal posolstvo diktátorovi Antonescovi od portugalského ministerského predsedu Antonia Salazara.

Od 50. rokov do svojej smrti na následky mŕtvice po zistení, že horí knižnica v jeho pracovni na chicagskej Divinity School 22. apríla 1986, Eliade pôsobil práve v americkom Chicagu na uvedenej katedre, kde dostal v roku 1962 profesúru za svoje zásluhy o rozvoj religionistiky.[1]

Bibliografia (neúplná)

Odborné publikácie

V slovenčine

  • Dejiny náboženských predstáv a ideí I: Od doby kamennej po eleusínske mystériá. Preklad Ľubica Vychovalá. Vyd. 1. Bratislava : Agora, 1995. 398 s. ISBN 80-967210-1-1.
  • Dejiny náboženských predstáv a ideí II : Od Gautamu Buddhu po víťazstvo kresťanstva. Preklad Peter Solivajs. Vyd. 1. Bratislava : Agora, 1997. 424 s. ISBN 80-967210-2-X.
  • Dejiny náboženských predstáv a ideí III : Od Muhammada po reformy. Preklad Peter Solivajs. Vyd. 1. Bratislava : Agora, 1997. 294 s. ISBN 80-967210-3-8.
  • O islame. Preklad Peter Solivajs et al. Vyd. 1. Bratislava : Agora, 2001. 189 s. ISBN 80-968686-0-8.

V češtine

Beletria a literatúra faktu

V slovenčine

  • Maitreyi; Slečna Kristína. Preklad Hilda Bunčáková, Ľubica Vychovalá. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1988. 324 s.
  • Svätojánska noc. Preklad Jana Páleníková. 1. vyd. Bratislava: DILEMA, 2000. 607 s. ISBN 80-968413-1-9.

V češtine

  • Slečna Kristýna. In: Pět rumunských novel. Odeon 1984.
  • Had. Odeon 1986.
  • Bengálská noc. Odeon 1989. ISBN 80-7023-015-0
  • Paměti. Preklad Jiří Našinec. Vyd. 1. Jinočany: H & H, 2007. 581 s. ISBN 978-80-7319-049-1.

Iné projekty

Zdroje

  1. ↑ PALS, Daniel L. Osm teorií náboženství. Preklad Lucie Valentinová. Vyd. 1. Praha : ExOriente, 2015. 483 s. (Religionistická knihovna; zv. 2.) ISBN 978-80-905211-2-4. S. 261.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mircea Eliade na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mircea_Eliade&oldid=6691529“