Elektromagnetické žiarenie: Rozdiel medzi revíziami
d pridaný diagram s popisom vlastností |
Oprava nekompletnej a zavádzajúcej informácie Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
'''Elektromagnetické žiarenie''' je prenos [[energia|energie]] v podobe elektromagnetického [[vlnenie|vlnenia]]. '''Elektromagnetické vlnenie''' alebo '''elektromagnetická vlna''' je lokálne vzniknutá zmena [[Elektromagnetické pole|elektromagnetického poľa]], periodický dej, pri ktorom dochádza k priestorovej a časovej zmene [[vektor]]a intenzity [[elektrické pole|elektrického poľa]] a súčasne vektora [[Magnetická indukcia|magnetickej indukcie]]. |
'''Elektromagnetické žiarenie''' je prenos [[energia|energie]] v podobe elektromagnetického [[vlnenie|vlnenia]]. '''Elektromagnetické vlnenie''' alebo '''elektromagnetická vlna''' je lokálne vzniknutá zmena [[Elektromagnetické pole|elektromagnetického poľa]], periodický dej, pri ktorom dochádza k priestorovej a časovej zmene [[vektor]]a intenzity [[elektrické pole|elektrického poľa]] a súčasne vektora [[Magnetická indukcia|magnetickej indukcie]]. |
||
Elektromagnetické žiarenie zahŕňa [[elektromagnetické spektrum]]: [[gama žiarenie]], [[röntgenové žiarenie]], [[ultrafialové žiarenie]], [[viditeľné žiarenie]], [[infračervené žiarenie]], [[mikrovlnné žiarenie]] a [[rádiové žiarenie]] |
Elektromagnetické žiarenie zahŕňa [[elektromagnetické spektrum]]: [[gama žiarenie]], [[röntgenové žiarenie]], [[ultrafialové žiarenie]], [[viditeľné žiarenie]], [[infračervené žiarenie]], [[mikrovlnné žiarenie]] a [[rádiové žiarenie]]. Rýchlosť jeho šírenia vo vákuu, alebo tiež [[rýchlosť svetla]] je 299 792, 458 km/s. Táto rýchlosť je podľa [[teória relativity|teórie relativity]] najväčšia možná rýchlosť vo [[vesmír]]e. |
||
Človek je zrakom schopný vnímať len úzku oblasť spektra od cca 380 do 760 nm, nazývanú viditeľné svetlo. Niektoré [[živočích]]y sú schopné vidieť aj v iných oblastiach spektra. |
Človek je zrakom schopný vnímať len úzku oblasť spektra od cca 380 do 760 nm, nazývanú viditeľné svetlo. Niektoré [[živočích]]y sú schopné vidieť aj v iných oblastiach spektra. |
||
Aktuálna revízia z 14:35, 24. júl 2018
Elektromagnetické žiarenie je prenos energie v podobe elektromagnetického vlnenia. Elektromagnetické vlnenie alebo elektromagnetická vlna je lokálne vzniknutá zmena elektromagnetického poľa, periodický dej, pri ktorom dochádza k priestorovej a časovej zmene vektora intenzity elektrického poľa a súčasne vektora magnetickej indukcie.
Elektromagnetické žiarenie zahŕňa elektromagnetické spektrum: gama žiarenie, röntgenové žiarenie, ultrafialové žiarenie, viditeľné žiarenie, infračervené žiarenie, mikrovlnné žiarenie a rádiové žiarenie. Rýchlosť jeho šírenia vo vákuu, alebo tiež rýchlosť svetla je 299 792, 458 km/s. Táto rýchlosť je podľa teórie relativity najväčšia možná rýchlosť vo vesmíre. Človek je zrakom schopný vnímať len úzku oblasť spektra od cca 380 do 760 nm, nazývanú viditeľné svetlo. Niektoré živočíchy sú schopné vidieť aj v iných oblastiach spektra.
Kvantá elektromagnetického žiarenia sa nazývajú fotóny.
Elektromagnetickým žiarením sa zaoberá fyzikálny odbor elektrodynamika, čo je pododbor elektromagnetizmu. Infračerveným žiarením, viditeľným svetlom a ultrafialovým žiarením sa zaoberá optika.
Hraničná vlnová dĺžka medzi ionizujúcim a neionizujúcim elektromagnetickým žiarením je 100 nm, čo zodpovedá frekvencii 3.1015 Hz. Fotóny s nižšou vlnovou dĺžkou sú ionizujúce, s väčšou neionizujúce. Z hľadiska rozdelenia elektromagnetického spektra leží táto hranica v oblasti ultrafialového žiarenia. Časť ultrafialového žiarenia, celé röntgenové a gama spektrum teda patrí medzi ionizujúce žiarenie.