Stolica (územie): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 10:41, 7. august 2018

Stolica je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek Uhorska od novoveku až do zániku Uhorska v roku 1918 a potom aj krátko v Česko-Slovensku do konca roka 1922. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849.

Išlo o jednotky šľachtickej samosprávy^[1], na rozdiel od komitátov, ktoré boli kráľovskými jednotkami^[2] a na rozdiel od žúp, ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol župan (od 15. storočia hlavný župan) a podžupan.

História

V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.^[1]

Ako nové napríklad vznikli počas 14. storočia Turčianska, Liptovká a Oravská stolica, ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) Zvolenského komitátu.^[3]

Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.^[4]

Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. Historické župy na Slovensku.

V Uhorsku sa postupne počas 15. storočia počet stolíc ustálil a s malými zmenami pretrval až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v roku 1918 tu existovalo 64 žúp.

Referencie

↑ ^a ^b STOLICA. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 329-330.
↑ stolica. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V R-Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 604-605.
↑ CAMBEL, Samuel, ed. Dejiny Slovenska I : (do roku 1526). Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 347-348.
↑ ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 14.

Pozri aj

[LSD-1] STOLICA. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 329-330.

[ES-2] stolica. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V R-Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 604-605.

[DS_1-3] CAMBEL, Samuel, ed. Dejiny Slovenska I : (do roku 1526). Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 347-348.

[SnS-4] ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 14.

[1]

[2]

[3]

[4]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 '''Stolica''' je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek [[Uhorsko|Uhorska]] od [[novovek]]u až do zániku Uhorska v roku [[1918]] a potom aj krátko v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] do konca roka [[1922]]. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849.
-Išlo o jednotky [[šľachta|šľachtickej]] samosprávy<ref name="LSD">STOLICA. In: {{Citácia knihy
+Išlo o jednotky [[šľachta|šľachtickej]] samosprávy<ref name="LSD"/>, na rozdiel od [[komitát]]ov, ktoré boli [[Kráľ (panovník)|kráľovskými]] jednotkami<ref name="ES"/> a na rozdiel od [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|žúp]], ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol [[župan (funkcia)|župan]] (od 15. storočia hlavný župan) a podžupan.
-  | priezvisko = Škvarna
+== História ==
-  | meno = Dušan
+V [[13. storočie|13. storočí]] postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr [[Habsburgovci|Habsburgovcami]]. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.<ref name="LSD"/>
-  | spoluautori = et al.
-  | titul = Lexikón slovenských dejín
+Ako nové napríklad vznikli počas [[14. storočie|14. storočia]] [[Turčianska stolica|Turčianska]], [[Liptovská stolica|Liptovká]] a [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravská stolica]], ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) [[Zvolenský komitát|Zvolenského komitátu]].<ref name="DS_1"/>
-  | odkaz na titul = Lexikón slovenských dejín
-  | vydanie = 3
+Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.<ref name="SnS"/>
-  | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]]
-  | miesto = Bratislava
+Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. [[Historické župy na Slovensku]].
-  | rok = 2006
-  | isbn = 80-10-00872-9
+V Uhorsku sa postupne počas [[15. storočie|15. storočia]] počet stolíc ustálil a s malými zmenami pretrval až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v roku 1918 tu existovalo 64 žúp.
-  | počet strán = 381
-  | strany = 329{{--}}330
+== Referencie ==
-}}</ref>, na rozdiel od [[komitát]]ov, ktoré boli [[Kráľ (panovník)|kráľovskými]] jednotkami<ref name="ES">stolica. In: {{Citácia knihy
+{{referencie|refs=
-| titul = Encyklopédia Slovenska V R-Š
+<ref name="LSD">STOLICA. In: {{Citácia knihy
+| priezvisko = Škvarna
+| meno = Dušan
+| spoluautori = et al.
+| titul = Lexikón slovenských dejín
+| odkaz na titul = Lexikón slovenských dejín
+| vydanie = 3
+| miesto = Bratislava
+| vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]]
+| rok = 2006
+| isbn = 80-10-00872-9
+| počet strán = 381
+| strany = 329-330
+}}</ref>
+<ref name="ES">stolica. In: {{Citácia knihy
+| titul = Encyklopédia Slovenska
 | odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska
+| zväzok = V R-Š
 | vydanie = 1
 | miesto = Bratislava
 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
 | rok = 1981
-| počet strán =
+| počet strán = 792
-| strany = 604{{--}}605
+| strany = 604-605
+}}</ref>
-}}</ref> a na rozdiel od [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|žúp]], ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol [[župan (funkcia)|župan]] (od 15. storočia hlavný župan) a podžupan.
-== História ==
-V [[13. storočie|13. storočí]] postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr [[Habsburgovci|Habsburgovcami]]. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.<ref name="LSD"/>
+<ref name="DS_1">{{Citácia knihy
-Ako nové napríklad vznikli počas [[14. storočie|14. storočia]] [[Turčianska stolica|Turčianska]], [[Liptovská stolica|Liptovká]] a [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravská stolica]], ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) [[Zvolenský komitát|Zvolenského komitátu]].<ref>{{Citácia knihy
 | priezvisko = Cambel
 | meno = Samuel
@@ Riadok 39: / Riadok 55: @@
 | rok = 1986
 | počet strán = 534
-| strany = 347{{--}}348
+| strany = 347-348
 }}</ref>
+<ref name="SnS">{{Citácia knihy
-Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.<ref>{{Citácia knihy
 | priezvisko = Žudel
 | meno = Juraj
@@ Riadok 54: / Riadok 70: @@
 }}</ref>
+}}
-Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. [[Historické župy na Slovensku]].
-V Uhorsku sa postupne počas [[15. storočie|15. storočia]] počet stolíc ustálil a s malými zmenami pretrval až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v roku 1918 tu existovalo 64 žúp.
-== Referencie ==
-<references />
 == Pozri aj ==