Lidové noviny: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 9: | Riadok 9: | ||
V roku [[1987]] titul Lidové noviny obnovila skupina [[disident|disidentov]], ktorí sa rozhodli vytvárať nezávislé noviny. S počiatkom novodobého vydávania Lidových novin sú spojení ľudia ako Jiří Ruml, Jiří Dienstbier a Ladislav Hejdánek. Ich cieľom bolo noviny oficiálne zaregistrovať a vydávať ako mesačník. Na jeseň roku 1987 boli vydané dve nulté čísla, prvé číslo vyšlo v januári [[1988]]. Pretože sa až do novembra 1989 nedarilo noviny oficiálne zaregistrovať, museli ich tvorcovia šíriť ako samizdat. Na jar roku [[1990]] začali Lidové noviny vychádzať ako denník. O niekoľko rokov neskôr sa zlúčili so zanikajúcou [[Lidová demokracie|Lidovou demokracií]] (denník ČSL), od ktorej prevzali modrú farbu titulnej stránky. |
V roku [[1987]] titul Lidové noviny obnovila skupina [[disident|disidentov]], ktorí sa rozhodli vytvárať nezávislé noviny. S počiatkom novodobého vydávania Lidových novin sú spojení ľudia ako Jiří Ruml, Jiří Dienstbier a Ladislav Hejdánek. Ich cieľom bolo noviny oficiálne zaregistrovať a vydávať ako mesačník. Na jeseň roku 1987 boli vydané dve nulté čísla, prvé číslo vyšlo v januári [[1988]]. Pretože sa až do novembra 1989 nedarilo noviny oficiálne zaregistrovať, museli ich tvorcovia šíriť ako samizdat. Na jar roku [[1990]] začali Lidové noviny vychádzať ako denník. O niekoľko rokov neskôr sa zlúčili so zanikajúcou [[Lidová demokracie|Lidovou demokracií]] (denník ČSL), od ktorej prevzali modrú farbu titulnej stránky. |
||
Lidové noviny patria mediálnej skupine [[MAFRA]], ktorá |
Lidové noviny patria mediálnej skupine [[MAFRA]], ktorá v Česku vydáva i denník [[Mladá fronta DNES]]. Mediálna skupina MAFRA bola v rokoch 1994–2013 súčasťou [[Nemecko|nemeckého]] vydavateľstva [[Rheinisch-Bergische Druckerei- und Verlagsgesellschaft]], v júni 2013 skupinu MAFRA kúpil [[Agrofert]] vlastnený [[Andrej Babiš|Andrejom Babišom]]. |
||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
Verzia z 08:18, 11. august 2018
Lidové noviny sú český denník založený v roku 1893 v Brne.
V denníku publikovalo mnoho slávnych českých spisovateľov. Do 2. svetovej vojny bol v spoločnosti denník vysoko uznávaný. Počas vojny prestal denník vychádzať a po komunistickom prevrate bolo vydávanie denníku nakoniec v roku 1952 zastavené. V roku 1987 bolo vydávanie obnovené ilegálne a v roku 1989 legálne.
Lidové noviny sa od svojho vzniku venovali najmä zahraničnej politike a kultúre. Ako prvé v Česku uverejňovali politickú karikatúru. Do okruhu ich prispievateľov a redaktorov patrili napr. Karel Čapek, Josef Čapek, Eduard Bass, Karel Poláček, Rudolf Těsnohlídek, Jiří Mahen, Jan Drda, Václav Řezáč, ale i prezidenti Tomáš Garrigue Masaryk a Edvard Beneš.
V roku 1987 titul Lidové noviny obnovila skupina disidentov, ktorí sa rozhodli vytvárať nezávislé noviny. S počiatkom novodobého vydávania Lidových novin sú spojení ľudia ako Jiří Ruml, Jiří Dienstbier a Ladislav Hejdánek. Ich cieľom bolo noviny oficiálne zaregistrovať a vydávať ako mesačník. Na jeseň roku 1987 boli vydané dve nulté čísla, prvé číslo vyšlo v januári 1988. Pretože sa až do novembra 1989 nedarilo noviny oficiálne zaregistrovať, museli ich tvorcovia šíriť ako samizdat. Na jar roku 1990 začali Lidové noviny vychádzať ako denník. O niekoľko rokov neskôr sa zlúčili so zanikajúcou Lidovou demokracií (denník ČSL), od ktorej prevzali modrú farbu titulnej stránky.
Lidové noviny patria mediálnej skupine MAFRA, ktorá v Česku vydáva i denník Mladá fronta DNES. Mediálna skupina MAFRA bola v rokoch 1994–2013 súčasťou nemeckého vydavateľstva Rheinisch-Bergische Druckerei- und Verlagsgesellschaft, v júni 2013 skupinu MAFRA kúpil Agrofert vlastnený Andrejom Babišom.