Christian Johann Doppler: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 51: Riadok 51:
[[Kategória:Rakúski fyzici]]
[[Kategória:Rakúski fyzici]]
[[Kategória:Rakúski matematici]]
[[Kategória:Rakúski matematici]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti zo Salzburgu]]
[[Kategória:Osobnosti zo Salzburgu]]

Verzia z 21:56, 23. august 2018

Christian Johann Doppler
rakúsky matematik a fyzik
Christian Johann Doppler
Narodenie29. november 1803
Salzburg, Rakúsko
Úmrtie17. marec 1853 (49 rokov)
Benátky, Taliansko
Odkazy
Webstránkachristian-doppler.net
CommonsSpolupracuj na Commons Christian Johann Doppler

Christian Johann Doppler (* 29. november 1803, Salzburg, Rakúsko – † 17. marec 1853, Benátky, Taliansko) bol rakúsky matematik a fyzik.

Životopis

Narodil sa v Salzburgu. V rokoch 18221825 študoval na viedenskej polytechnike. Štúdium dokončil v Salzburgu, kde sa prejavil ako schopný matematik.

V rokoch 18291833 bol asistentom na Katedre matematiky viedenskej univerzity. O dva roky neskôr ho povolali za profesora matematiky a účtovníctva do Prahy, kde pôsobil tiež ako profesor na Štátnej technickej akadémii, ktorá mala štatút vysokej školy (1841–1847). Na Slovensko prišiel v roku 1847 ako profesor matematiky, fyziky a mechaniky na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici a c.k. banský radca. Tu pôsobil v nepokojnom období do začiatku roku 1849. Keďže sa na akadémii takmer nevyučovalo, venoval sa vedeckej práci. Inicioval zriadenie prvého samostatného fyzikálneho ústavu na svete a ako riadny profesor experimentálnej fyziky sa v roku 1850 stal riaditeľom Fyzikálneho ústavu Viedenskej univerzity.
Zomrel 17. marca 1853 v Benátkach.

Práca

Doppler zistil, že rozdiely medzi údajmi o orientácii banských štôlní z čias ich razenia a v súčasnosti nesú informácie o zmenách magnetickej deklinácie. V spise O farebnom svetle dvojhviezd a niektorých iných nebeských telies (1842) matematicky formuloval po ňom pomenovaný jav. Vyjadruje závislosť frekvencie zvukových a svetelných vĺn, registrovaných prijímateľom, od rýchlosti pohybu prijímateľa. V roku 1846 svoj vzorec rozšíril aj na prípad vzájomného pohybu zdroja a pozorovateľa. Doppler bol presvedčený, že hviezdy vyžarujú viditeľné svetlo s rôznou frekvenciou a ich kombinácia sa javí ako biela farba. Farebné svetlo dvojhviezd vysvetlil posunom frekvencie, ktorý nastáva v dôsledku pohybu každej z hviezd okolo spoločného hmotného stredu. Zaoberal sa tiež aberáciou hviezd a teóriou farieb, navrhol optický diaľkomer.

Iné projekty

Externé odkazy

  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.